Dátum: Pondelok 05.12.2016 Dnes oslavuje:

Oto Zajtra: Mikuláš

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Táto dáma oslávila stovku a tvrdí, že je stále rebelská romantička

Zdroj: Šarm/Katarína Čulenová 16. mája 2013, 10:00
Foto: Archív Aj vo svojich sto rokoch je pani Lívia Rovná dámou so všetkým, čo k tomuto označeniu patrí.

„Som nenapraviteľná romantička, ale aj rebelka,“ hovorí Lívia Rovná. Stále si lakuje nechty, počúva dobrú hudbu, cestuje električkou do centra mesta a píše listy politikom. Stovku oslávila štýlovo, v reštaurácii pri Hrade.

Aj vo svojich sto rokoch je pani Lívia Rovná dámou so všetkým, čo k tomuto označeniu patrí, a ani na sekundu vám nenapadne použiť slovo starenka. Milá, empatická a zároveň rázna žena, ktorá na to, aby napísala ostrý list politikovi alebo si prečítala v obchode etikety na potravinách nepotrebuje okuliare, má životnej energie ešte na ďalších sto rokov.

„Nech sa páči,“ vedie nás do obývačky. Na servírovacom stolíku už čaká čerstvo upečený koláč. Keď chceme pomôcť priniesť šálky, povie: „V žiadnom prípade. Ďakujem. Urobím to sama.“

O malú chvíľu už s gráciou podáva kávu so slovami: „Do osemdesiatpäťky je to v živote ideálne, potom je staroba už zlá. Telo je opotrebované, všetko bolí, ale načo sa sťažovať? Mám šijací stroj slávnej značky Singer, vyrobený v roku 1909. Pracuje fantasticky, ešte minulý rok som si na ňom prešila blúzku. Tak som si povedala, že nebudem robiť hanbu ani ja a držím sa,“ smeje sa pani Rovná a prizná, že občas vyčistí žalúdok dcéram, keď sa posťažujú, že ich niečo bolí. Staršia Ivona má sedemdesiatpäť, mladšia Mária o desať menej...

„Netreba sa ľutovať ani opúšťať. Kým sa žije, treba vládať a mať sebadisciplínu.“ Vie, o čom hovorí, pretože v mladosti ju pripútala choroba na jeden a pol roka na invalidný vozík a lekári jej nedávali veľké šance. „Naplakala som sa v živote dosť,“ poznamená. Radšej však spomína na krajšie veci než na nemecké väzenie, zbombardovaný dom či na susedov, ktorí prišli pod rúškom noci rozkradnúť to, čo v ňom ostalo.

Všetky dátumy v hlave

„Nikdy som nebola typickou domácou ,puťkou‘. Preto keď som v päťdesiatpäťke odišla z vydavateľstva časopisov do dôchodku, prihlásila som sa do cestovnej kancelárie za sprievodkyňu,“ spomína pani Rovná na časy, ktoré milovala. Všetky dátumy, udalosti aj zaujímavosti o pamiatkach mala a stále má, ako sa hovorí, dokonale „našprtané“: „Bola som najstaršia zo sprievodkýň, ale asi najvyťaženejšia. Často si ma turisti vyžiadali, pretože som vedela pútavo rozprávať,“ hovorí hrdo.

„Veď aj bolo o čom. Slovensko je nádherné, máme toľko zámkov, kúrií, hradov, sakrálnych stavieb, prírodu... Bola som aj vo Washingtone v Bielom dome, očarila ma architektúra Florencie, atmosféra Paríža, galéria v Drážďanoch, ale našej krajine sa nič nevyrovná,“ hovorí pani Rovná, ktorá si za prvej slovenskej republiky zmenila v dotazníku maďarskú národnosť za slovenskú: „Povedala som si – Lili, slovenský chlieb ješ, preto budeš deti v slovenskom duchu vychovávať.“

Prácu sprievodkyne zavesila na klinec až v neuveriteľnej osemdesiatke: „Mentálne som to zvládala, ale už mi robilo problém prekonávať schody v zámkoch a chodiť po Tatrách. Už som nebola taká vrtká, bála som sa, že spadnem, ublížim si a aj hanbu si urobím.“

Históriu však na klinec nezavesila. Kde môže, vyjadrí svoj názor. Keď sa v Bratislave spisovala petícia za to, aby sa na mieste súsošia Ľudovíta Štúra v centre postavila socha Márie Terézie, osobne sa bola postaviť do radu a podpísala sa proti: „Nebudeme predsa s našimi dejateľmi narábať ako so šachovými figúrkami!“ Atmosféra Starého Mesta, ruch, nábrežie Dunaja s korzom, to všetko jej chýba, pretože tu žila dlhé roky. Občas teda sadne na električku a zo sídliska sa zavezie nasať ruch mesta.

pribeh

Upravená

Dáma, ktorá nechce, „aby ju niekto obskakoval“, sa snaží sama si nakúpiť, oprať aj navariť. A pri tom všetkom, samozrejme, dobre vyzerať. Aj keď nikam nejde a nikoho nečaká, elegantne sa oblečie, každý deň si prácne namaľuje obočie a raz do týždňa spraví manikúru a nalakuje nechty. „Čím je žena staršia, tým viac o seba musí dbať. Mladosť všetko zakryje, ale v starobe všetko vyskočí. Vždy som sa o seba starala aj kvôli deťom, aby sa za mňa nemuseli hanbiť,“ hovorí pani Rovná a so žmurknutím dodá, že si každý večer dá na vankúš uterák, aby ho ochránila pred nočným krémom na tvár.

Dáma, ktorá prišla náhle pred sedemdesiatkou o manžela, nemala o nápadníkov núdzu, ani keď ovdovela. „Jeden chcel kvôli mne skákať z vlaku,“ hovorí so smiechom: „Žila som však tak, že sa za nič nemusím hanbiť.“

pribeh

Foto: Archív

Jablko denne

Tajomstvo vitality tety Lily, tohto prírodného úkazu, ako o nej s láskou hovorí príbuzná, je určite v génoch, ale aj v ustavičnom tréningu sivej mozgovej kôry. Nedá si ujsť slovenské ani maďarské správy v televízii, sleduje dokumentárne programy, počúva klasickú hudbu a opery, stále číta knihy a relaxuje pri krížovkách. „Nevyžadujú si žiadnu fyzickú ani psychickú námahu,“ tvrdí.

„Dôležitá je v mojom veku aj strava. Ráno si dám kávu bez mlieka a polovicu rožka, to celkom stačí. Na obed si pripravím zeleninovú polievku, dvakrát do týždňa mäso a varím si prívarky z karfiolu, fazule alebo zo špenátu. Som občas maškrtná, tak si urobím aj slivkové gule, orechové rezance alebo nahádžem bryndzové halušky,“ smeje sa. „Od deväťdesiatky mi stačí na večeru len ovocie alebo jogurt. Samozrejmosťou je jablko denne a najmenej liter vody, preplachuje organizmus,“ vymenúva.

Najväčšou vzpruhou je však rodina. „Každý večer si prelistujem fotografie svojich pravnukov. Nežila som nadarmo,“ usmieva sa a dodáva: „Stále som tu a nechcem, aby na mne bolo vidieť, že niekedy nevládzem. Snažím sa aj stáť vzpriamene. Keď zistím, že som podvedome zohla chrbát, hovorím si – Vystri sa Lili, veď sa voláš Rovná!“



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!