Dátum: Piatok 09.12.2016 Dnes oslavuje:

Izabela Zajtra: Radúz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Táto Slovenka pracuje v Sýrii a tvrdí: Na strach nemám čas

Zdroj: ŠARM/ Galina Lišháková 01. októbra 2013, 10:00
Foto: Michal Šebeňa Maja Sliacka

"Sexuálne násilie býva súčasťou každej humanitárnej krízy. Nie je vylúčené, že sa deje aj v Sýrii,“ myslí si Maja Sliacka (33), ktorá na Blízkom východe pracuje ako humanitárna pracovníčka.

Podľa najnovších správ zutekali pred vojnou v Sýrii už dva milióny ľudí. Tých, ktorí mali peniaze na cestu k hraniciam, prípadne na letenku do cudziny. Vysídlencov, teda ľudí, ktorí prišli o svoje domovy, ale ostávajú v Sýrii, je zhruba päť miliónov. Zväčša sú takí chudobní, že nemôžu opustiť krajinu, aj keby chceli. „Vojna v Sýrii trvá už dva roky a ľudia filtrujú svoje traumy a obavy aj prostredníctvom čierneho humoru. Veď takmer v každej rodine už niekto zomrel. Ženy zo stresu strácajú materské mlieko a nemajú čím dojčiť malé deti, tie väčšie zas zo strachu o ich životy nepúšťajú do školy, ani keď je v uliciach pokoj. Niektoré v nej neboli už rok. Kto stratí strechu nad hlavou, hľadá pomoc u príbuzných, ale mnohí osídľujú aj ruiny budov či jaskyne. Stan je totiž v moslimskej kultúre posledný variant bývania.“

Maja Sliacka, humanitárna pracovníčka z neziskovej organizácie Človek v ohrození, vymenúva len najakútnejšie problémy, ktoré sa snažia humanitárni pracovníci v Sýrii riešiť. A to s nasadením vlastných životov. V poslednom čase sa totiž množia aj únosy. Maja si na Slovensko odskočila len na pár dní, naspäť sa vracia na neurčito. Upozorňuje ma, že ako humanitárna pracovníčka rešpektuje princípy neutrality a o politických záležitostiach sa nevyjadruje.

Pod ochranou muža

Jej úlohou je koordinovať humanitárnu pomoc v severnej oblasti Hamá a v južnej časti Idlibu. Hoci zatiaľ patria k tým pokojnejším v krajine, aj tam sa každú hodinu udeje niečo dramatické. Raz sa útočí streľbou na zemi, inokedy bombarduje zo vzduchu. „Preto niekedy v priebehu jedného dňa zuteká celé mesto, aj desaťtisíc ľudí súčasne. Treba sa im postarať o jedlo, hygienické potreby, lôžko, strechu nad hlavou... Usídlia sa v najbližšej osade, napríklad v škole, a čakajú, či sa situácia upokojí a budú sa môcť vrátiť domov. Ak majú zničené domy, prichýlia ich príbuzní. V moslimskej kultúre sú, našťastie, veľmi silné rodinné vzťahy, takže ženy, ktoré stratili vo vojne muža, berie pod ochranu jeho brat alebo iný mužský príbuzný, hoci len na diaľku.“

Napriek tomu ženy a deti patria vo vojne medzi najohrozenejších členov spoločnosti. Z tureckých táborov pre sýrskych utečencov sa množia správy o ich znásilňovaní tureckými vojakmi. Ako je to v krajine, kde už neplatia žiadne pravidlá? „Pýtala som sa na to, ale odpoveď nepoznám. Zrejme aj preto, že som tam ešte krátko a moslimovia o takýchto záležitostiach nerozprávajú. Sexuálne násilie však býva súčasťou každej humanitárnej krízy. Nie je vylúčené, že sa deje aj v Sýrii.“

Stúpa cena múky

Maja organizuje pomoc pre najchudobnejších. „V teréne však väčšinu našich aktivít vykonávajú lokálni spolupracovníci. Oni zisťujú, kto najväčšmi potrebuje pomoc, a takisto ju rozvážajú. V prvom rade rodinám, ktoré vedie žena, potom tým, v ktorých majú telesne postihnutého, a rodinám, ktoré prišli o domovy a nemajú sa kam uchýliť. Pokrývame najmä prvotné potreby ako chlieb a voda. Rodiny od nás dostávajú šeky na mesiac, prostredníctvom ktorých si môžu vyzdvihnúť určitý počet balíkov chleba. Ak majú nablízku pekáreň, stačí zájsť do nej, veľkým skupinám vysídlencov chleby vozíme autom. Keďže pre vojnu stúpajú ceny múky, snažíme sa dotovať aj pekárne, aby cenu chleba nezvyšovali. Azda preto, že chlieb potrebujú bojovníci aj bežní obyvatelia, väčšina pekární stále funguje. A ak sa v uliciach neodohrávajú nepokoje, otvorené sú aj obchody či ambulancie lekárov.

Nedostatok sieťok

Okrem vojenských poranení spôsobujú problémy aj na pohľad neškodné mušky piesočné, v skutočnosti nositeľky vírusu, ktorý vyvoláva kožné ochorenie leišmaniózu. V rozvojových a chudobných krajinách je rozšírenou smrteľnou chorobou. „Prejavuje sa hnisavými vyrážkami, niekto má len jednu-dve na tvári, ale niekto má nimi posiate celé telo a tvoria sa na ňom veľké mokvajúce rany. Počas leta bol nedostatok sieťok proti bodavému hmyzu, takže choroba sa rozšírila a humanitárne organizácie ihneď začali pre krajinu zabezpečovať vakcíny.“

Vážny problém spôsobuje aj stres matiek, ktoré preň strácajú mlieko. „Snažíme sa podporiť ženy, aby dojčili čo najdlhšie, aj aby sa snažili znovu dojčiť v prípade, že mlieko stratia. Preto sme teraz pripravovali školenie pre zdravotné sestry, aby tú myšlienku medzi ženami šírili a boli im nápomocné.“

Stojí to za to

Pýtam sa, čo Maju do takej nebezpečnej situácie ženie. „Nejde o to, že by ma tam niečo hnalo. Motivuje ma pohľad na našich miestnych terénnych pracovníkov, ktorí denne riskujú svoje životy tým, že zabezpečujú základné potreby pre ostatných. Vtedy si hovorím, že to asi stojí za to.“ Maja pracovala na rôznych humanitárnych a rozvojových projektoch – bola už v Gruzínsku, na Haiti, v Južnom Sudáne, Afganistane aj v Keni. Popri pôsobení v Sýrii spolupracuje aj na humanitárnych projektoch pre Libanon a Jordánsko.

Pýtam sa jej na strach. Predsa len, je uprostred nevyspytateľnej vojny, kde, ako sama hovorí, sa každú hodinu niečo udeje. „Na strach nemám čas. Každý deň pracujem do druhej v noci, takže potom len spadnem celá ubolená do postele.“ Aj z boja o ľudskosť teda bolí telo. Maja z toho však drámu nerobí. Na naše stretnutie prišla s monoplutvou. Ešte pred odletom si chce zaplávať a stuhnuté svalstvo uvoľniť, lebo v Sýrii na to nebude mať šancu. Dúfajme len, že sa domov vráti živá a zdravá.

Prečo je vojna v Sýrii?

Vojne v Sýrii predchádzali protesty proti vládnemu režimu prezidenta Bašára al-Asada, člena sýrskej odnože ľavicovej strany Baas, ktoré sa začali v januári 2011. Postupne však prerástli do ozbrojeného násilia náboženských skupín – radikálnych sunitských islamistov a alavitov – nasledovníkov dvoch hlavných prúdov islamu. K vládnucim alavitom patrí podľa tradície aj prezident. Čoraz častejšie sa o vojne v Sýrii hovorí aj ako o umelo vyvolanom konflikte, ktorý má v skutočnosti viesť k ovládnutiu jej trhu. A v hre je možno aj plyn.

Blízky Katar, ktorý má tretie najväčšie zásoby plynu na svete, nedostal od sýrskej vlády súhlas viesť cez Sýriu plynovod do Európy. Napriek tomu sa nevzdáva. Ak by sa mu to podarilo, oslabil by tým obchodné záujmy Ruska, ďalšieho dodávateľa plynu, ktoré sa teraz pri riešení konfliktu v Sýrii výrazne angažuje. Čoraz viac pozorovateľov tvrdí, že situácia vedie k rozdeleniu krajiny na časť naklonenú Asadovmu režimu a časť naklonenú radikálnym islamistom.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!