Dátum: Nedeľa 11.12.2016 Dnes oslavuje:

Hilda Zajtra: Otília

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Toto je vnučka tvorcu rozprávok o Krtkovi: Dedkovi sľúbila, že ich dostane do Ameriky

Zdroj: ŠARM/ Galina Lišháková 25. augusta 2013, 08:00
Foto: Archív Výťažok z dražby zlatých mincí s Krtkom putoval do Nadácie Zdeňka Milera, ktorú Karolína založila na pomoc deťom.

Dedkovi som sľúbila, že Krtka budem ochraňovať a dostanem ho do Ameriky. Aj preto, že dedko bol môj ochranca – hovorí Karolína Milerová (24), vnučka Zdeňka Milera (†90), tvorcu rozprávok o Krtkovi.

Stretávame sa v jej kancelárii na Pařížskej ulici v Prahe, kde sú, mimochodom, tie najdrahšie obchody – oproti sú butiky Cartier či Chanel a zlaté šperky, ktoré má Karolína na sebe, svedčia o najvyššom majstrovstve v odbore. Keď si štýlové lodičky na desaťcentimetrovom opätku pod stolom nenápadne vyzuje, všimnem si, že aj luxusné topánky dokážu nohy poriadne poodierať. No tento jej prehrešok proti etikete mi je sympatický, veď dievčatá v jej veku riešia prvé lásky, nie veľký biznis. Vlastnú firmu, ktorou postavičku Krtka a jeho príbehy propaguje, zveľaďuje a udeľuje licencie na ich použitie, založila pred tromi rokmi na základe zmluvy so starým otcom.

Dnes spolupracuje s dvadsiatimi krajinami sveta. Milena Fischerová, správkyňa dedičstva po Zdeňkovi Milerovi, však v médiách tvrdí, že na to nemá právo, lebo zmluva je neplatná. Karolína tvrdí opak a mieni podniknúť právne kroky proti jej útokom. Keď rozpráva, nepôsobí ako nejaká „pipina“, ktorá by si len užívala bohatstvo, čo jej animovaná postavička prináša. Vlastnú víziu podnikania stavia práve na morálnych hodnotách, ktoré Krtko predstavuje – na dobrej vôli, snahe pomáhať slabším, nezištnosti...

Na príbehoch o Krtkovi vyrastá už niekoľká generácia, ale vám musel byť ešte bližší. Ako na vás pôsobil, keď ste ho videli prvýkrát?

Mala som asi tri roky, keď bežal v televízii, ale pamätám si, že keď vyliezol z krtinca a povedal vau, schovala som sa pod perinu a už som sa naň ďalej nechcela pozerať. Spočiatku som sa ho bála, asi preto, že je čierny, ale neskôr som si ho zamilovala. A čím som staršia, tým ho mám radšej, určite aj preto, že mi pripomína dedka, ktorý mi veľmi chýba.

Znamená to, že váš dedko bol rovnako hravý, vtipný a zábavný ako Krtko?

Áno. Hral so mnou veľmi veľa hier, aj dievčenských, napríklad na Popolušku, tou som pravdaže bola ja v babičkiných plesových šatách. A keď som si priviedla veľa kamarátok, postaral sa o nás všetky.

Učil vás aj kresliť?

Snažil sa, ale aj keď v našej rodine sú samí ilustrátori, mama, teta, babička, ja na to nemám potrebnú trpezlivosť. Nedokážem sedieť štyri hodiny nad obrázkom.

Váš dedko vraj kreslil každý deň od siedmej hodiny ráno až do večera, ešte aj v pokročilom veku. Nebyť boreliózy, na následky ktorej zomrel, možno by ešte tvoril. Kreslil, aj keď už bol v nemocnici?

Pomenej. Choroba ho veľmi oslabovala, v dôsledku nej ochrnul na obe nohy a aj z množstva liekov bol ku koncu už veľmi unavený.

Krátko pred smrťou vám vraj kládol na srdce, aby ste jeho dielo zveľaďovali. Aj to nejako špecifikoval?

Dedkovi som sľúbila, že Krtka budem ochraňovať a dostanem ho do Ameriky. Mal totiž veľmi rád Walta Disneyho a v istom zmysle sa mu túžil vyrovnať. Moje podnikanie sme však plánovali už dávno predtým, ako ochorel, aj preto som študovala obchod a medzinárodné vzťahy. Boli sme dohodnutí aj s dedkovou právničkou, dnes správkyňou jeho pozostalosti, že ma zaškolí. Kým dedko žil, bola veľmi priateľská, až keď zomrel, začala sa správať, akoby mala na jeho dielo monopol.

Ako si to vysvetľujete?

Predstavte si, že ste majiteľkou vinohradu, roky sa vám oň stará ten istý vinár, ale odrazu sa rozhodnete, že svoj vinohrad budete obhospodarovať sama. To je ako s Krtkom, ktorý je náš rodinný poklad a pani Fišerová sa o neho dvadsať rokov starala, ako vedela. Dedko ju nikdy nekontroloval, neoveroval, komu udeľuje licencie na jeho použitie a, žiaľ, sú medzi nimi aj firmy, ktoré ho vyrábajú v príšernej kvalite alebo, naopak, príliš predraženého. Pochopiteľne, že sa jej nepáči, keď som toto právo zrazu dostala ja. Bije sa však o niečo, čo jej nepatrí a ani nikdy patriť nebude, navyše to robí veľmi podlým spôsobom. Z dobrej vôle som jej ukázala zmluvu, ktorú som podpísala s dedkom o správe jeho umeleckého diela, a ona okamžite médiám narozprávala, že je neplatná, čo nie je pravda. Nechcela som tento problém rozmazávať verejne, ale teraz už proti nej budem musieť podniknúť právne kroky, lebo poškodzuje dedkovu pamiatku aj meno celej našej rodiny.

Aká je vaša vízia Krtkovej budúcnosti?

Chcem, aby bol prístupný všetkým. Nepáči sa mi, že má naň licenciu aj firma na výrobu plyšiakov, ktorá Krtka veľkého asi meter predáva za tisícpäťsto českých korún, čo je skoro šesťdesiat eur. Kto si to môže dovoliť? Ľudia sa mi posmievajú, že si musím kúpiť novú kabelku, keď toľko inkasujem. Ale je to hanba aj pre celú našu rodinu. Krtka chcem spájať s produktmi, ktoré si môže dovoliť každý a sú prospešné. Pod jeho hlavičkou chcem ponúkať zdravé potraviny pre deti, stavať detské parky, jeden by, mimochodom, mal vzniknúť aj v Nízkych Tatrách, či detské kútiky. Nikdy by som ho nepredala na niečo, čo by mohlo byť klamlivé, ako napríklad poisťovacie produkty. Pritom záujemcov v tomto smere je dosť. A dosť je aj podvodníkov, ktorí sa na ňom priživujú tým, že pre laika len nebadateľne pozmenia napríklad siluetu jeho postavičky a vytlačia ju na hocičo – od školských obalov cez hrnčeky až po tričká. Aby sa dal spoznať originálny Krtko, dala som mu vytvoriť grafický znak, ktorý okrem iného obsahuje aj dedkov autogram.

Vaše súkromie však podľa mňa celkom nekorešponduje s tým, čo hovoríte o svojej vízii Krtka – bývate na jednej z najdrahších ulíc v Prahe, vlastníte luxusné auto, už na prvý pohľad pôsobíte exkluzívne...

Už sa snažím uskromniť a nevystavovať tak materiálne bohatstvo. Ale priznávam, že na začiatku ma zasiahlo. Asi rok som si užívala život bez finančných limitov a obklopovala som sa podobnými ľuďmi. Potom som pochopila, že to nie je zmysel života. Byt na Pařížskej som predala a presťahovala som sa do skromnejšej štvrte, veľké auto som vymenila za malé, nekupujem si už megadrahé veci, nechodím do luxusných reštaurácií... Nakúpim si potraviny v samoobsluhe, a keď sa mi chce, tak si aj navarím.

Čo všetko už viete uvariť?

Čokoľvek, aj sviečkovicu. Variť ma naučila babička, myslím si, že veľmi dobre. Jeden bývalý priateľ pri mne pribral desať kíl. Vtedy som si povedala, že už chlapov kŕmiť nebudem (smiech).

Nesnažia sa vaši partneri celkovo na vašom materiálnom bohatstve priživiť? Nepýtajú od vás peniaze, drahé dary?

Len raz som na takého natrafila. Neuvedomovala som si, že ma využíva, lebo som bola zamilovaná. Ostatní moji partneri sa o to nepokúšali, no a teraz som sama.

Váš spoločenský status vám asi výber partnera neuľahčuje...

Ocitla som sa v nevšednej životnej situácii – nie som už ani dvadsaťročná študentka, ale ani štyridsaťročná riaditeľka veľkej firmy. Som niekto medzi tým a ťažko sa mi hľadá partner, ktorý by dokázal absorbovať, ako žijem. Veľa pracujem, veľa cestujem, občas som na nervy... Mnohí muži ma obdivujú v pracovnom prostredí, a sú sklamaní, že doma som obyčajná baba. Potrebujem vedľa seba niekoho silného, ale málokto z mojich rovesníkov to dokáže pochopiť. Väčšinou ma chápu skôr starší muži, ale tí sú zas prevažne ženatí. Ďalšia vec je, že keď sa mi niekto zapáči, nedokážem ho spoznávať tak, že s ním budem chodiť dvakrát v týždni na kávu. To je pre mňa priveľká strata času. Preto ak mám vzťah, vždy so všetkým, čo k tomu patrí, a vždy s predstavou, že bude navždy.

Na čom vaše vzťahy s mužmi zlyhávajú?

To je rôzne, lebo každý vzťah je iný. Môžem si s niekým rok rozumieť, ale potom sa niečo zmení, napríklad okolnosti, a už nám to spolu neklape.

Musíte to mať zložité v mnohých smeroch. Pomáha vám niekto zorientovať sa v práci aj v živote?

Mala som kouča, ale taký človek vám dlhodobo nepomôže – vypočuje si vás, dá vám radu, ale chyby za vás nenapraví a aj tak sa musíte rozhodnúť sama. Mám však veľmi dobrý vzťah s ockom, obdivujem ho a dám si od neho v mnohom poradiť.

Niekde ste už priznali, že dedko a babička pre vás znamenali náhradné rodičovské figúry a že od mamy ste v puberte pre nezhody odišli práve k nim. Už ste sa s mamou pomerili?

Nemohla za to len puberta, skôr rodičovský prístup. Mama je komplikovaná osobnosť, s nikým dlho nevydrží a už som s ňou nechcela bývať. Bohužiaľ, my ani nekomunikujeme. Je to ťažké, lebo ju ľúbim, ale akosi to nejde napraviť.

Nezdá sa vám niekedy, že sľub zveľaďovať dedkov umelecký odkaz vám viac berie, ako dáva?

Rozhodne mi viac dáva. Myslím si, že mám určitú sebareflexiu a nebránim sa práci na sebe. A vlastne je dobré aj mať nepriateľa – to vás vždy vyškolí. Nebyť správkyne dedkovho dedičstva, prišlo by mi to všetko až príliš jednoduché. Lebo práca okolo Krtka, keď ju robíte so správnymi ľuďmi, a ja som presvedčená, že ich okolo seba mám, je super. Som teda vďačná, že hneď na začiatku podstupujem takúto tvrdú skúšku, lebo si myslím, že keď ju zvládnem, zvládnem už všetko.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!