Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 32686

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Hilda Múdra sklamala rodičov, semester pred promóciou nechala vysokú školu pre svadbu

Zdroj: Báječná žena/ Alena Jurisová 01. august 2013, 08:00
Foto: Alena Jurisová Hilda Múdra sa s profesionálnou kariérou trénerky krasokorčuľovania rozlúčila pred šiestimi rokmi.

Rodená Viedenčanka sa na Slovensko presťahovala kvôli manželovi. So svojím najúspešnejším zverencom, krasokorčuliarom Ondrejom Nepelom (†38), bola trénerka Hilda Múdra (87) nielen počas celej jeho kariéry, ale aj jeho posledných dní.

So svojím manželom sa zoznámila dva roky po skončení druhej svetovej vojny, keď vystupovala ako členka Viedenskej krasokorčuliarskej revue na zájazde na Slovensku. Mala 21 rokov. „Jozef nás sprevádzal. Spoznali sme sa v zime, na jeseň sme mali svadbu,“ spomína na okamih, ktorý zmenil jej život. Vo Viedni totiž študovala na vysokej škole biológiu a zemepis, no kvôli láske sa štúdia vzdala. Semester pred promóciou. „Otec sa s tým do konca života nezmieril,“ povzdychne si.

Rodičov som desať rokov nevidela

V Rakúsku bol po vojne oveľa ťažší život ako u nás. Obchody zívali prázdnotou. „Doma sme nemali ani masť, mama k zelenine pri varení pridávala len trochu múky,“ spomína pani Hilda. A tak, keď prišla na prvú návštevu k svojmu budúcemu manželovi, jeho rodina sa jej snažila dopriať hlavne na tanieri. „Varili dosť mastné jedlá a mne z nich bolo stále ťažko,“ hovorí so smiechom a dodnes v jej reči počuť výrazný, no príjemný viedenský akcent. Nikdy však neoľutovala, že poslúchla hlas svojho srdca. Hoci, keď tu nastúpil ťažký socializmus a tunajší mocipáni zatvorili hranice, svojich rodičov nevidela dlhých desať rokov.

„Potom si vybavili pobyt v piešťanských kúpeľoch, ale nešli tam, boli u nás,“ rozpráva. Našu reč sa neučila ľahko. A kým ju aspoň ako-tak neovládala, radšej hrala nemú, ako by mala prehovoriť vo svojom rodnom jazyku. Po vojne tu totiž vládla silná protinemecká nálada. Aj preto si krstné meno Hildegard skrátila na Hilda. „Švagriná sa pokúšala naučiť ma slovenský pravopis. Gramatiku však dodnes neviem,“ smeje sa čiperná pani.

Bol to len koníček

Ku krasokorčuľovaniu ju priviedol otec, ktorý bol nadšeným športovcom. Hilda si korčule prvýkrát obula ako osemročná. A hoci neskôr vystupovala aj v ľadovej revue, tento šport brala len ako koníček. „Nakoniec som mu ostala verná takmer celý život a krasokorčuľovanie ma živilo,“ pousmeje sa. Začala trénovať s deťmi, medzi ktorými sa časom objavil aj jej najúspešnejší zverenec, neskorší trojnásobný majster sveta a olympijský víťaz Ondrej Nepela. Ako si spomína na prvé stretnutie s ním? Na tréningu raz za ňou prišla Ondrejova mama s tým, že jej syn chodí na krasokorčuľovanie už dva týždne a nikto sa mu ešte nevenoval.

Pani Hilda si chlapca pozrela a na rovinu priznáva, že v ňom talent nevidela. Povedala však, že sa mu bude venovať. „Ondrej sa snažil oveľa viac ako ostatní a všetko si doslova vydrel. Raz som dokonca na neho na tréningu zabudla a on hodinu dookola opakoval jednu figúru,“ hovorí a hlas jej pri týchto spomienkach znežnie. Brala ho ako syna. Bola pri ňom počas celej jeho neuveriteľnej pätnásťročnej kariéry aj počas jeho posledných dní...

Zo dňa na deň horšie

Dodnes si na to presne spomína. Písal sa rok 1989. V jednu februárovú nedeľu za ním odcestovala spolu s manželom do Mannheimu v Nemecku, kde Nepela posledné roky pôsobil ako tréner. A jeho zdravie nahlodával AIDS. „Kým sme šli k Ondríkovi, pani, ktorá sa o neho predtým starala, nás zavolala na kávu. Aby sme boli pripravení na to, ako ho choroba zmenila. Nemal vlasy, obočie a zo dňa na deň bol na tom horšie,“ opisuje Hilda Múdra.

O tri dni spolu s manželom a Ondrejovou mamou sedeli v obývačke jeho bytu, keď začuli buchot. „Manžel sa šiel pozrieť, čo sa stalo. Ondrej spadol z postele. Lekár povedal, že dostal porážku. O ďalšie tri dni umrel v nemocnici,“ povzdychne si. Spolu s manželom sa postarali o to, aby v jeho úmrtnom liste bola ako oficiálna príčina smrti rakovina lymfatických uzlín.

Korčule už neobúvam

Pred dvomi rokmi ovdovela, radosť jej však robí syn s dcérou, vnúčatá a pravnúčatá. V čase našej návštevy sa pre jedno z nich chystala dokončiť tortu na narodeninovú oslavu. Vo Viedni už nikoho nemá. Roky chodievala na pravidelné stretnutia spolužiakov z maturitného ročníka, do hlavného mesta Rakúska ju každý druhý mesiac vozil manžel, hoci až po páde komunizmu, potom syn. „Naposledy, keď som tam bola, vrátane mňa sme boli už len tri. Navyše, moja najlepšia kamarátka umrela, takže do Viedne už nemám za kým ísť,“ posmutnie.

Z ľadu odišla len pred šiestimi rokmi. Nebyť úrazu, možno by si korčule obúvala dodnes. „Trénovala som postihnuté deti. Predviedla som im jednu z figúr, spadla som a zlomila som si štvrtý stavec. Nič som necítila, ale ráno som nevedela vstať z postele,“ spomína na chvíľu, ktorá ukončila jej profesionálnu kariéru a vyhnala ju za mantinel, či skôr do hľadiska. Pretože exhibície a krasokorčuliarske súťaže si málokedy nechá ujsť.


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!