Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 27411

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Vdova po Ivanovi Krajíčkovi Babula: Mali sme krásny život

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková 11. apríl 2014, 10:00
Foto: Laura Witteková Aj dnes Ti ďakujem za celodennú stravu! Tvoj manžel! – podobnými odkazmi vyznával lásku zabávač Ivan Krajíček manželke Babule. Dodnes ich nečakane nachádza.

Aj dnes Ti ďakujem za celodennú stravu! Tvoj manžel! – podobnými odkazmi vyznával lásku zabávač Ivan Krajíček (†57) manželke Babule (71). Dodnes ich nečakane nachádza.

V júni to bude sedemnásť rokov, čo zomrel Ivan Krajíček, ale hercom, ktorí sa s ním priatelili aj s ním spolupracovali, dodnes veľmi chýba. Oveľa väčšmi však jeho manželke. Babula Krajíčková je skoro tri roky po infarkte a nikdy vopred netuší, či sa bude ráno cítiť dobre, alebo mizerne. Nás však privítala vo výbornej forme. D

okonca sa tešila, že keď kvôli nám pátrala v škatuliach s fotkami z minulosti, našla dlho stratené zábery zo svadby. A deň pred našou návštevou jej z jednej knihy náhodou vypadol lístoček s odkazom od manžela, z júna 1985: Aj dnes Ti ďakujem za celodennú stravu! Tvoj manžel! „Ivan mi často ďakoval aj za to, že som z neho urobila človeka. Po rokoch sme si už lásku nevyznávali klasickým spôsobom, ale podobnými odkazmi. Je príjemné, že ich dodnes náhodou nachádzam.“

Čudo-judo

V čase, keď sa zoznámili, pani Babula pracovala ako produkčná v detskej a mládežníckej relácii v STV, ale pri prvom stretnutí ju vonkoncom neohúril. „Kolegyne ma navnadili, aby som sa naňho prišla pozrieť, keď k nám príde na kamerovú skúšku. Že je výnimočný a je s ním veľká zábava Mne však pripadal ako čudo-judo. Bol chudý, s divnými okuliarmi, v námorníckom tričku, hrozných modrých plátenných nohaviciach a otrasných sandáloch. Pohybovala som sa v spoločnosti iných pánov hercov, takže som sa z neho nezbláznila. Ešte som aj kolegyniam vyčítala, že ma volali.“

Lenže keď Ivan Krajíček začal chodievať do televízie pravidelne, objavila jeho skryté čaro. „Nebol len zábavný, ale aj úžasne vytrvalý a tou svojou vytrvalosťou ma dostal. V sprievode režiséra Karola Spišáka mi chodil spievať pod okno, samozrejme, s istou dávkou alkoholu v krvi, takže občas padol do ruží a so sestrou sme ho ťahali do bytu, aby ho v nich ráno nenašli spať susedia. Keď som mu spomenula, že som niekde videla krásnu kabelku, pre istotu mi doniesol hneď dve. A taký veľkorysý ostal až do smrti.“

No nikdy vraj dlho neobsedel, bol vždy plný tvorivých projektov a zamlada aj veľa športoval. Dokonca bol juniorský majster Slovenska v hode diskom. „Keď ma išiel predstaviť rodičom do Trenčína, zobral disk, mne dal do ruky pásmo a vytiahol ma na lúku. On hádzal a ja som musela merať.“ V deň svadby však nešlo všetko podľa dohodnutého scenára. „S Jozefom Kronerom, ktorý mu šiel za svedka, prišli neskoro, celí špinaví, lebo sa im po ceste pokazilo auto a ešte aj zabudli obrúčky, takže sme si ich museli požičať od svadobčanov.“

Ciga a frťan

Pani Babula plnila v živote Ivana Krajíčka niekoľko úloh súčasne. Bola mu nielen manželkou, ale aj najbližšou priateľkou, asistentkou, kritičkou… „Keď sa mal odkiaľsi vrátiť v noci, nechala som otvorenú bránu a ľahla som si spať. Jasné, že som tŕpla, či príde. Spala som len plytko. Vydýchla som si, až keď som počula zvuky jeho auta, jeho chôdzu, zatváranie brány… Lenže Ivan si sadol na posteľ a začal ma budiť – najprv pošepky, potom čoraz hlasnejšie. Tvárila som sa, že tvrdo spím, lebo som si chcela aspoň pár hodín poriadne pospať. Vtedy začal spievať ľudovky. Až keď som s ním zišla do kuchyne na jednu ,cigu‘ a frťana bol pokoj.“

Dovolenka podľa scenára

Ponocovanie bolo u Krajíčkovcov na dennom programe. Najväčšia zábava sa začínala po skončení divadelných predstavení, okolo jedenástej v noci, keď sa u nich zbiehali Peteraj, Lasica, Satinský, Pietor, Roháč, Kroner, Furková, Štercová, prekladateľka muzikálu Na skle maľované. „Debatovali o všetkom možnom, ale aj tvorili. Ivan nikdy nekopal len sám za seba. Vždy sa usiloval, aby všetci okolo neho mali úspech. Mohol to byť úspech, pod ktorý sa podpíše, ale netrval na tom, že ho bude vidno ani že bude prvý.“

Osobitnou kapitolou u Krajíčkovcov boli dovolenky, na ktoré chodili ako praví komedianti, vo veľkej partii niekoľkých rodín, napríklad s Hlaváčkovcami a so Slivkovcami. „Ivan vždy v noci pred odchodom napísal scenár cesty či skôr pokyny, kto má čo a kedy robiť. Napríklad, že počas hraničnej prehliadky nemáme fajčiť ani odoberať sa na sociálne zariadenia, aby si colníci nemysleli, že sme ,predpos..tí‘. Mal naplánované aj cikpauzy po ceste či odporučenia, že v Záhrebe treba mierniť nákupnú horúčku manželiek. Scenáre, každý deň nové, nám rozdával aj pri mori. Ivan slnko neobľuboval, takže sedel v tieni a písal. Na každú dovolenku sme vliekli písací stroj a horu novín, ktoré si doma nestihol prečítať. Mali sme ozaj krásny život. Môžem zaň len ďakovať.“

Vždy poruke

Od svojej milovanej manželky bol priam závislý. „Keď bol doma, hneval sa, aj keď som si odbehla, trebárs na návštevu ku kamarátke, herečke Eve Landlovej. Stále som musela byť poruke, lebo inak bol nervózny. O tom, že by som šla do práce, nechcel ani počuť. Kým boli deti malé, odôvodňoval to tým, že sme ich nepriviedli na svet, aby chodili po jasliach, škôlkach a školských družinách. S tým som sa dokázala stotožniť. No keď deti vyrástli a odišli z domu, zatúžila som sa vrátiť do zamestnania. ,V poriadku, ale len ak prestanem pracovať a ty donesieš domov toľko peňazí ako ja,‘ vyhlásil. Vravela som mu, že sa správa ako otrokár, nech sa spamätá. Ale tri dni robil také dusno, že som napokon ostala doma.“

Jeho silné manželské puto sa prejavovala aj pri krátkych odlukách. „Odišla som na päť dní do Prahy, za dcérou, a na celý ten čas som Ivanovi navarila. Pri návrate ma čakal na stanici strhaný ako po nejakej chorobe. Pýtam sa ho: ,Čo sa stalo?‘ A on, že päť dní nejedol. ,Ako to, keď si mal navarené?‘ A on mi hovorí: ,Ja tu však nie som na to, aby som si zohrieval.‘ Ivan ako sedemnásťročný odišiel do Bratislavy študovať na VŠMU a istým spôsobom mu celý život chýbala mama.“

Čo zdedili deti

Dnes v manželovom rozhodnutí, že ona ostane doma a on bude živiť rodinu, vidí skôr výhody. Medzi ňou a deťmi sa vytvorili mimoriadne silné putá, takže nikdy nie je sama. „Keď sa dcére Saši narodil syn Maťko, dlho sme bývali spolu, dnes bývame každá vo svojom, ale nablízku, takže kedykoľvek sme si navzájom nápomocné. Ivan vnuka miloval a aspoň trocha si ho užil. Maťko mal rok a pol, keď zomrel. Dnes už má osemnásť rokov a chcel by byť profesionálnym tenistom… Navštevuje športové gymnázium v Trenčianskych Tepliciach a momentálne je na športovej stáži v Austrálii, kde sa oňho tenisovo stará môj syn Ivan, ktorý je trénerom. Už dvadsaťpäť rokov má austrálske občianstvo, ale pupočná šnúra funguje, vždy ho to ťahá domov. Už niekoľkokrát sa tam vybral definitívne a zase sa na dlhé obdobie vrátil domov. Ani teraz neverím, že tam ostane navždy.“

Priznáva, že nebohý manžel sa s jeho rozhodnutím žiť s ruksakom na chrbte a putovať po svete nevedel zmieriť a aj ona s tým má problém. „Bohvie, po kom zdedil túžbu stále cestovať… Je to ťažké, keď je tak ďaleko, aj keď spolu skoro každý deň skajpujeme. Ale keby ste ho počuli, ako úžasne a s precítením rozpráva o svojich zážitkoch, to má isto po Ivanovi. Ovláda aj niekoľko jazykov, vyzná sa vo výtvarnom umení, je taký vševedko a ešte aj mimoriadne adaptabilný a zručný. Dokáže opraviť auto aj navariť a keď som sa sem presťahovala, vymaľoval mi celý byt. Aj dcéra Saša má dar reči. Vždy sa učila na samé jednotky, je veľmi priama, ale aj tvrdohlavá a bola otcov miláčik. Asi preto hovorí, že otcovia chcú synov, ale milujú dcéry. Po otcovi však zdedila pesimizmus.“

Áno, Ivan Krajíček, ktorý na javisku zabával a rozosmieval, mal v súkromí aj temné myšlienky. „Hovorieval mi: ,Babulka, mi pokapeme.‘ Skutočne sme prežili jedno veľmi ťažké obdobie, keď Saši, v jej pätnástich rokoch, lekári diagnostikovali vážnu chorobu, ale našťastie, všetko dobre dopadlo."

Foto: Laura Witteková, Archív B. K.

Vedel by skončiť?

Pani Krajíčková má na krku retiazku s vyrytou ležatou osmičkou a nápisom eternity, čiže večnosť. „Nenadarmo sa hovorí, že všetko je tak, ako má byť, len nie tak, ako by si človek želal. Často v duchu premýšľam, či by Ivan dnes, ako starý pán, vedel odísť z javiska, z televízie, z rozhlasu… A vtedy si hovorím, Pán Boh si ho zobral pomerne mladého, nech si ho tí, ktorí ho mali radi, takého pamätajú. Stále je v našich srdciach, cítim, že ostal s nami a zhora nás ochraňuje. Mám úžasného brata, ktorý žije v Melbourne, fantastickú sestru, deti a vnuka. Čo viac si môžem želať?“


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!