Dátum: Nedeľa 04.12.2016 Dnes oslavuje:

Barbora Zajtra: Oto

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Vo fabrike na výrobu pančúch platí: Ak chceš mať prácu drž hubu a krok

Zdroj: ŠARM/ Milan Grejták 07. júna 2012, 08:00
Foto: Profimedia.sk

Odkedy som si otvorila ústa, sedím doma. Vo firme vraj niet práce,“ konštatuje Pavla Šoganičová (45) z Davidova, ktorá porozprávala médiám o ponižujúcich osobných prehliadkach vo fabrike na výrobu pančúch.

Pritom pred pár týždňami nám vraveli, že si do leta nemáme brať žiadne dovolenky, lebo máme veľkú zákazku. Vo fabrike s talianskymi majiteľmi má pani Pavla do konca júla uzavretú dohodu o vykonaní práce na desať hodín týždenne. Donedávna odrobila viac. Vlastne robila celé mesiace. Dnes ju už do práce nikto nevolá, vo fabrike jej odporučili, aby dohodu sama ukončila... „Neurobím to. Čakám, že ma zavolajú do práce,“ vraví. Dôvod vidí šička v tom, že ako jedna z mála sa začiatkom mája postavila pred kamery a porozprávala, ako strážna služba všetky zamestnankyne pred odchodom na toaletu i z pracoviska prehľadávala. Nikto jej to nevyčítal priamo, no cíti, že sa k nej správajú, ako keby spravila niečo zlé.

Jozef Balica

Pančuchy v potrubí

Všetko to čudné vo firme zrejme odštartoval upchatý odpad, v ktorom údržbári objavili pančucháče za pár centov. Podľa vedenia firmy ženy kradli hotové silonky a na toaletách si ich obliekali. Pritom si ich mohli kúpiť za tridsať centov vo fi remnej predajni. Do podozrenia sa dostali všetky ženy z výroby. Nedôstojné osobné prehliadky podnik po medializácii zrušil. Ukázali však niečo, čo je na „kapitalistickom“ Slovensku častejšie, než nám je milé. Šialené pomery v práci ovplyvnené strachom. „Je tam veľmi zlá atmosféra medzi zamestnávateľom a zamestnancami,“ tvrdí Jozef Balica z predsedníctva Odborového združenia KOVO.

Pre mnohé ženy je vraj práca synonymom stresu a nálada vo fabrike má od ideálnej ďaleko. „Slovo stres sa začalo v našej firme používať až po tlačovej besede pána Balicu. Dovtedy sme o tejto skutočnosti nevedeli. Našou snahou vždy bolo a bude zlepšovanie pracovného prostredia našich zamestnankýň,“ oponuje personálna šéfka firmy Linora Zuzana Kohútová a dodáva: „Keď už zažívajú stres robotníčky, v našom prípade najmä baličky, ktoré sedia za pracovným stolom a podľa schémy skladajú pančuchy, tak si neviem predstaviť, čo zažívajú vrcholoví manažéri či lekári v nemocniciach.“

Akoby robotníčka nemala na stres nárok... „Normy a stále len normy. Neviem, kto ich tvoril, lebo normálne sa to urobiť nedalo,“ hovorí Pavla Šoganičová. Za osem mesiacov, čo vo firme robí, ušila požadovaných sedemstoštrnásť siloniek za zmenu len raz. „Aj to som skoro dostala infarkt a na toalete som nebola ani raz,“ vraví. Podľa Zuzany Kohútovej sú však všetky normy splniteľné a sú aj ženy, ktoré ich prekračujú. „V platnej kolektívnej zmluve máme aj bod, že ak nová zamestnankyňa do určitého času nezačne plniť normy, môžeme s ňou ukončiť pracovný pomer. Nepovažujeme to za hrozbu, ale za motiváciu. Túto možnosť sme doteraz nevyužili.“

„Vo firme je veľmi zlá atmosféra medzi zamestnávateľom a zamestnancami,“ tvrdí odborár Jozef Balica.

Strach?

„Podľa mojich odhadov na Slovensku trpí psychickým nátlakom zo strany zamestnávateľa niekoľko stotisíc zamestnancov. Nie je to len strach z prepustenia, ale aj strach zo psychického deptania, výsmešky či vyčítanie maličkostí. Jednoducho, taký neviditeľný mobing či bosing,“ konštatuje Jozef Balica. Zuzana Kohútová si nemyslí, že by v ich firme niečo také existovalo: „Slovo bosing začal používať v spojitosti s našou firmou pán Balica. Nechcem sa odborárov dotknúť, ale najprv by si mali naštudovať, čo slovo bosing znamená.“

Odborári majú síce podnety, že neprimeraný tlak je na mnohých pracoviskách, no svedčiť vraj ľudia nechcú. „Je to pochopiteľné. Ľudia sa boja hovoriť o tom, čo ich ťaží, aby ich zamestnávateľ neprepustil,“ vysvetľuje odborový predák. Tlak bosov tak vyvoláva strach z obhajoby vlastných práv. Ženy odchádzajúce z rannej zmeny akoby to potvrdzovali. Odmietajú nám situáciu vo firme akokoľvek komentovať. Len sa obzerajú, či niekto nevidí, že ich pristavil novinár. Výnimkou je len pani Viera: „Ten Talian nám len povie, že ak sa nám niečo nepáči, môžeme ísť a nemusíme sa už vracať.“

Logickým vyústením vzniknutého napätia je potom nevraživosť medzi samotnými zamestnancami. „Kolegyne mi vyčítali, či mi tie kontroly až tak prekážali, že som o tom musela rozprávať,“ hovorí pani Pavla. „Prekážali. Ja som sa cítila ponížená.“ Vyslúžila si za to napríklad problémy s potvrdením pre úrad práce: „Zrazu moje kolegyne nevedeli, aké tlačivo mi majú dať, ani čo tam má byť napísané, hoci doteraz mi to písala tá istá pracovníčka bez problémov.“ Aj Jana Polaščíková, tamojšia šéfka odborov, zazlieva ženám, že keď bolo treba vystúpiť verejne, tie, čo najviac hundrali, sa alibisticky schovávali za ňu. Chápe ich. „Jednoducho sa boja o prácu.“ Ona sama však z fabriky odchádza. Prehliadky v Linore sa teda skončili. V práci zostali ženy, ktorým vlastne ani neprekážali. Zazlievať im to môžu len tí odvážnejší. A tých dnes na Slovensku nie je mnoho...

Pavla Šoganičová mala odvahu sa ozvať. Dnes ju už do práce nikto nevolá.

Intímnejšie kontroly

Prešovský Inšpektorát práce podľa jeho právničky Kataríny Timkovej zistil, že v Linore zamestnávateľ nepredchádzal zvýšenej psychickej pracovnej záťaži a takisto, že konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože osobná kontrola bola nedôstojná. „Zamestnávateľ záväzne prisľúbil, že toalety na pracovisku už nikdy nebudú zamknuté a priamo pred očami výjazdovej skupiny odstránil z dverí toalety oznam o nutnosti podrobiť sa osobnej kontrole ohmatom,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Juraj Horváth. S kontrolami však ženy musia rátať tak či tak. Budú však intímnejšie, v špeciálne vyhradenej kabínke a iba v prípade podozrenia z krádeže výrobku.

  • MOBING – trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov. K prejavom patrí ustavičná kritika práce, ohováranie, robenie si žartov, ignorácia...
  • BOSING – útoky nadriadeného na jednotlivca či na menšiu skupinu. Je to druh psychického teroru, slovného násilia a bojkotovania človeka na pracovisku s cieľom spôsobiť mu škodu.

Jana Polaščíková, tamojšia šéfka odborov, zazlieva ženám, že keď bolo treba vystúpiť verejne, tie, čo najviac hundrali, sa alibisticky schovávali za ňu.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!