Dátum: Piatok 30.09.2016 Dnes oslavuje: Jarolím Zajtra: Arnold

Práve číta: 25121

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Zbaliť sa ísť do sveta? Poznáme ľudí, ktorí takto žijú

Zdroj: EMMA/ Tamara Heribanová 17. apríl 2012, 13:00

Len tak si zbaliť veci a vyraziť do sveta? Je to oveľa ľahšie, ako si myslíte!

Karla Pappová, manažérka a spolumajiteľka reklamnej agentúry

Silvestrovské nočné kúpanie v planktóne, prechádzka ruinami sídla posledného veľkého hinduistického kráľovstva južnej Indie Vidžajanagara v Hampi, cesta horským parným vláčikom z Ooty. Najstaršie osídlené miesto na indickom subkontinente, mesto chrámov, festival mýtických stvorení, mesto Madurai. To je len pár spomienok na cestu po Indii, ktorú má za sebou úspešná manažérka Karla. Minulý rok v septembri si kúpila letenku cez internet a vyrazila do Indie. Len tak.

„Nešla som hľadať duševný pokoj,“ smeje sa Bratislavčanka. Pocit strachu či samoty však nepocítila ani raz. „Nemala som žiadnu predstavu, kam chcem ísť, ani ktorou cestou. Po príchode do mesta Goa som sa radila s ľuďmi, ktorí už v Indii boli, pozerala do mapy a snažila sa nájsť zaujímavé miesta.“ Odvážna brunetka si prvýkrát v živote vyskúšala, aké to je, spoliehať sa len na seba a rozhodovať sa intuitívne. „V jednoduchých a skromných podmienkach si uvedomíte, v akom blahobyte si doma žijete. Na cestách vám stačí miesto na spanie, voda a jedlo.“

Karla na Slovensku pracovne vyťažená sa na cestách automaticky prepína do iného módu. Snaží sa čo najviac prispôsobiť krajine, nasávať miestne zvyky a atmosféru. Vystačí si s pár handrami, jednými flip-flopami a so základnou kozmetikou. „Je to oslobodzujúce. Keď cestujete sama, zažijete viac. Vidíte veci, ktoré by ste si s kamarátkami nevšimli. Nemusím sa prispôsobovať a dokážem si poriadne vyčistiť hlavu.“

Stefan Fröschl, manažér

„Chudobní Juhoameričania sú mnohokrát šťastnejší než väčšina bohatých Stredoeurópanov. Keď som bol v Brazílii, každé ráno som počul pesničku Legiao Urbana, v ktorej sa spieva: Miluj blížnych i neznámych tak, akoby neexistoval ďalší deň, pretože v skutočnosti ďalší deň neexistuje.“ hovorí Stefan, ktorý cestovanie vníma ako súčasť svojho života. Niekoľkými cudzími jazykmi vyzbrojený mladík je práve v Thajsku. Už siedmy mesiac žije na cestách a okrem Mexika prešiel aj Brazíliu, Peru a Bolíviu.

„Najvzácnejšie momenty sú tie najjednoduchšie. Bývať v rodinách, jesť ich jedlo, učiť sa chápať ich mentalitu. Nie je hanba ísť hlbšie do seba a odpovedať si na otázky typu: Čo je moja úloha na tomto svete? Kam kráčam? Čo naozaj v živote chcem? Nie je to filozofické pozérstvo. Práve cestovanie a spoznávanie cudzích kultúr otvára brány k vlastnému poznaniu,“ tvrdí Stefan, ktorý nedá dopustiť na couchsurfing. com, ktorý mu umožňuje zadarmo bývať v domácnostiach domorodcov.

„Keď pricestujem do krajiny, viem zhruba len to, koľko týždňov tam chcem ostať. Veď človek nevie, kam ho vietor zaveje. A nechať sa viesť intuíciou je vzrušujúce,“ tvrdí sveták, podľa ktorého je najdôležitejšie úsporne zbaliť ruksak a nebáť sa. Cestovanie je pre Stefana najlepšie postgraduálne štúdium. „Už Aurelius Augustinus prirovnal cestovanie ku knihe. Kto necestuje, pozná len jednu stranu. Najlepšie vzdelanie je spoznávať svet a pozorne vnímať všetko naokolo.“

Matej Čižmárik, frutarián a odborník na zdravú výživu

„Na internete som videl video o Kostarike,“ spomína Bratislavčan, ktorý sa zaregistroval na wwoof.com a onedlho mal dohodnuté miesto na organickej farme. „Priletel som do San José, do San Isidoro, v strede Kostariky som cestoval autobusom, potom taxíkom na farmu pri Tinamaste. Cesta to bola ako z Jurského parku. Pršalo, len kamenné cesty, serpentíny, bujná vegetácia.“ Matej na biofarme pracoval niekoľko týždňov, zvyšok pobytu si užil v prioceánskej dedinke Ojochal.

„Tam ma čakala kamoška Nadia. Po desiatich dňoch som sa opäť vydal na cestu stopom do Queposu blízko národného parku Manuel Antonio. Jednu noc som prespal v chatrči v rybárskej dedinke Gandoca a cestou som stretol chalana, ktorý ma zlákal do Panamy.“ Matej sa nechal odviezť miestnymi k panamským hraniciam, odkiaľ si zobral taxík k prístavu a malou lodičkou sa dostal až na súostrovie Bocas Del Toro. „Veľa času som trávil na vidieku, zvykol som si každého zdraviť, na každého sa usmievať. Jedol som fantastické tropické ovocie, spoznal mnoho zaujímavých ľudí, videl nádherné miesta a naučil som sa myslieť pozitívne.“

Matej – milovník zdravej výživy, sa stal po pobyte na Kostarike frutariánom. Neje nič, čo sa predtým hýbalo, a ani jedlo, ktoré bolo predtým tepelne upravené.

Martin Neštepný, študent kultúrno-sociálnej antropológie na Viedenskej univerzite

Dva mesiace, osemtisíc kilometrov. Balkán, Turecko, Irán, Pakistan, India. Peši, stopom, autobusom, vlakom, lietadlom. Študent Martin minulý rok prešiel miesta, o ktorých väčšina z nás ani len nesníva, a zažil poriadnu dávku unikátnych momentov. „S kamarátom sme mali v pláne isť do Istanbulu a odtiaľ loďou do Indie. Lenže parťák nezohnal dosť peňazí a ja som už mal vybavené víza. Rozhodol som sa cestovať sám.“ Martin v tom čase popri škole pracoval v callcentre a celú výplatu investoval do kvalitnej výbavy.

„To je základ. Všetko musí fungovať, výstroj musí byt čo najľahší a zároveň odolný. Ak sa v kritickej chvíli niečo pokazí, môže sa človek dostať do pekného maléru. Taktiež som mal zvnútra na gatiach tajné vrecko a v ňom dvesto dolárov. Ak by som o všetko prišiel, za tie prachy som sa vedel dostať domov.“ Martin sa dal zaočkovať proti žltačke typu A a B i proti brušnému týfusu. „Dlho som riešil, či brať antimalariká. Boli drahé, nezaručovali stopercentnú ochranu a nemal som ani miesto v batohu, čo rozhodlo.“

Pred cestou sa s nikým neradil. Veď kto ide dobrovoľne a sám do Pakistanu? „Najviac času zabralo nadrviť sa informácie o krajinách, zvykoch a rizikách. Keď pozeráte správy, ako v Pakistane opäť vybuchla bomba, musíte byť skutočne presvedčený, že tam chcete ísť,“ smeje sa. V Iráne bol Martin prvýkrát milionárom. „Rozmenil som necelých dvesto dolárov a dostal asi dva milióny rialov v niekoľkých hrubých balíkoch bankoviek. Doslova s batohom plným peňazí som bral bus smer Esfahan.“

Tam Martin strávil niekoľko dní a pokračoval ďalej. V Pakistane mu pridelili armádny sprievod, starého muža s kalašnikovo v ruke. Martin bol i v Quetti, v meste pašerákov a pakistanského Talibanu, videl granitovú horu Chagai, pod ktorou vraj prvýkrát odskúšali atómovú bombu, a na pakistansko-indickej hranici vo Wagahu bol svedkom stretu dvoch štátov, nachádzajúcich sa stále vo vojnovom stave. V Indii sa zveril do rúk tibetskému liečiteľovi, keď sa nevedel zbaviť črevných problémov.

„Keď počujem ‚rezortových‘ cestovateľov rozprávať, kde všade boli, len sa smejem. V skutočnosti tým hovoria len to, že videli akurát letisko, hotelový areál a maximálne pamiatku zapísanú v UNESCO. Nezazlievam im to. Nie každý môže podniknúť backpackerský trip, to by tento spôsob cestovania stratil svoje čaro.“

Exotický život zadarmo

Ako na to?

Organizácia WWOOF je skratka pre World Wide Opportunities on Organic Farms a existuje už od roku 1971. Spája lokálnych farmárov, majiteľov plantáží, záhradkárov a firmy, ktoré hľadajú mladých práceschopných dobrovoľníkov. Ide o bezplatný nocľah a zabezpečenie stravy za dvadsať hodín práce týždenne. O akú prácu ide? Zber medu ligurských včiel na austrálskom Klokanom ostrove, zber hrozna v Clare Valley či kávových zŕn arabica v severnom Thajsku. Práve na týchto miestach sa dostanete medzi domorodcov, spoznáte mentalitu vašich kolegov z ostatných krajín a užijete si krásy tamojšej prírody. Poplatok za ročné členstvo predstavuje okolo 25 eur za krajinu. Ponúk na stránke je niekoľko tisíc. Viac info na: www.wwoof.org

Strážcovia domov

Pol roka zadarmo na francúzskom Côte d’Azur za stráženie vily, čistenie bazéna a polievania kvetín v zimnej záhrade. Alebo letný pobyt vo vnútrozemí Bulharska zadarmo, ak sa budete majiteľovi domu starať nielen o majetok, ale i o vlčiaka, dva jazvečíky a tri mačky. Alebo ešte lepšie! Šesť mesiacov v kamennom domčeku, ktorý sa nachádza v olivovom háji provincie Pesaro e Urbino. Domček je na samote a najbližšia dedina je vzdialená štyri kilometre. Stovky ďalších i krátkodobejších ponúk na bývanie za stráženie majetku nájdete na stránke www.housecarers.com. Ročný poplatok užívateľov je 45 dolárov.

Naprieč Amerikou

Spoznajte Spojené štáty a zlepšite si angličtinu zadarmo! Už vyše dvadsať rokov poskytuje americký Workcamper dobrodruhom jedlo, karavan a bezplatné miesto na kempovanie za pár hodín práce denne. Ponuka je rôznorodá. Predaj vianočných stromčekov, hotelierstvo, gastronómia, práca v národných parkoch či pri majákoch. Väčšina miest je sezónnych, v niektorých destináciach už od marca až do októbra. Nedivte sa, ak váš kolega bude americký penzista. Tisícky seniorov hľadajú na sklonku života vzrušenie a pocit byť potrebný. Ročné členstvo vás bude stáť 30 dolárov. Viac na: www.workamper.com

Zaraď sa medzinárodne!

Nie sme turisti, nie sme robotníci, sme špecifická rodina. Tvrdia tí, ktorí vyskúšali helpX. Niektorí pracujú v skupinách, iní individuálne, všetkých však spája hlboká spolupatričnosť, otvorenosť a identický rebríček hodnôt. Na jeho špici nikdy nebudú financie. Denne pracujete štyri hodiny, bývate v spoločných priestoroch alebo priamo v rodinách. Rybolov, remeselníctvo, rekonštrukcie starých bytov, farmárčenie, ale aj opatera v sirotincoch a starobincoch. Za dvojročné členstvo zaplatíte 20 dolárov, prácu vyberáte z krajín, ako sú Nový Zéland, Austrália, Kanada, Anglicko, Škótsko, Írsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Izrael, Fínsko a mnoho ďalších. Viac info na: www.helpx.net


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!