Dátum: Sobota 03.12.2016 Dnes oslavuje:

Oldrich Zajtra: Barbora

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Ako prežiť Vianoce bez toho, aby ste niekoho zavraždili?

Zdroj: EMMA/Naďa Uličná 16. decembra 2013, 10:00
Foto: Profimedia.sk Aj keď by to malo byť naopak a Vianoce by z nás mali robiť baránka, meníme sa na šelmy, ktoré idú po svojej koristi.

Neuškrtíš, neutopíš, neotráviš počas Vianoc. Aj keby sa ti veľmi chcelo!

Vianoce sú tak trochu ako ejakulácia. Keď príde načas, je to skvelé, no ak vás zastihne predčasne, celú radosť máte pokazenú. Na predčasné vianočné šialenstvo sme si za posledné roky museli zvyknúť, aj keby sme zubami-nechtami nechceli.

Ale prečo je nutné robiť vo vianočnom zhone nájazdy na obchody ako pred bombardovaním a mlátiť sa po hlavách zlacnenou klobásou do kapustnice? Aj keď by to malo byť naopak a Vianoce by z nás mali robiť baránka, meníme sa na šelmy, ktoré idú po svojej koristi.

Dupni, odhryzni, uchmatni!

Minulý rok som s vyvalenými očami civela, ako na pohľad decentná pani v klobúčiku dupla plnou váhou na nohu krehkej maminke, len aby jej z rúk vytrhla poslednú spievajúco-smejúcu sa-cikajúcu bábiku. Bola totiž v 70-percentnej zľave. Kým sa mamička zvíjala od bolesti, klobúčiková šelma utekala so svojím úlovkom k pokladnici.

A v potravinách mi už tie oči skoro definitívne vypadli, keď sa strhla bitka o posledné údené mäso a milý deduško z toho kúska odhryzol! Normálne, cez tú fóliu si urval riadny kus a napriek šokovaným výrazom ostatným záujemcov si ho vložil do košíka. Aby ho už nikto iný nechcel, tak si ho pekne označkoval. Hotový pavilón šeliem.

Boj o nervy

Čím to je, že sa z nás práve počas sviatkov pokoja stávajú takéto zvery? Podprahovo nám v tých vianočných odrhovačkách púšťajú niečo, čo v nás prebudí zabijacké inštinkty? Alebo je to skôr o tom, že nám tak záleží na tom, aby bolo všetko tip-top, mali sme včas nakúpené, uchmatli najkrajšie kapry aj klobásy a tie najúžasnejšie darčeky?

A ešte musíme stihnúť navariť, upratať, napiecť a pri tom sa tváriť ako z reklamy na dobrú náladu. To dá zabrať. A tak sa pretlaku emócií nemožno čudovať.

Pichni mu nožík do boku!

Neviem, čím to je, ale u nás sa to bez nervov nezaobíde. Asi to máme v rodine, naša obľúbená vianočná historka je o tom, ako otec v puberte naštval dedka, keďže najprv nielenže obžral všetky salónky zo stromčeka a keď sa naťahoval za poslednou, stromček začal krásne horieť.

Dedko bol známy svojou nie práve pokojnou povahou, a tak Vianoce-Nevianoce, otca naháňal po celom byte. Ten sa pred ním snažil zavrieť v detskej izbe, no dedko ako riadny silák zo Spiša sa do dverí poctivo zaprel. A tak sa o tie dvere naťahovali, sily boli nerozhodné, medzi dverami stále malá medzierka, ani dnu, ani zavrieť.

Dedko tak v zúfalstve z „patovej situácie“ zakričal na môjho vtedy sedemročného strýka: „Vezmi nožík a pichni ho Janovi cez tú škáru do boku, nech sa môžeme najesť!“

Našťastie, k pichaniu nedošlo, len sklenené dvere sa vysypali z rámu, dedko okamžite vychladol a vraj bol potom ako baránok. A darčeky boli fajn aj pod zhoreným stromčekom.

Rozvod kvôli Barbie domu

S darčekmi to býva riskantné. Trafiť do vkusu, nekúpiť si navzájom to isté, nikoho neuraziť, to dáva zabrať. Kamarátova babka mala záchvat plaču po tom, čo sa s radosťou malého dieťaťa vrhla na poriadne veľký balíček, z ktorého vypadla veľká žuvacia kosť a ďalšie maškrtky pre psov. Darmo všetci babke vysvetľovali, že si zle prečítala ceduľku a darček bol pre ich štvornohého Bobbyho.

Kolegyňa sa zas takmer rozviedla kvôli ružovému Barbie domu. Toľko sa s mužom pod stromčekom hádali, ako ho zostaviť, že tým deti kompletne otrávili, tie sa išli radšej hrať s ockovou novou kamerou a za polhodinku ju stihli rozobrať. Ich rodičia zatiaľ po sebe vrieskali, to, čo jeden postavil, druhý rýchlo rozložil a nad troskami ružového obydlia si vykrikovali až do rána všetky krivdy.

Foto: Profimedia.sk

Ešteže to máme za sebou – a bez vraždy!

Určite má každá z vás kopu vtipných vianočných historiek, ja by som z tých vlastných mohla spísať knihu. O tom, ako išiel muž na Štedrý večer po kapra, opil sa a prikvitol o dva dni. Bez kapra, zato s opicou. Ako dali vynachádzaví rodičia kapra namiesto vane do akvária a vytopili susedov.

Ako sa rodina v rámci zachovania tradície – od štedrovečerného stola sa nevstáva – celý čas presúvala na stoličkách s kolieskami a cez stôl si hádzala chlieb, príbor aj poháre. Môžete si domyslieť, ako sa to skončilo.

Ani u nás to na Vianoce nemôže byť pokojné, aj keby sme sa veľmi snažili. Otec sa vždy donekonečna sprchuje a zúrivá mama neustále prihrieva kapustnicu až dovtedy, kým nevybuchne. Myslím tým mamu, lebo kapustnica to zatiaľ zvláda. Keď otec vykoná vianočnú hygienu, dve hodiny balí darčeky a mama so škrípaním zubov opäť ohrieva.

Babka neznáša alkohol a je presvedčená, že by sme si mali pripíjať čajom, tak si robíme tajný prípitok v kúpeľni z pohárov na zubné kefky. Pod stromčekom sme schopní pohádať sa, kto bude prvý rozbaľovať darčeky, lebo výnimočne chce byť každý posledný. Babka za nami s trpiteľským výrazom pobehuje, z ruky nám trhá papiere s tým, aby sme ich neničili, vraj sa budúci rok zídu. Po tom všetkom sedíme zrútení v postvianočných troskách, mama vzdychá – ešteže to už máme za sebou a nepobili sme sa.

Vianoce totiž občas na takú peknú vraždičku ozaj sú. No kým pozabíjate chniapajúce a dupajúce tetky v obchode, dedov Mrázov a čertov, ktorí vás otravujú pri každom nákupe (kamarátka nakopala v Amerike takého Santu medzi nohy), zhlboka sa nadýchnite a usmejte.

Možno vám pomôže opakovať si mantru: Vianoce sú sviatky šťastia, pokoja a ak nie, načo sa stresovať s cudzími, keď nás aj tí naši vedia tak krásne doviesť do nepríčetnosti? Ja som sa tento rok vyzbrojila zásobou medovkového čaju. Vraj je skvelý na upokojenie. Tak to hádam aj tento rok prežijeme bez ujmy na zdraví.



 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!