Dátum: Pondelok 05.12.2016 Dnes oslavuje:

Oto Zajtra: Mikuláš

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Čo robiť, keď srdce hovorí áno a rozum nie?

Zdroj: Báječná žena/Mariana Kováčová 31. marca 2014, 08:00
Foto: Profimedia.sk Je vaša túžba v rozpore s tým, čo sa vám snaží nahovoriť rozum? Poznáme riešenie.

Je vaša túžba v rozpore s tým, čo sa vám snaží nahovoriť rozum? Poznáme riešenie.

Sú chvíle, keď vám rozhodovanie padne zaťažko. A keď ide o chlapa, je to ešte horšie. Je príťažlivý, ale pri predstave, že spolu chodíte, sa vám v hlave rozsvieti stopka. A tá hovorí, že môžete stratiť viac, ako získať. Nie je to náhodou tak, že riskujete pri každom vzťahu, keďže nemôžete predpovedať jeho koniec?

Radí psychologička Alexandra Putzová

Skúška pre oboch

Môžem si dovoliť ešte balíček čipsov, keď som už vyjedla polovicu nutely? A čo keď nevyjdem s výplatou len preto, že si doprajem tento utešený trojštvrťový kabátik? Jeden pohárik azda ešte znesiem. Jazyk sa mi pletie, ale balans ešte udržím. Aj vám sa podobné úvahy preháňajú hlavou? Sú dôkazom toho, že to, po čom srdce zatúži, nemusí byť len o láske. Pokušením je všetko, čomu sa ťažko hovorí nie. Mužov nevynímajúc. Začalo sa to ešte detskými láskami, keď ste otrhávali lupienky z kvetov a zisťovali – ľúbi, neľúbi?

Dnes ste si možno istá jeho náklonnosťou, ale to nič nerieši. Lebo aj keď zaspávate s myšlienkou naňho, nevidíte vo vašom vzťahu žiadnu perspektívu. Obavy z toho, že raníte jeho city, musia ísť bokom. S pravdou treba vyjsť von. Či už má absolútne odlišné názory, prelietavé pohľady, kopu dlhov, alebo – pomóóóc – je trikrát rozvedený, vysvetlite mu, že sa nechcete unáhliť. „Vždy hovorím, že je najlepšie povedať pravdu. Priznať sa potenciálnemu partnerovi, že máte pochybnosti a potrebujete viac času. Ak je to partner, ktorému na vzťahu záleží, počká,“ uvádza psychologička Alexandra Putzová.

Toto obdobie je skúškou aj preňho. Nátlak z jeho strany, aby ste sa rozhodli čo najskôr, neveští nič dobré. Prípadne veští, že okrem toho, že je nedočkavý a márnomyseľný, vždy musí dostať to, čo chce. A navyše, ultimátum – buď budeš moja o týždeň, alebo nikdy – znie ako lacná replika z druhoradého romantického filmu.

Láska je vec snahy

Iný situačný model je, keď objekt svojej túžby poznáte len z videnia. Vaša neistota potom logicky pramení z toho, že veľa o ňom neviete. A keď sa k nej pridá strach z riskovania, nádej na vzťah je pochovaná. Ale riskovať znamená aj jazdiť v zime na letných pneumatikách. Prejsť autom na oranžovú. Ignorovať preventívnu prehliadku. Povedať šéfovi, čo si o ňom myslíte. Vrátane sobáša s partnerom, s ktorým už chodíte dlhšie. Aj to je risk, hoci v menšom vydaní. Lebo na koniec tohto príbehu nedovidíte ani pomocou optiky ďalekohľadu.

„Náš strach v takomto rozpoložení súvisí s nedostatkom informácií, že sa rozhodneme nesprávne a odplašíme si šťastie. Ale toto riziko je prítomné v každom vzťahu. Nikto nemá krištáľovú guľu, ktorá by mu zaručila krásny partnerský život. Vo vzťahu vždy riskujeme, lebo výsledok sa dozvieme až po dlhšom čase, ktorý je vyplnený vzájomným poznávaním, niekedy aj bojmi, výhrami, prehrami a, samozrejme, láskou. Tieto neistoty vo väčšej či v menšej miere prežívame všetci a opakovane,“ hovorí Putzová a pokračuje s vysvetlením, kedy a prečo prestávajú byť rozhodnutia tohto druhu dôležité.

„Úspech je vždy závislý od toho, čo do vzťahu vkladáme, ako sa oň staráme, ako ho rozvíjame. Rozhodovanie na začiatku stráca potom svoju silu, lebo podstatné je to, čo a ako spolu prežijeme. Väčšina z nás preskáče počiatočných rozhodovaní o vzťahu viacero. A ak sa nám v tejto fáze darí dospievať, tak naše vzťahy a lásky dospievajú a dozrievajú tiež,“ posmeľuje psychologička.

Premárnené šance

A ešte sú tu okamihy, pri ktorých sa po rokoch obzeráte späť s jedinou otázkou – čo by bolo, keby... Keby som si bola vtedy do jeho auta predsa len nasadla, jeho pozvanie neodmietla, nehrala sa na hrdinku, bezcitnú mrchu, bola k nemu úprimná a priznala sa, čo k nemu cítim. Ktovie, ako by nám to klapalo. Boli by sme ešte spolu? Mali deti, jedno a či viac? Veru, aj takéto myšlienky sa z času na čas prikradnú. A nielen po ikstom nedorozumení so súčasným partnerom. Prídu aj vtedy, keď na vás doľahne samota. Prítomnosť nikdy neuteká tak rýchlo, aby ju minulosť nedobehla. „V neposlednom rade je problém aj v tom, že sa nikdy nedozvieme, čo by sa stalo, ak by sme sa rozhodli inak,“ dopĺňa psychologička.

Foto: Profimedia.sk

V nesúlade

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo človek uprednostňuje racionálne dôvody pred srdcovými? Podľa odborníčky na vzťahy je to preto, že dôvody pohybujúce sa na mentálnej úrovni skôr chápeme. Kým srdcové záležitosti spojené so zamilovaním sa ťažko zdôvodňujú. „To ‚rozumové‘ je ľahšie pomenovateľné, uchopiteľné, vysvetliteľné. To ‚srdcové‘ je veľmi subjektívne. Často sa snažíme nájsť pre to ‚srdcové‘ racionálne vysvetlenie a občas sa nám to aj podarí,“ myslí si Alexandra Putzová.

Nie je pravidlom, že racionálne a citové dôvody bývajú vždy v rovnakom pomere. Väčšinou prevládnu buď jedny, alebo druhé. Prípadne tie, ktoré sú nám najbližšie. „Budúcnosť vzťahu nie je často takto postavená. Skôr sa stretávame so zmesou, kde prevažuje viac alebo menej jedna strana. Alebo možno to, čo dokážeme ľahšie pomenovať,“ poznamenáva psychologička. Z toho je zrejmé, že zamilovaní sa napokon zariadia podľa argumentov majúcich prevahu.

Prijmite zodpovednosť!

Nech ste akokoľvek nerozhodná, riešenie tu je. Dosiahnete ho použitím prvkov sebareflexie. To znamená, že teraz pre zmenu obrátite pozornosť na seba. Načriete do svojho vnútra a budete sa pozorovať, pričom si ujasníte, čo vlastne hľadáte a aký typ muža by sa k vám najlepšie hodil. „Keď je človek ochotný viac sa zaoberať sám sebou, svojím prežívaním, sebahodnotením a tým, ako vyzerá jeho predstava o vzťahu, tak sa dopracuje k odpovediam na otázky, ktoré si kladie,“ hovorí psychologička.

Keď ide do tuhého, je ľahké zľaknúť sa zodpovednosti a nechať za nás rozhodnúť niekoho iného. Čo je v podstate to isté, ako mu zveriť svoj osud. Ak sa nechcete pripraviť o slobodu, toto právo si ponechajte. Na svete je veľa mladých žien, ktoré ho nemajú. Sotva sa naučia chodiť, rodičia im vyberú manžela. „Nikto nemôže prevziať zodpovednosť za rozhodnutie druhého, či ísť alebo neísť do vzťahu. Aj keď, prirodzene, chápem potrebu zbaviť sa zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré sa nemusí skončiť optimálne. Ak to však dopustíme, vzdávame sa aj slobody rozhodovať samy o sebe, aj keď niekedy s chybami. Ale veď to nie je len o chybách, naopak, často je to aj o víťazstvách,“ uzatvára psychologička.



 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!