Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Nerozhodnosť nie je choroba ale epidémia

Zdroj: EMMA/Danka Vilhanová 23. januára 2014, 11:00
Foto: Profimedia.sk Mám...? Nemám...? Mám...? Nemám...? Nerozhodnosť nie je choroba, ale novodobá epidémia. A chcete o tom vôbec čítať alebo nie?

Dnes obedujem suši či radšej pizzu? Na večierok si dám šaty alebo ten nový top? Ak je to aj o vás, máme dobrú správu. Nerozhodnosť nie je choroba, ale novodobá epidémia. A chcete o tom vôbec čítať alebo nie?

Je nás čoraz viac. Takých nerozhodných. Veď si predstavte úplne bežný večer, keď sedíte s ovládačom v ruke a chcete si pozrieť dobrý film. Prepínate stanice ako o život a keď preklikáte všetkých 68 kanálov, na konci otrávene zistíte, že v tej hlúpej telke fakt nič normálne nedávajú. Spoznávate sa? Ak áno, nie ste v tom sama.

Syndróm chronickej nerozhodnosti sa síce ešte nedostal do psychologických príručiek ani sa nerieši na diskusných fórach, ale v reálnom živote to začína byť čoraz väčší problém. Sama by som o tom vedela rozprávať. Keď som si minule potrebovala kúpiť nový mejkap, trvalo mi to skoro tridsať minút. Nehádžte za to do mňa kameňom, ja viem, že je smiešne zabiť toľko času pre obyčajný krycí krém, ale… Tá milá slečna v parfumérii mi nosila stále nové a nové vzorky aj odtiene, takže vybrať si jedinú tubu mejkapu bola zaberačka ťažšia než výstup na Lomničák.

Trpia ňou len ženy

Ibaže ani zďaleka nie som jediná postihnutá. Keď predminulý rok americká novinárka Barbara Kelley spolu s dcérou Shannon napísali a vydali knihu Nerozhodné, rozpútala ňou doslova ošiaľ. Podobnú „rozhodovaciu“ dilemu totiž denne riešia milióny žien. Iba žien, pretože tento problém sa mužov výnimočne netýka.

„Pred rokmi sme to my ženy mali jednoduché. Bolo spoločensky vhodné, aby sme si našli prácu, aby sme mali manžela, rodinu aj deti a ešte dobrých priateľov. Dnes sa však od nás a od nášho života očakáva oveľa viac. Džob súčasnej modernej ženy nemôže byť hocijaký, ale musí ju baviť aj slušne živiť. Jej manželstvo nemôže vyzerať len spokojne, ale mala by v ňom prežívať vášeň. A popri hŕbe detí, samozrejme, slušne vychovaných, by nemala zabúdať chodiť do spoločnosti, organizovať večere pre priateľov a ešte si nájsť čas aj na seba. Nároky sa poriadne zvýšili,“ vysvetľuje Barbara Kelleyová.

Chceme byť dokonalé

Ale čo to má spoločné s nerozhodnosťou? Viac než si myslíte. Má ju na svedomí to, že za každú cenu chceme byť dokonalé. Napríklad si chcete kúpiť obyčajné džínsy. Do kabínky ste si priniesli poriadny štós, skúšate ich rad za radom a potom sa začnete terorizovať otázkami – sú rovné džínsy vôbec ešte moderné? Slimky, tie sú len pre tínedžerky, nie? Nepodobajú sa tieto rifle na tie, ktoré mala moja kolegyňa? A nad obyčajnými texaskami toľko špekulujete, že sa pre nijaké neviete rozhodnúť a z obchodu odídete naprázdno.

Však sa vám čosi podobné už stalo? Žiadny strach, nie ste ani bláznivá, ani neurotická. Aj psychológ Barry Schwartz vo svojej knihe Paradoxy výberu tvrdí, že čím viac možností máme v ponuke, tým sa zvyšuje úzkosť, aby sme sa rozhodli správne. Každá takáto dilema sa potom končí dvoma spôsobmi – alebo nás to množstvo tak prekvapí, že si nevyberieme nič, alebo trpíme tým, čo vedci z Oxfordu nazvali „regret theory“.

Ak sa totiž pre čosi rozhodneme, minimálne o jednu možnosť sa pripravíme a potom zákonite prichádzajú výčitky – čo ak sme práve dali košom niečomu, čo bolo pre nás ideálne? Určite si spomínate na ten pocit, keď ste si v reštaurácii objednali zeleninový šalát, hoci ste mali zúfalú chuť na hamburger s hranolčekmi, lebo od tých sa priberá?

„A sme pri jadre problému. Pri tom, že nechceme byť tučné, nechceme vyzerať staro ani sa pred niekým strápniť. Jednoducho sa túžime priblížiť k ideálu,“ vysvetľuje slovinská psychologička Renata Salecl a tvrdí, že obyčajný výber správnych džínsov alebo obedného menu v podniku sa síce zdá ako bezvýznamná maličkosť, no je to nádherný príklad toho, ako sa snažíme o dokonalosť.

Okolie aj naša konzumná spoločnosť nám totiž vtĺkajú do hlavy, že šťastie a uznanie ostatných dosiahneme len vtedy, ak nerobíme chyby. A pri rozhodovaní si vyberieme tú najlepšiu možnosť.

U susedov je všetko krajšie?

Aj moja kamarátka Petra je na tom podobne. Má dobrú prácu, vzťah jej funguje a ani ten nový trojizbák nie je na zahodenie. „Viem, keď sa na môj život niekto pozrie zvonka, vyzerá to tak, že by som mala byť šťastná a spokojná. Lenže ja nie som, lebo sa mi zdá, že inde by ma čakal lepší a krajší život. Ako v tom porekadle, že u susedov je vždy tráva zelenšia,“ priznáva Petra, ďalšia z kategórie nerozhodných.

Táto „epidémia“ sa stala fenoménom posledných rokov, lebo generácie našich mám podobné problémy nemuseli riešiť. Potvrdili to aj americkí sociológovia Betsey Stevenson a Justin Wolfers, ktorí uverejnili štúdiu The Paradox of Declining Female Happiness, čiže Paradox šťastných žien, ktorých počet sústavne klesá. Dnešné mladé ženy sú vraj oveľa nespokojnejšie so svojím osudom a nešťastnejšie než tie pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi.

Asi preto, že vtedy veľmi nemali na výber. Kariéra? Na tú mohli zabudnúť, mali šancu vybrať si medzi tým, že zostanú doma alebo si nájdu prácu učiteľky, sestričky či úradníčky. Dostali byt, rodili deti a svoj život mali pekne nalinajkovaný.

A dnes? Vyrazím do sveta alebo si pôjdem na druhú vysokú školu? Budem mať dieťa alebo vezmem ten skvele platený flek? Tá sloboda a toľko možností na výber je síce fajn, lenže nikto nás nenaučil, ako a podľa čoho si zvoliť tú správnu.

Generácia – chceme všetko

„Pre dnešnú generáciu mladých ľudí je typické, že majú síce obrovské možnosti, ale aj tak chcú sedieť na viacerých stoličkách naraz,“ tvrdí Andreas Steinle, nemecký odborník na nové trendy. „Hoci si našli dobrú prácu, stále ju považujú len za dočasnú a uvažujú nad tým, kde by mohli nájsť ešte lepšiu. Majú síce vlastný byt, ale aj izbu u svojich rodičov. Žijú vo veľkomeste, lenže vždy ich to ťahá aj späť do rodného kraja. Stále sa nevedia definitívne rozhodnúť, a tak radšej zvolia obe možnosti a pendlujú z miesta na miesto.“

Ale kto sa nedokáže rozhodnúť, je na najlepšej ceste k tomu, aby sa dopracoval k syndrómu FOMO. Fear of missing out je čosi ako večný strach z toho, že o niečo prídeme. Veď viete, to sú presne tie stavy, keď odídete z nudnej párty, potom večer v posteli kliknete na net, aby ste zistili, že tá žúrka sa parádne rozbehla a vás odrazu obleje zdesenie, že ste sa práve pripravili o najdivokejší zážitok svojho života.

A aby sa vám už nič také nestalo, poviete si, že viac nevynecháte žiadny koncert. Že musíte prísť na každý večierok, že určite musíte vidieť všetky miesta a krajiny, aby vám už nič dôležité neušlo. Veď každý si predsa potrebuje užiť, no nie? Ale netýka sa to iba zážitkov, ale aj práce či reálnych vzťahov tak, ako to cíti aj Petra. So svojím milým a príjemným chlapom randí už dva roky, no stále ju máta myšlienka, že by si mohla nájsť aj niekoho lepšieho. Možno krajšieho, viac sexi alebo viac zazobaného. Lebo keď bude stará, vráskavá a škaredá, už to tak ľahko nepôjde. A znova sa ocitáme v tom uzavretom kruhu, že musíme byť dokonalé.

Foto: Profimedia.sk

Čím viac „lajkov“ ,tým lepšie?

Lenže byť tá naj nestačí, my ženy potrebujeme, aby si to všimli aj ostatní. A tak na FB vešiame obrázok nedeľného koláča, len čo sme ho vytiahli z rúry. A Instagram dopujeme fotkami západu slnka, aby sme potom ako o život počítali, koľko „lajkov“ nám za poslednú minútu pribudlo. A to tí ostatní netušia, že ešte predtým sme bojovali s dilemou, ktorý záber šupnúť na sieť, aby sme sa, nedajbože, pred svetom nestrápnili. Však je vám to povedomé? To, že chcete okoliu predstaviť svoju dokonalú podobu?

„A v tom je základ celého problému,“ tvrdí Barbara Kelleyová. „Imidž, ktorý o sebe chceme vytvoriť, je zrazu dôležitejší než samotný život, ktorý žijeme. Aj preto nám tak dlho trvá, kým sa pre čosi rozhodneme. Správny výber totiž nie je len o nás, ale aj o tom, čo si pomyslia iní.“ Ale čo s tým, páni psychológovia?

Intuícia je najlepšia barlička

Kanadský novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell jedno riešenie má. Vo svojej knihe Blink: Sila myslenia bez rozmýšľania tvrdí, že najlepšie rozhodnutia sú tie, nad ktorými príliš nešpekulujeme a spoľahneme sa na prvotný inštinkt. Čiže na našu intuíciu.

Keď máme v mozgu príliš veľa informácií, neovplyvňuje nás rozum, ale emócie. A čím viac je hlava zaťažená myšlienkami, tým menej dokážeme myslieť racionálne. No tým najviac postihnutým novou epidémiou nerozhodnosti by mohlo pomôcť aj to, čo odporúčajú vo svojom bestselleri Barbara a Shannon Kelleyové.

Odstrihnúť sa trochu z virtuálneho života na sieti, vykašľať sa hlúpe zoznamy úloh, ktoré sme chceli urobiť, ale aj tak sme to zase nestihli. A najmä, prestať sa ničiť výčitkami, ak po čase zistíte, že ste si zo všetkých možností vybrali tú najhoršiu. Lebo chyby robí každý. Bez nich to jednoducho nejde. Vážne. Tak čo, idete do toho alebo ste sa ešte nerozhodli?

Päť tipov pre nerozhodné

  • „Ak váhate, či si kúpiť červené lodičky alebo tie modré, najskôr sa sama seba spýtajte, či ich vážne potrebujete. Obvykle je totiž kúpa nového kúska len náplasť na problémy. Ak to nepomáha, vezmite si do kabínky poradcu, ktorý vám otvorenie povie pravdu,“ radí certifikovaná koučka Monika Jakubeczová. A EMMA má v zálohe ešte jeden tip – obliekať sa od hlavy po päty do čiernej, možnosti výberu sa tým výrazne zúžia.
  • Vyskúšajte pravidlo – aspoň jeden deň v týždni bez techniky, čiže bez mobilu, telefónu, ale aj bez výčitiek. Namiesto toho vyrazte do prírody. Vyčistí vám to hlavu a možnosti, z ktorých si treba vybrať, sa hneď ukážu v inom svetle.
  • Inšpirujte sa Freudom. Keď ho raz priateľ požiadal o radu, ako má riešiť svoju ľúbostnú aféru, známy psychiater mu dal naozaj geniálne vysvetlenie – ak ide o banálne problémy, človek musí starostlivo zvažovať svoje rozhodnutie. Ak všade ide o vážne veci, treba ich riešiť rýchlo a bez dlhého rozmýšľania. Tým vlastne potvrdil, že najlepším radcom je šiesty zmysel, ktorý tú správnu cestu okamžite našepká.
  • „Ak si vyberáte hmotnú vec, napríklad novú tlačiareň, bicykel či auto, vo chvíli, keď sa pre čosi rozhodnete, už nepátrajte po iných možnostiach. Vtedy odporúčam povedať si – toto je moje rozhodnutie a viac to nebudem riešiť. Aj to je znakom úcty k tomu, ako sa správam sama k sebe,“ vysvetľuje koučka.
  • Ak ide o vážne rozhodnutie týkajúce sa kariéry alebo zmeny v živote, koučka Monika Jakubezcová radí klientom, aby sa na chvíľu vnútorne preniesli do obidvoch situácií. „Rozmýšľate, či prijať ponúknuté miesto dobre platenej manažérky alebo sa radšej chcete venovať rodine? Tak sa na chvíľu pokúste vcítiť do kože úspešnej biznismenky, ktorá bude chodiť na dôležité rokovania, viesť porady a rozhodovať. Potom si vyskúšajte aj tú druhú polohu, napríklad matky na plný úväzok, a dobre si uvedomte pocity, ktoré ste pri tom prežívali. Rozhodnutie by malo padnúť podľa toho, v ktorom stave si žena pocitovo pripadala príjemnejšie.“



 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!