Dátum: Pondelok 26.09.2016 Dnes oslavuje: Edita Zajtra: Cyprián

Práve číta: 5433

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Nie je hanba priznať si, keď vám dieťa lezie na nervy

Zdroj: EMMA/ Danka Vilhanová 20. september 2013, 09:00
Foto: profimedia.sk Lezie vám dieťa na nervy? Občas je to normálne

Konečne to niekto povedal nahlas. Že nie je hanba priznať si, keď +vám vaše dieťa poriadne lezie na nervy. A že sú chvíle, keď sa pred vreštiacou bandou vlastných potomkov schovávate na záchod.

Sebakriticky to priznávam. Keby sa rozdávali diplomy pre matky roka, neušla by sa mi ani cena útechy. Zrejme to bude tým, že keď niekto tam hore rozdával ženám gény materského nadšenia, práve som stála v inom fronte. Aby to bolo jasné, moja dcéra bola plánovaná a vytúžená a milujem ju najviac na svete. A keby bolo treba, bez jediného zaváhania jej darujem obličku a budem za ňu dýchať, ale... Nech mi všetci odpustia, že som sa nevznášala materinským blahom, keď ma celé hodiny nútila skladať vežičky z príšerných plastových kociek, ktoré som nakoniec tajne vyhodila do smetí.

V záujme vlastného psychického zdravia. A keď sa ku mne moje batoľa približovalo s oslintaným leporelom, z ktorého som tridsaťkrát denne musela recitovať infantilné riekanky o ťapuškách a prstíčkoch, už pohľad na tú knižku vo mne vyvolával srdcový kolaps. Na tie detské básničky som dodnes alergická. A bolo mi fuk, či sa ako škôlkarka pekne hrala v piesočku, bola som schopná nasilu ju ťahať z ihriska, len aby som stihla aspoň jedny večerné správy. Taká som ja mama. Nanič. A viete čo? Ak ma aj všetky tie vzornejšie a obetavejšie mamičky budú chcieť ukameňovať, nech. Ja nemám žiadne výčitky.

Vitajte v klube

A verte, nie som v tom sama, pretože v posledných rokoch sa vyrojili podobné sebecké indivíduá, ktoré sa k takýmto priznaniam hrdo hlásia. Z Kanaďanky Kelly Oxfordovej dokonca urobili milionárku. Najskôr sa z toho, ako jej z materstva začína preskakovať, ventilovala na svojich blogoch. Zrejme preto, aby jej nepreskočilo úplne. Na Twitter vešala správičky, ako zabúdala zaplatiť babysitterke, ako s dieťaťom v kočíku vyrážala podvečer do podniku, pretože potrebovala rozprávať aj inak ako len v trojslabičných vetách a so šušľavým prízvukom.

„Išla som so synom k lekárovi na vyšetrenie, pretože celé dni aj noci vrešťal. Lenže nemá žiadnu chorobu, je iba príšerné decko,“ píše vo svojej knihe Ewerything is Perfect When You- ’re a Liar (Všetko ide ľahšie, ak občas klamete). Vitajte v klube príšerných matiek, ktoré sa neboja na plnú pusu vyhlásiť, že z materstva nie sú až tak namäkko.

Nie som dokonalá, no a?

„Tým pomenovaním príšerná mama chcú len povedať – haló, ja nie som dokonalá a robím chyby. Ale to nie je dôvod, aby ste si o mne mysleli, že som naozaj taká zlá. Veď keď žena porodí, nemusí sa automaticky stať dokonalou stepfordskou paničkou,“ myslí si americká novinárka a scenáristka Ayelet Waldmanová. Písal sa rok 2005, keď v denníku New York Times uverejnila šokujúci článok, kde priznala, že svojho manžela má radšej ako ich dve deti. A keď jej o štyri roky neskôr vyšla kniha Bad Mother a v roku 2010 Daughter’s Kepper, zrazu sa jej začali ozývať ženy, ktoré to cítili podobne.

Len sa to báli povedať nahlas. „Ženy nevedia, čo od materstva čakať, no vedia, čo okolie očakáva od nich. Aby to dokonale zvládli. Aby boli skvelými matkami, manželkami a aby kvôli rodine nezanedbávali prácu,“ vysvetľuje americká mamina Nicole Knepeperová, ktorá pred pár mesiacmi vydala bestseller Moms Who Drink and Swear čiže Mamy, ktoré pijú a nadávajú. Rozchytal sa tak rýchlo, akoby ho rozdávali grátis. A aké je vlastne posolstvo týchto kníh? Zhodiť zo seba zväzujúci imidž matky, ktorá musí byť vzorná, láskavá a milá, a načas sa vrátiť k svojmu starému ja.

K identite, ktorú mali ešte pred pôrodom, keď do ich života patrili, napríklad, bujaré večierky v štýle sex, drogy a rokenrol. A tak sú blogy a stránky typu Psycho Mom plné úprimných priznaní o tom, že na odstavenie od dojčenia čakajú ako na spásu, lebo si konečne budú môcť zapáliť. Alebo že si radšej idú posedieť na nudné predvádzanie nových hrncov, len aby im ich hlučné čertiská dali aspoň na dve hodiny pokoj. „Čaká sa od nás, že budeme dokonalé mamy, ale to je totálna hlúposť. Veď ženy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako ideálne, nemajú ďaleko k tomu, aby skončili s depresiou,“ pokračuje Ayelet Waldmanová.

Budem milionárka

Verili by ste, že klub nemožných matiek môže byť pre šikovné, úspešné a moderné ženy ďalší krok k novej kariére? Keď britská novinárka Sophie Heawodová vo svojich „materských“ príspevkoch vtipne spomínala na zlaté časy vymetačky nočných klubov, ponúkli jej pravidelné rubriky vo viacerých magazínoch. Dokonca aj Vice, internetový portál pre hipsterov, jej dal priestor na vlastný stĺpček. Už spomínaná Kanaďanka Kelly Oxfordová zašla ešte ďalej. Jej veselé postrehy typu – ráno sa hrám, že som mŕtva, aby som deťom nemusela robiť raňajky, zaujali aj herečku Jessicu Alba, ktorá jej pomohla predať scenár do Hollywoodu.

A z kráľovnej Twitteru a matky troch detí sa razom stala milionárka, ktorá sa dostala medzi losangelesskú smotánku. Len preto, že otvorene priznala, ako jej materstvo občas kvapká na mozog. Alebo iný prípad. Herečka Drew Barrymorová sa najnovšie chystá režírovať film o vyhlásenej party girl, ktorá otehotnela a nechce sa jej iba pre túto „maličkosť“ skončiť so žúrmi, kde šampanské tečie potokom. Inšpirovala sa príbehom Kanaďanky Jowity Bydlowskej, ktorá vydala knihu Drunk Mom – Opitá mama. „Najskôr som ju chcela písať ako vymyslený príbeh, lenže bolo v nej toľko mojich vlastných spomienok, že som z toho musela urobiť moju vlastnú spoveď. Napísala som ju ako ospravedlnenie pre syna,“ priznáva Jowita, ktorá s pitím začala na vysokej škole.

Tam bolo normálne, že študenti sa sťali pod obraz a sem-tam si šnupli koks. Keď otehotnela, alkohol aj drogy stopla, ibaže na jednej oslave sa jej dostal do rúk pohárik sektu a spadla do toho znovu. „V obchode som si kúpila fľašu spritu, na záchode som si do nej preliala šampanské a mohla som sa pokojne prechádzať po parku s kočíkom. Nikto si nič nevšimol. A potom som celé hodiny googlila, koľko hodín trvá, kým sa alkohol dostane z tela von, aby som malého mohla nadojčiť. Vlastne môžem byť šťastná, že sa mu nič nestalo, lebo niekedy som doma opitá spala celé hodiny,“ šokuje autorka.

Nie každá je Angelina

Ale prečo vlastne ženy s týmito tajomstvami idú na bubon? A bez výčitiek priznávajú, že ani náhodou nemajú v pláne vzdať sa všetkého len kvôli tomu umrnčanému batôžku, ktorý si priniesli z nemocnice? „Ja som nezačala písať preto, aby som na tom zarobila, ale preto, že keď sa mi narodilo bábätko, dosť som trpela. Zmenilo mi to život, zrazu som bola odrezaná od sveta, nevyspatá, unavená a došlo mi, že to tak možno cítia aj ostatné mamy. A chcela som im pomôcť,“ vysvetľuje Ayelet Waldmanová. Tak čo, pridáte sa aj vy do klubu? Bude nás zrejme čoraz viac, pretože také obetavé, trpezlivé a dokonalé mamy ako Angelina sa nerodia každý deň.


 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!