Dátum: Nedeľa 25.09.2016 Dnes oslavuje: Vladislav Zajtra: Edita

Práve číta: 14104

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Silný chlap alebo umrnčané decko? Niekedy je to 2 v 1

Zdroj: EMMA/ Naďa Uličná 10. júl 2013, 07:00
Foto: profimedia.sk Máte doma muža, ktorý sa chová ako dieťa?

Silný chlap alebo umrnčané decko? Niekedy to máme zabalené dva v jednom!

On je tak veľmi rozmaznaný! – sťažovala sa na nedávnom babskom stretku Táňa. „Fakt nechápem, že stále niečo chce. Niečo, čo videl v reklame alebo to majú jeho kamaráti a keď to na narodky nedostane, hrá sa na urazeného a trucuje. Ako päťročný.“ Monika chápavo prikyvovala hlavou a prevracala oči, lebo čosi také zažíva doma. Aj ona tie trucovačky dôverne pozná. „Keď som sa mu snažila vysvetliť, že nemôže do seba pchať každý deň pizzu, lebo to nie je zdravé, len na mňa zazeral. A ďalšie tri dni hádzal smutné oči, že vraj som na neho zlá. Chápete?“

Jasné, že chápeme, aj takto sa niekedy správajú malé deti. Problém je v tom, že to prvé dieťa má dvadsaťtri rokov a je to Tánin frajer Mišo. A ten druhý, čo mu, chudákovi, doma zakazujú pizzu, je zrelý štyridsiatnik. Monikin manžel Julo. To, že sa chlapi občas správajú ako deti, všetky vieme. Lenže čo keď akosi zabudli vyrásť a správajú sa tak nonstop?

Neriešiť? To sa nedá

„Mám doma štyri deti. Tri som porodila a to štvrté mi pred rokmi navlieklo pri oltári prsteň. On je dokonca schopný doťahovať sa s deckami, kto sa bude cez víkend hrať na hracej konzole. A ak ho náš najmladší nechce pustiť, správa sa tak urazene, že každú chvíľu tŕpnem, či sa nehodí na zem a nezačne búchať pästičkami,“ pridáva sa Dana. Aby ste si nemysleli, Danin zákonitý nie je ľahko ani ťažko postihnutý.

Je inžinier, úspešný muž, ktorého si v práci vážia a majú ho za svedomitého manažéra. No keby videli, že sa v reštaurácii dokáže správať ako neposedný fagan, ktorý na všetko frfle a ako pomstu za zlú kávu ukradne lyžičku, otvárali by ústa. Tie tolerantné manželky si možno povedia, že muži sú jednoducho takí, trošku sa posťažujú kamarátkam a viac to neriešia. No dá sa to?

Spravilo sa to samo!

Keď váš malý štvorročný drobec niečo vyvedie a vyhovára sa na mačku a na strašidlo pod posteľou, neprekvapí vás to. No že sa na čosi také odhodlá statný chlap? „Prišla som domov a našla som poroztĺkaný porcelán po babke. Na môj krik dobehol Julo, začal zalamovať rukami a vykrikovať čosi ako – to je hrozné, kto niečo také mohol urobiť? Potom obvinil zo škody prievan, deti, pavúka, ducha a keby nebol taký zbabelý, určite by ma presvedčil, že som to porozbíjala ja, len sa na nič nepamätám.“

Jula nakoniec natrel najmladší syn. Naštvalo ho, že ocko hádže vinu na neho. Pritom dobre videl, ako tie šálky porozbíjal, keď niečo hľadal. To niečo boli cigarety, o ktorých bol milý Julo presvedčený, že ich Monika schovala. A tak kutral a kutral, až rozbil. Priznať sa? Ani za svet!

Bol som len neinformovaný!

Ale poznáme aj iný scenár – keď mal muž čosi urobiť a nespravil to. Nezaplatil účet, takže vám teraz hrozí pokuta, neopravil pánty na skrini a tá sa na vás celá zosypala, alebo nevyzdvihol deti zo škôlky, napríklad. Tu je už ťažké vyhovárať sa na niekoho tretieho. V tom prípade, sorry, dámy, do boja nastupujete vy! Lebo základom výhovoriek chlapa dieťaťa je nepriznať vinu za žiadnych okolností.

Čiže nastupuje obrana typu – zle si mi to povedala, prípadne vôbec si mi to nepovedala, alebo obľúbené: všetko podľa teba robím zle. Snaží sa tým vo vás vzbudiť pocit viny a občas sa mu to aj podarí. Riešenie však existuje. Nabudúce mu to presne napíšte a pripevnite na zrkadlo alebo aj na čelo. Muži totiž potrebujú presné inštrukcie a vy dôkaz, ktorý môžete proti nemu použiť. Ak sa zas bude vykrúcať ako dážďovka.

Pán netaktný

Ďalšou kategóriou nedospelých chlapov sú tí veľmi vtipní. Takí, čo budú na vašu adresu v spoločnosti iných ľudí strúhať rôzne vtipy, strieľať si z vkusu vašej matky alebo sa trápne chichúňať, ak sa niekomu v spoločnosti stane riadne faux pas. „Raz som ho vzala so sebou na našu firemnú oslavu. Niečo popil, uvoľnil sa a spustil hlúpe vtipy. Keď si začal robiť žarty z môjho šéfa a hladkať mu plešinu, snažila som sa ho odtiahnuť domov. Odmietal sa pohnúť a skrýval sa predo mnou po kútoch. Neskôr mi tvrdil, že si síce uvedomoval, že ‚trošičku‘ prestrelil, no odmietal so mnou ísť domov. Lebo som sa k nemu správala ako k malému a strápňovala ho. Ja jeho?“ krúti hlavou Monika.

Ja tak rád pijem pivo nosom!

Rozprávať veselé historky o tom svojom, keď sa správa ako dieťa, by vedela každá. Od vymýšľania a nafukovania a prikrášľovania minimálne o päťsto percent cez srdcervúci výkrik „umieram!“, ak ho práve škriabe v hrdle, až po zvláštnu záľubu v zbieraní podivuhodných predmetov či v súťažení s kamošmi, kto vypije pivo nosom. Odlíšiť, čo sa dá ešte tolerovať, lebo to pôsobí roztomilo, od toho, kedy váš milý už ozaj prestrelil, je na vás. Skúsené ženy tvrdia, že muži vždy zostanú deťmi a je jedno, koľko majú rokov. Lebo vy ich už nezmeníte.

O trošku výchovy sa však pokúsiť treba. Kto sa správa ako dieťa, zaslúži si, aby sa s ním tak aj zaobchádzalo. A nemyslíme tým príkazy ako – nevstaneš od stola, kým to nedoješ. Systém chválenia však býva účinný – u detí aj u mužov, ibaže pri tých odrastených na to treba ísť rafinovanejšie. Miláčik chce dobrú večeru? Ale to vážne nepôjde, kým neuprace kuchyňu.

Ako bonus si trošku zahíkate nad tým, aký je šikovný a že sama by ste ten tanierik nikdy tak pekne nevyleštili. Jeho ego sa nafúkne ako balónik a drahý, s vidinou ďalšej pochvaly a odmeny, pomôže opäť. Len mu, preboha, nikdy ale naozaj nikdy na plné ústa nevykričte, že sa správa ako päťročný. Lebo potom zaručene nahodí urazený výraz a príde trucovanie!

Nestrápňovať a podporovať!

Nestrápňujte ho na verejnosti, naopak, dajte mu najavo, že ho vnímate ako silného chlapa. A veríte mu, že sa o vás postará. Že vám pomôže, nebude sa vyhovárať, klamať, zatĺkať ani trúsiť jedlo všade naokolo. A ak vaša prevýchova nepomôže, potom zostávajú už len tie babince s kamoškami, na ktorých si aspoň raz za čas vylejete srdce. A bude vás hriať pri srdci, že v tom nie ste samy.

Kedy tolerovať a čo už je príliš:

Tolerovať:

Je hravý typ a donekonečna ho baví hrať sa s deťmi hry, vymýšľať im zábavu a vám tým dopriať trošku času pre seba. Tak nech sa len hrá!

Netolerovať:

Ak sa rozhodne sám skladať modely lietadielok, ktoré ste kúpili osemročnému synovi, a vy ho nevidíte tri dni v kuse, privlastňuje si všetky konzoly a vrčí, ak sa k nemu niekto čo len priblíži.

Tolerovať:

Má toho v práci veľa a keď zhodí oblek, má chuť obliecť sa do riflí a veselého trička, ísť s kamarátmi na Pivný beh alebo raz do týždňa stráviť čas pri počítačových hrách. Alebo si zájsť na kolotoč a prejesť sa cukrovou vatou tak, že mu bude týždeň zle.

Netolerovať:

Nezarába a necháva sa vami živiť, neuznáva vraj materiálne veci a ide mu najmä o lásku, zdravie a blablabla… A ešte stále chodí pýtať peniaze od rodičov.

Tolerovať:

Raz za štvrť roka zaľahne s chrípkou a nechá si variť čajíky, podávať liečiky a ľutovať sa, aký je, chúďatko, zničený.

Netolerovať:

Vymýšľa si choroby, srdcové a iné záchvaty, keď sa mu to hodí – a ak mu to pomôže vyhnúť sa nejakej nepríjemnej povinnosti. Návšteva u vašich rodičov? Zahrá pekný žlčníkový záchvatík. Treba ísť na rodičovské? Je mu hrozne zle od žalúdka, asi sa priotrávil.


 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!