Dátum: Piatok 09.12.2016 Dnes oslavuje:

Izabela Zajtra: Radúz

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Spolužitie po rozchode: 3 rady, ako na to

Zdroj: Báječná žena/Mária Ukropcová 21. mája 2013, 12:00
Foto: Profimedia.sk Práve ste ukončili vzťah, ale váš expartner odmieta odsťahovať sa od vás?

Práve ste ukončili vzťah, ale váš expartner odmieta odsťahovať sa od vás?

Buď ho do toho tlačí nepriaznivá ekonomická situácia, nemá skrátka kam odísť, alebo nemieni svoje deti vídať len cez víkendy. Trúfali by ste si aj naďalej znášať s ním spoločnú domácnosť?

Radí psychologička Katarína Mrázová

Radšej sa odstrihnite

Tento typ rozchodu nie je dotiahnutý do konca. Môže vás blokovať a oberať o príležitosť otvoriť sa novému vzťahu. Umelo vás drží pohromade s expartnerom, zostávate uväznená v tom starom. Pre vás oboch je to veľmi zaťažujúca situácia. O to viac, keď ste rozchod iniciovali iba vy.

Opustený partner si môže robiť nádeje, že sa všetko časom vráti do pôvodných koľají. Spravidla sa potom zbytočne umára čakaním, že vás ešte „zlomí“. Rovnako je z dlhodobého hľadiska vyčerpávajúce, ak pod jednou strechou zostávate len kvôli deťom. Rozhodne je lepší variant „odstrihnúť“ sa a žiť oddelene. Prípadne začať nový vzťah.

Tomuto sa vyhnite

Ak nie je naozaj iná možnosť a ste spolu s expartnerom odkázaní na život v jednom byte, musíte sa prispôsobiť novým pomerom. Už netvoríte pár a nie ste viazaní vzájomnou vernosťou. Máte právo na slobodu. Preto by ste si nemali nárokovať jeden na druhého.

Obzvlášť citlivý prístup sa vyžaduje, keď máte deti. Už samotný rozchod rodičov je pre ne traumatický zážitok. Ak si nedáte pozor a neudržíte svoje vzájomné emócie na uzde, deťom len priťažíte.

Dusno môže nastať aj vtedy, keď odmietnutý partner podľahne syndrómu zavrhnutého rodiča. Dieťa však nie je žiadny nástroj pomsty, aby ste ho štvali proti jeho mame či otcovi. Žiaľ, je to pri rozchodoch bežný jav, že človek v takomto citovom rozpoložení znižuje partnera v očiach svojich detí, a pritom si neuvedomuje, že tým vlastne škodí svojmu dieťaťu, lebo ohrozuje jeho zdravý vývin.

Know-how

Spolunažívanie expartnerov medzi štyrmi stenami môže byť pekná divočina. Je tu riziko, že sa začnete navzájom vnímať ako narušitelia. Aby sa tak nestalo, musíte pristúpiť na isté podmienky. Najdôležitejší je vzájomný rešpekt, sebaúcta a dodržiavanie stanovených pravidiel.

Mali by ste si dobre rozmyslieť, či si svojich nových partnerov budete vodiť do spoločného bytu. Mohlo by to ublížiť vašim deťom. Každé dieťa si praje vidieť svojich rodičov spolu a novú známosť mamy alebo otca usadenú na gauči v obývačke by mohlo považovať za votrelca a vinníka, ktorý môže za ich rozchod.

Najviac kritický je vek 9 až 11 rokov. Vtedy sa u detí začína profilovať vývin pohlavných rolí. Preto v tejto fáze prijímajú nových partnerov svojich rodičov horšie. Situácia v takýchto rodinách sa ľahko môže stať neprehľadnou, čo sa odzrkadlí v zlej organizácii a vedie k chaosu a ku konfliktom.

Preto riešte aj také veci ako chod domácnosti a rozdelenie úloh, hoci sa vám na prvý pohľad zdajú banálne. Ako „pani domáca“ nemusíte automaticky svojmu exmanželovi navariť, vyprať, vyžehliť a zaštopkať ponožky. Mali by ste sa dohodnúť, či budete mať spoločný domáci rozpočet a do akej miery doň budete obaja prispievať. Vítaná je aj dohoda týkajúca sa vzájomnej pomoci a výchovy detí.

Plusy

O výhodách takéhoto bývania ťažko hovoriť. No s prižmúrením oka možno na ňom pozitívne hodnotiť to, že ako milujúci rodičia sa nemusíte o deti handrkovať a deliť, pretože ste im stále rovnako na blízku. A pre deti môže byť vaše spolunažívanie zase signálom, že aj nevšedné a vypäté situácie sa dajú zvládnuť. Samozrejme, iba za predpokladu, že vaše spolužitie s bývalým partnerom nie je poznačené výraznými konfliktmi.



 

Naj z glancu

Pluska video

Koniec nudy v saune!