Adela Banášová: K peniazom má dobrý vzťah

„K peniazom mám pozitívny vzťah a nemyslím si, že kazia charakter,“ tvrdí top moderátorka Adela Banášová

Zdá sa mi to alebo sa naozaj v poslednom čase vnútorne meníš?

Skoro každý deň si nájdem čas na to aby som sa porozprávala s mojím vnútorným ja. Kladiem si otázky ako napríklad: Som v tom, čo robím, naozaj úprimná? V čom sa mám zlepšiť? Ublížila som niekomu? Nie sú to žiadne výsluchy, skôr si sama v sebe upratujem. Tým, že som teraz sama, využívam to na to, aby som sa lepšie spoznala.

Z tvojho rozchodu s Petrom Modrovským boli zrejme šťastní mnohí tvoji platonicky zamilovaní fanúšikovia. Ako zareagovali?

Na narodeniny mi prišlo veľa kytíc aj od ľudí, ktorých som nepoznala. Píšem si s poslucháčmi cez môj funradiovský mail. Mám tam viac sympatizantov, ale neviem, či by im šlo o vzťah. Myslím si, že som tak vykreslená, ako keby som žila v inej dimenzii. Prejavy sú možno z dôvodu predsudkov slabšie, ale mám takú štandardnú zostavičku svojich mužov, u ktorých viem, že cítia niečo viac ako len obdiv.

Keby si bola muž a mala by si zviesť Adelu Banášovú, ako by si na ňu šla?

Keby som bola ochotná ísť so mnou von, tak by som sa zobrala niekam do divadla alebo do prírody. Určite by program nemal byť zredukovaný na Poďme sa opiť. Ale v konečnom dôsledku mi ten človek musí sedieť. Potom sa stane, že povie Poďme sa opiť a je to oveľa lepšie akoby ma zobral do divadla či na prechádzku. Je to o energii, všetko ostatné je druhoradé.

Foto: Branislav Šimončík

Tvoji bývalí priatelia boli výzorom i charakterovo veľmi rozdielni. Všetci sa vďaka tebe dostali na titulky novín. Ako si to vnímala?

Myslím si, že Tomáš aj Peťo boli známi aj bezo mňa. Mediálny záujem funguje naďalej aj mimo mňa, to aj v Tomášom prípade. Hlavne, obaja sú to féroví chalani. Keď je tam nejaký skutočný cit, tak neriešia, či sú, alebo nie sú v novinách.

Nemáš paranoju, že by sa chcel niekto po tvojom chrbte vyviezť do sveta prominentov?

Nemala som určite ten pocit z Peťa, jemu je to jedno. Určite mu nejaká medializácia dobre padne, ale nie je to človek, ktorý by sa obmedzoval alebo sa s niekým dva roky trápil, len aby bol kde-tu v novinách. Nebojím sa toho ani do budúcnosti. V súčasnosti je búrlivá doba. Čo sa teraz vyrieši za dva roky, to sa v minulosti riešilo dvadsať rokov. Som si istá, že nie som jediná, ktorá sa rozišla. Je X žien, ktoré mali v mojom veku viac vzťahov. Čiže nie je to o tom, či ste známi, neznámi, homo alebo hetero, jednoducho je to zložitá skúška, ktorá však stojí za to.

V súkromí ťa vidieť v teniskách, pohodlnom oblečení, bez mejkapu. Sama hovoríš, že takto sa najlepšie cítiš, mne to však nejde dokopy z tvojou televíznou podobou. Vysoké podpätky, extravagantné šaty, silný mejkap. Je pre teba imidž divy nutné zlo?

Cítim sa dobre, aj keď som fešanda. Len celý čas viem, že to nie som ja. Minule som išla po Let´s dance na párty, mala som megavlasy, päť kilogramov príčeskov, dlhé mihalnice, tešila som sa, keď som sa pozrela do zrkadla. Hneď som si však aj povedala: No, moja zlatá, keď pôjdeš o štvrtej ráno do vane, všetko to zmizne. Našťastie som spokojná so svojím vzhľadom, aj keď sa ráno zobudím.

Aj vďaka tvojej štylistke Zuzke Kanisovej si vždy super zladená. Ako vnímaš štýl slovenských moderátoriek?

Mám taký pocit, že v slovenských televíziách asi treba šetriť diváka a netreba ho šokovať trendmi. U nás je to celé rumunské, niekedy vyslovene kolotočiarske. Najmä správy, ruža tam, náušnica tam, tiene podľa šablóny. Chce to čas.

Kedy si sa najviac páčila sama sebe?

Keď sa človek cíti v pohode, tak sa to odzrkadlí aj na jeho vzhľade. A keď sa človek vyplače, tak je na druhý deň krajší. Akoby sa z neho vyplavila zlá energia. Zmiznú stuhnuté rysy, kŕč, napätie.

Foto: Branislav Šimončík

Kedy plačeš?

Snažím sa to obmedzovať. Nie vždy platí, poplač si, uľaví sa ti. Plač je mnohokrát spojený so sebaľútosťou a tej sa snažím vyhýbať. To nie je dobrá emócia. Niekedy plačem, lebo ma niečo dojme. Alebo som veľmi unavená a vtedy ma rozcitlivejú aj maličkosti ako napríklad fotka malého opusteného psíka s mašličkou.

Značka Adela je občas synonymom perpetuum mobile. Od rána do noci, každý deň, za slnečného aj sychravého počasia...

Nepracujem až tak veľa, ako sa to prezentuje na verejnosť. Večery si chránim, vyhýbam sa firemným eventom. Beriem si toho oveľa menej ako kolegovia, nie však pre to, že by som podnikovými moderovaniami opovrhovala. Neživím rodinu. Záleží mi na tom, aby som mala čas na jogu, na fitnescentrum, na kamarátov a na knihy. V tomto biznise je to tak, že ak si neustrážiš svoj vnútorný harmonogram, tak ťa ten vonkajší zožerie.

Odmietaš veľa ponúk?

Neviem to posúdiť, odmietla som nejaké moderovania Slávikov, Miss, nejaké reklamy. Snažím sa nestratiť sebareflexiu, nie je ma až tak málo.

Ako veľmi sú pre teba dôležité peniaze?

Peniaze majú pre mňa zmysel istého zabezpečenia do budúcnosti, pretože v tejto brandži nevieš dokedy a za koľko. Mám k nim pozitívny vzťah a nemyslím, že kazia charakter. Len ukazujú, čo sú ľudia kvôli nim či bez nich schopní urobiť. Takže charakter len ukazujú. Dôležité sú, aby som mohla fungovať podľa mojich predstáv, zároveň si však predstavy umelo nerozširujem.

Takže po materiálnej stránke máš všetko, čo potrebuješ?

Áno. Kúpila som si veľkú drahú posteľ, v ktorej sa cítim ako princezná. Mám novú premietačku s plátnom, byt, auto, a fakt neviem, čo by mi ešte chýbalo. Rozmýšľam, že by som si aj urobila niečím radosť. Napríklad by som chcela ísť na dovolenku, ale nemám reálne s kým. Všetci moji kamaráti sú mladší a len sa osamostatňujú od rodičov. Takú dovolenku, na akú by som ja chcela ísť, si nemôžu dovoliť. A platiť im to, mi príde trápne. Tak robíme kompromisy alebo idem niekam sama.

Nie je ti pre to smutno?

So samotou nemám problém. Od mamy dostávam do daru tradične rôzne umelecké pobyty v zahraničí. Naposledy maliarsky pobyt v Toskánsku, pred dvomi rokmi hrnčiarsky kurz vo Švajčiarsku.

Na svoje pomery žiješ skromne. Na čo míňaš?

Na benzín, na mobil a veľa investujem do svojím spôsobom luxusných sebazdokonaľovačov, ako sú čínska medicína, etikoterapia, joga, fitnescentrum, moji lektori na francúzštinu a angličtinu. To nestojí málo, pretože sa mi títo ľudia venujú individuálne. A, samozrejme, milujem kvalitné wellness. Keď budú deti a rodina, bude to celkom inak.

Čo typické ženské čačky? Šperky či šaty...

Na to už nemíňam, takáto radosť v mojom prípade trvá veľmi krátko. Je veľmi neekologické nakupovať oblečenie a krátko nato ho vyhadzovať. Navyše, dobrý pocit v nákupnom centre je povedať si: Načo ti to reálne bude? A potom si nič nekúpiť a ísť spokojná domov.

Vieš si predstaviť, že by si bola moderátorkou aj o dvadsať rokov?

Predstaviť si to viem, ale dokázala by som fungovať aj inak. Rádio ma baví najviac, za televíziu som vďačná, človeku to otvára úplne iné možnosti, či už spoločenské, alebo finančné. prechádzame obdobím veľkých zmien a myslím, že ľudia cítia, že točo z médií ide, nie je to, čo vnútorne potrebujú. Neviem, čo bude o dvadsať rokov. Možno budeme sedieť na lúke, pozerať na oblohu, meditovať a televízia nám bude ukradnutá.