Erika Judínyová: Počkala si na lásku

Moderátorka Erika Judínyová (41) je po uši zamilovaná. Čo je na hercovi Štefanovi Skrúcanom také úžasné?

Tak už je vonku, že tvoríš pár so Števom Skrúcaným. Prečo práve on?

Lebo je nám spolu fajn. So Števom je zábava, nikdy sa spolu nenudíme a vyhovujeme si zo všetkých stránok.

Poznáte sa vyše pätnásť rokov, no dlho ste boli len kamaráti. Kedy sa to medzi vami preklopilo na lásku?

Vždy sme si boli blízki, ale zároveň bol každý z nás zadaný. Teraz sa okolnosti zmenili, je to záležitosť posledného mesiaca.

Tvoji rodičia sú v šťastnom manželstve už viac ako päťdesiat rokov. Netlačia na teba, aby si sa konečne vydala?

Naši sa brali v októbri 1959. Samozrejme, že sú vždy radi, keď ma vidia zamilovanú. Mamina mi je veľkou oporou, teší sa z môjho šťastia a spokojné partnerstvo či vytvorenie vlastnej rodiny patria medzi body, ktoré s pocitom životného uspokojenia súvisia.

O tvojich vzťahoch sa však veľa nehovorilo, to sa ti tak dobre darilo tajiť ich?

Nemusím nič zatajovať, som vychovaná aj nastavená tak, aby som bola slušný človek. Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som sa po chlapcoch veľmi neobzerala, a tak sa mi už aj držanie za ruky s mužom na verejnosti zdalo veľmi intímne. Možno keby som mala uvoľnenejšiu výchovu, aj k otázkam lásky by som pristupovala benevolentnejšie. Niekedy si hovorím, že to mohlo byť na škodu, často som bola príliš zásadová.

Ty si však nemôžeš byť stopercentne istá, či ťa muž obletuje ako ženu, alebo ako známu moderátorku. Nie je pre teba nevýhodou, že si slávna?

Nechcem, aby to vyznelo povrchne, ale slávu, ak sa to dá tak nazvať, si užívam. No nie je to o tom, že by som si ju uvedomovala dennodenne. Dokonca ani sama neviem, či som naozaj slávna, lebo sa na to pozerám príliš subjektívne. Môj najlepší kamarát, bývalý spolužiak z vysokej Karol Zimmer, ma pozná dvadsaťtri rokov. Sú ľudia, o ktorých viem, že budú pri mne stáť kedykoľvek. Keď budem na výslní, ale aj vtedy, ak by som vynášala smetiaky. Je ich málo, o to viac sú mi vzácni. Ale súkromie si veľmi nekompromisne strážim a naozajstné vzťahy alebo priateľstvá nevznikajú impulzívne. Do srdca si len tak rýchlo niekoho nepustím.

Počas dňa píšeš scenáre, večer robíš rozhovory na akciách, striháš príspevky, nahrávaš komentáre, moderuješ akcie, venuješ sa charite. Život si obetovala práci. Uvažuješ ešte niekedy o manželstve?

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aká je rodina dôležitá. Pevné rodinné zázemie, aké mi vytvorili moji rodičia, je pre mňa veľká motivácia. Verím, že sa dá žiť „šťastne, až kým nepomreli“. Nemyslím si, že je na to neskoro a ja by som som si to aj v práci vedela zariadiť tak, aby som stíhala rodinu aj kariéru.

Vieš si manželstvo a rodinu predstaviť aj so Števom?

Medzi nami je všetko ešte veľmi čerstvé. Každý deň sa zbližujeme viac a viac a náš vzťah sa stále vyvíja, ale zatiaľ je asi príliš skoro baviť sa o tejto téme.

Čo musí mať muž, ktorý pre teba pripadá do úvahy ako partner?

Na lásku neexistuje absolútne pravidlo, buď to funguje, alebo nie. Dlhodobé vzťahy sú najmä o tolerancii a ochote riešiť problémy. A partneri musia byť v istej vnútornej harmónii, aby ich bavilo spolu nielen sa smiať, ale aj mlčať.

Ako si teda predstavuješ svoj život o desať rokov?

Chcela by som ešte stihnúť dieťa. Popritom by som sa chcela zachovať v akej-takej forme, aby tehotenstvo nezanechalo vážnejšie následky, veď prvorodičky vo vyššom veku to môžu mať pomerne rizikové.

Málokto by ti hádal štyridsiatku. Cítiš sa na svoj vek?

Mentálne som bola vždy mladá a niekedy mám pocit, že som ešte úplne nedospela. Asi preto, že som bola milovaná aj vytúžená dcéra a že si dodnes rodičov vážim. Som vďačná, že máme medzi sebou taký krásny vzťah, aj za to, ako ma vychovali. Inak to vnímajú napríklad dievčatá z rozvrátených rodín. Matka alkoholička, otec tyran, aká je v takomto prípade možnosť úteku? Osamostatniť sa, teda po lopate, vydať sa. Ja som nikdy nemusela nikam utekať. Úprimne, nemám vôbec pocit, že som v živote niečo zmeškala.

Keď si človek pozrie tvoje fotky spred desiatich rokov a porovná ich s terajšími, musí uznať, že starnutie ťa obchádza. Máš dokonalejšiu postavu, tvár bez vrások...

Genetiku neoklameš. Priznávam, že mám do čela vpichnutý botox, lebo som po tatinovi zdedila vrásku hnevu. Pravidelne navštevujem odborníčku a moju priateľku doktorku Sandru Novotnú. Mezoterapia robí divy. Chvíľu som aj rozmýšľala, že si dám trošku zväčšiť pery, ale mám dosť výrazné oči, takže by to nebol najlepší nápad. Niekedy stačí len s pomocou odborníkov udržiavať to, čo nám príroda nadelila, a investovať do kvalitnej kozmetiky. Možno si ľudia myslia, že používam tie najdrahšie, ale to je omyl. Krém, ktorý pre mňa špeciálne pripravujú podľa Sandrinho receptu, stojí desať eur.

Ľudia ťa poznajú skôr z večierkov a zo Smotánky, ale aká je v skutočnosti Erika Judínyová?

Úplne iná, môj mediálny obraz má od toho reálneho poriadne ďaleko. Som skôr introvert a nikdy som netúžila po škandáloch. Zaujímavé je, že ľudia sa nad mojimi outfitmi v relácii pohoršujú, iritujú ich, ale mnohí z nich po vysielaní volajú môjmu štylistovi, kde si to môžu kúpiť. Málokto na Slovensku sa môže pochváliť takými dizajnérskymi kúskami ako ty. Ako časti chodíš vetrať kreditku na nákupy? Keby som nemala osobného štylistu, asi by to so mnou a s trendmi bolo oveľa horšie. Nakupovať chodím iba s ním a keď som bola naposledy v Amerike, všetky nákupy som s ním preberala cez telefón. A boli to drahé konzultácie, za telefónny účet som potom zaplatila deväťsto eur.

Aký kúsok ti urobil radosť naposledy?

Užasné Versace topánky na vysokej platforme. Sú drahé, pre mňa je dôležité, aby som mala kvalitné topánky a kabelky. Keď už investujem, tak nech to stojí za to, veď je to súčasť mojej práce. Každý rok chodím za bratom do Los Angeles a tam asi miniem najviac. Ale len preto, že sa tam nudím. V Amerike by som nechcela žiť ani za svet, je tam príliš pohodlný život. Nakupovanie beriem ako spestrenie mojej návštevy, ale okrem obchodov tam vždy chodím aj na cintorín.

Prečo?

Je tam pokoj, ticho, príjemná atmosféra. Keď mi je ťažko a potrebujem byť sama, vždy idem na cintorín. Niekedy si zájdem aj do Blumentálskeho kostolíka. Porozmýšľam o živote, o sebe samej a niekedy aj slzu vyroním. Ale v poslednom čase nemám dôvod.

Máš skvelú pamäť na dátumy aj na udalosti, pamätáš si podrazy, ktoré ti ľudia urobili, alebo sa snažíš na ne zabudnúť?

Niekedy som mrcha. Keď mi niekto ublíži, možno to neriešim okamžite, ale uložím si to v hlave, a keď príde čas, patrične mu to vrátim. Mnohé podrazy sa však snažím vymazať, človek by nemal žiť s negatívnymi emóciami.

Tie niekedy môže vyvolať aj Smotánka. Prečo na ňu podľa teba ľudia nadávajú?

Lebo ekonomická situácia väčšiny Slovákov nie je adekvátna tomu, čo všetko práci obetujú. Úplne to chápem, ale ak by ich to nezaujímalo, asi by to nepozerali. Rozumiem, že niekoho môže nahnevať, keď poviem, že tá a tá partnerka toho a toho bohatého podnikateľa má outfit za dvadsaťpäťtisíc eur. Takú sumu bežný Slovák nezarobí ani za päť rokov. Ale veci, ktoré provokujú, sú zároveň tými najsledovanejšími témami. Teší ma, že máme stále vynikajúcu sledovanosť, aj keď mnohí by nikdy nepriznali, že sú našimi divákmi.

Máš pocit, že Slováci sú viac závistliví ako v iných krajinách?

Skôr by som povedala, že to majú ťažšie ako obyvatelia iných krajín v Európskej únii. Mnohé nevyhnutné veci si nemôžu dovoliť. Vidím to na mojich rodičoch, ktorí celý život tvrdo dreli a aký nízky dôchodok dostávajú. Nehovorím o zníženom komforte, hovorím o ponižujúcej situácii pre tých, ktorí si to nezaslúžia. Stredná vrstva akoby prestala existovať a tvorí sa obrovská priepasť medzi ľuďmi, ktorí žijú v extrémnom prepychu, a tými na prahu chudoby. Ale na Smotánku často nadávajú aj tí bohatí, takže to nie je všeobecné pravidlo.

V tvojej relácii sa spomedzi nich asi najčastejšie objavuje Boris Kollár....

Áno, aj nedávno som ako prvá prišla prvá s informáciou, že Andrejka je opäť tehotná. Ten týždeň bol na udalosti slabší a ja som medzi príspevky potrebovala nejakú šupu. Máme korektný, kamarátsky vzťah, a tak som jej hneď povedala, že ak nechce, aby som to pustila von, budem ju rešpektovať. Nakoniec sme sa však dohodli, že to môžem odvysielať, ale ona nič nebude komentovať. A Boris? Podľa mňa do Smotánky určite patrí, veď sa stará o svoje deti, robí charitu. Nech sa každý najskôr pozrie na seba, ako žije, a až potom nech rieši iných. Nevidím najmenší dôvod, prečo by ho mal niekto súdiť