Foto: Archív
Renáta Lui Turanová
Maliarka, spisovateľka a kunsthistorička Renáta Lui Turanová (44) uprednostňuje pri svojej tvorbe aquarel. Rodáčka z Ružomberka si svojím umením už stihla podmaniť našich západným susedov.
Matka 15-ročného syna vyštudovala Dejiny umenia a maliarstvo na vysokej škole v Nemecku. Jej učiteľom bol Magass Tobias, študent svetoznámeho holandského umelca Jana Dibbetsa. V Nemecku žije od roku 1997. Okrem maľby sa živí aj organizáciou výstav svetových umelcov. Najnovšie sa pustila do výstavy fotografa Jana Saudka v nemeckom Berlíne.
O čom rozprávajú vaše obrazy?
Pri tvorbe sa nechávam unášať zaujímavosťou a vnútornou esenciou, ktorú vycítim v každom človeku. Je to nedefinovateľný pocit, ktorý vyživuje moju fantáziu. Ani jeden človek nie je od prírody jednoduchý, ale naopak je niekoľkovrstvový a komplikovaný. Tieto navrstvené časti ma zaujímajú a rada s tým pracujem.
Na vašich obrazoch sú vždy tváre alebo aj celé postavy. Inšpirujete sa konkrétnymi ľuďmi, ktorí tvoria tvoj svet?
Napríklad toto vyhladované dieťa z Nigérie (na obrázku) som našla v časopise. Bola som ním fascinovaná, ale zároveň veľmi nešťastná z jeho osudu. Keďže som mu nemohla pomôcť osobne, vziať ho do náručia, zabaliť do deky a dať mu jesť, tak som sa rozhodla, že aspoň cez maľbu sa pokúsiť zmeniť jeho život. Získal si moju pozornosť a úctu. Toto dieťa krátko po tom zomrelo. Svet je plný zaujímavých ľudí a časopisy mi poskytujú dostatočne veľký priestor na výber. Zameriavam sa na jeho vnútorný svet, v ktorom žije.
Po vyštudovaní dejín umenia a maliarstva na Univerzite v Osnabrücku ste začala ako kunsthistorička organizovať výstavy svetoznámych mien. Momentálne pripravujete výstavu kontroverzného fotografa Jana Saudka v berlínskej galérii Kunstwerk Winkler. Začne 1. marca pod názvom Neukojený hlad. Čím presne vás zaujal?
Jan Saudek je pojem veľkého formátu. Na univerzite som mala z neho osobitnú skúšku a aj v univerzitnej knižnici je o ňom veľa kníh. Jan Saudek je pre mňa srdcová záležitosť. Jednoducho milujem jeho fotografie. Dokážem sa na ne dívať celé hodiny a neustále ma fascinujú. Je len veľmi málo umelcov, ktorí by ma upútali tak ako on. Mám rada jeho figliarsku kompozíciu často podčiarknutú čiernym humorom, pritom je to mierne erotické, ale nie vulgárne. Vždy vie vybalancovať estetiku s erotikou, a preto ho nemôžeme zaradiť len medzi erotických fotografov nášho storočia. Má silné sklony upútať pozornosť diváka svojím rozprávačským talentom, ale aj divadelnou kompozíciou, ktorú často spozorujeme v pozadí a v oblečení, pokiaľ svoje milenky aj oblečie.
Po tejto výstave sa dostane 4. mája na radu aj vaša maliarska tvorba pod názvom Hlad po obrazoch ...? v galérii Kunstwerk Winkler. Predstavíte jemné a tajomné akvarely, kresby a akrylové obrazy, pre ktoré vás zaradili v roku 2007 do Guggenheim Museua v New Yorku na svoju listinu umelcov. Považujete to zatiaľ za top vo vašej maliarskej kariére alebo máte za sebou výstavy aj vo významnejších galériách?
Mala som niekoľko samostatných aj spoločných výstav v Nemecku aj Holandsku. No záujem kurátorov Guggenheimského múzea v New Yorku patrí medzi najdôležitejšie udalosti v mojej doterajšej tvorbe a kariére. Nieže je to veľmi ťažké sa tam dostať, to je priam zázračné! Na svete je veľa výnimočných maliarov a umelcov, že by s nimi mohli vydláždiť cestu až do neba. Preto je to pre mňa veľkým ocenením a povzbudením.
Máte už aj nejaké plány po poslednej výstave. Alebo je to pre vás ešte ďaleká budúcnosť?
Vždy plánujem len to najnutnejšie a to na krátku dobu. Nerada si robím plány na dlhodobo, ale predstavu, čo chcem ešte spraviť, mám v obrazoch. Prezradiť môžem len toľko, že som oslovila jednu mimoriadne veľkú osobnosť, či by nemala záujem o spoluprácu so mnou na jeho výstave. Meno zatiaľ neprezradím, ale pokiaľ s tým bude súhlasiť, tak to bude určite aj pre Nemcov mimoriadne prekvapenie.
