Dátum: Piatok 30.09.2016 Dnes oslavuje: Jarolím Zajtra: Arnold

Práve číta: 4831

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Chlapov treba chváliť! Aj za to, keď sa chovajú rozumne

Zdroj: ŠARM/ Galina Lišháková 07. apríl 2012, 07:00
Foto: Profimedia.sk Ilustračná fotografia

„Chváľme muža, keď urobí niečo milé, keď zvládne kus práce, alebo keď sa zachová rozumne,“ radí česká novinárka a spisovateľka Věra Nosková (64), ktorá napísala knihu Chráňme mužov.

Aký je podľa vás typický muž?

Trochu konzervatívny, skôr mlčanlivý, nie veľmi zábavný, oproti nám ženám sociálne tupý, ale pracovitý.

Takú charakteristiku som od vás nečakala, neznie práve pozitívne...

Nemyslím ju však negatívne. Buďme rady, že normálny muž je trochu nudný, lebo zábavní sú skôr hysterici alebo sobášni podvodníci. Muž tu nie je, aby nás bavil, ale aby s nami stvoril rodinu, domov, aby pre ňu pracoval a chránil ju. A že zvyčajne je, svojím spôsobom, sociálne tupý, a preto zabúda na výročie svadby alebo na mamine narodeniny? Nehnevajme sa naňho, ale trochu ho v tejto oblasti usmerňujme a pripomínajme mu, aký sviatok sa blíži.

Prečo si vlastne myslíte, že mužov treba chrániť?

Muži sú biologicky znevýhodnení, pri narodení majú viac vývojových chýb a dožívajú sa nižšieho veku než ženy. Sú menej odolní proti nákazlivým chorobám, častejšie páchajú samovraždy a majú aj viac smrteľných úrazov. Častejšie prichádzajú o prácu, čo ich psychicky devastuje, a s výnimkou technických odborov menej z nich študuje na vysokých školách.

Prebal knihy, ktorá niektoré ženy rozzúri, iné pobaví alebo inšpiruje. V Česku ju po pár týždňoch rozchytali.

Prichádzate s názorom, že mužov treba chrániť, práve v dobe, ktorej množstvo žien vďačí za to, že už nemusí z existenčných dôvodov či pre spoločenské predsudky ostávať v područí tyrana, násilníka alebo alkoholika. Prečo?

Ako novinárka som si vypočula veľa príbehov mužov, ktorí trpeli po boku vulgárnej, hysterickej psychopatky, ošklbala ich zlatokopka, po rozvode prišli o kontakt s milovaným dieťaťom... Moja knižka je o týchto normálnych mužoch. Netýka sa psychopatov, sociopatov, alkoholikov. Za tých by sme sa nemali vydávať. Ale inšpiroval ma aj môj vlastný príbeh. Vyrastala som v prostredí tvrdého kuchynského matriarchátu a zblízka som sledovala, ako boli chlapi – dedo, otčim, bratia, ženami dirigovaní, zosmiešňovaní, ohýbaní, museli sa vzdať svojich záľub a doslova poslúchať. Týkalo sa to aj mňa, ale ja som bola tichá voda a navyše som v devätnástich z toho dusného prostredia ušla a s rodinou prerušila kontakty. Tie staré zážitky ma však viedli k vyššej citlivosti a pozornosti k mužom, do istej miery k ich štúdiu. Materiál bol vždy poruke mám dvoch bratov, dvoch synov a manžela typického muža.

Nemôžu si muži za to, že sa so svojím typickým mužstvom ocitli v kríze, vo väčšej miere sami?

Nemôžu. Nemôžu za to, ako ich príroda vybavila, že ich testosterón ženie do bojových akcií, rizík, dáva im silu, ťah na bránu a koniec koncov potenciu. Veď také sú aj samce cicavcov či vtákov. Súčasný feminizmus pretiekol v ideológiu a má zlé vlastnosti všetkých ideológií. Príliš tlačí na pílu a je vo svojich požiadavkách až agresívny.

Ako sa teda podľa vás majú ženy k partnerom či k manželom správať, aby ich vzťah mohol klapať?

Muž je tiež iba človek. Ťažko znáša, keď mu žena stále dáva úlohy, vysmieva sa mu, kritizuje ho či ignoruje. Aj keď ho zbytočne dráždi koketovaním s inými, ponižuje sliedením, prehľadávaním mobilu a jeho emailových správ, vreciek, tašky... Muž má právo byť niekedy sám alebo s kamarátmi, má mať svoje koníčky. Ak to nie je sociopat alebo vulgárny hlupák, buďme jednoducho len mierne a láskavé. Chváľme ho, keď urobí niečo milé, keď zvládne kus práce, alebo keď sa zachová rozumne.

Spisovateľka Věra Nosková je presvedčená, že nie ženy, ale muži sú slabšie pohlavie. Na fotografii s manželom, s ktorým žije tridsaťosem rokov.

Ale čo ak nesúhlasíme s tým, čo robí? Ako mu to dať najavo a nedotknúť sa ho pritom?

Nereagujme ostro, ale citlivo. Veď sa s ním môžeme napríklad pri fľaši vína rozprávať, aké súžitie by nám urobilo radosť, čo od seba očakávame, čo nám prekáža. Myslím, že veľa trápenia vo vzťahu muža a ženy zaviní to, že na seba všetko vykričia, vychrlia – požiadavky, obvinenia, podozrenia, výsmech. Každý človek má predsa nejakú sebaúctu a treba s ním hovoriť slušne, nezraňovať ho. Zlé slová ublížia niekedy rovnako ako zlé správanie a činy.

Čím muža radšej vôbec nezaťažovať?

Prácou, ktorú bytostne neznáša. Normálny muž je pracovitý a úlohy si kladie sám. Množstvo vecí vyplynie samo. Napríklad u nás sa manžel ujal prania, samozrejme, aj bielizeň zavesí, dozerá, aby nezmokla, nakupuje pracie prášky a podobne. Nikdy som neprala, keď nerátam, že ručne preperiem niečo, čo púšťa farbu, alebo drobné kúsky bielizne. Takisto čistí toaletu, po celý náš spoločný život. Sám sa toho kedysi ujal, ani neviem prečo. Stará sa o svoju izbu a varí si jedlá, ktoré má rád. Ale nikdy neumyje riady, nezametá. Nemusíme sa o tom ani baviť, nejako to funguje. Neosvedčilo sa mi rozprávať mu novinky zo života svojich kamarátok, nehovorím mu o problémoch synov, ktoré nemôže riešiť. To je ten problém, že my sa mužovi len tak posťažujeme, ale on má pocit, že to musí riešiť. Rozčúlime ho. A riešil by to zle. Vždy zvažujem, čo má pred ním cenu ventilovať a čo nie. Nehovorím všetko, čo mi slina prinesie na jazyk.

Môžeme od neho vôbec žiadať nejakú pomoc, aby sa nerozčúlil?

Vytvoriť domov je naša doména a väčšine žien by prekážalo, keby sa toho ujal niekto iný. Žena vie, čo je potrebné, bývame dobré organizátorky. Náročná šichta v domácnosti nastáva len vtedy, keď sú deti malé. V tom období hľadajme trebárs i drobnú pomoc všade, u manžela aj v širšej rodine. A nehnevajme sa na muža, že sa sám nejakej práce okolo dieťaťa neujme, on je skutočne väčšinou bezradný a musíme mu „všetko hovoriť“. Inak – s tou šichtou v domácnosti je to trochu prehnané. Len čo deti odrastú, treba ich poveriť úlohami, naučiť ich starať sa o domácnosť, niečo uvariť, zašiť. Ak nie je partner v práci od rána do večera, zapojíme ho nenásilne tiež. Spoločná práca a starosť utužujú vzťahy v rodine.

Rokmi partneri často prestávajú cítiť vzájomnú sexuálnu príťažlivosť, akoby sa jeden druhého presýtili. Čo s tým?

Snažme sa vyzerať príťažlivo, i keď to s ním v posteli už trebárs nie je slávne. Muž je márnivý rovnako ako my, a keď so svojou partnerkou niekam vyrazí, nechce pôsobiť pre jej vizáž alebo tučnotu poľutovaniahodne. Napokon, robíme to i pre seba.

Niekedy sa žena môže aj rozkrájať od dobroty a byť prekrásna, aj tak jej muž zahne. Dá sa tomu vôbec zabrániť?

Ľudský tvor je vraj nastavený na dva až tri dlhodobé partnerské vzťahy za život. Celoživotná monogamia je skôr vzácna. Nevera by sa však vždy mala dokonale ututlať a pokiaľ dôjde k rozchodu, mali by byť tí dvaja k sebe slušní, zvlášť, ak majú spolu deti. Tak trochu s tým počítajme, že nám môže byť neverný, aspoň raz za život sa to stane azda každému. Bolí to, ale keď je muž kvalitný, je lepšie neveru prehrýzť a nebuchnúť pred ním dverami, ak sa chce vrátiť. Počítajme s tým, že nás môže opustiť aj navždy, trebárs s nejakou mladicou, i keď sme boli naozaj dobré. V takom prípade je dobré mať pre čo žiť, nestavať len na partnerovi. Platí to i naopak. Veď ženy podávajú žiadosť o rozvod častejšie než muži a častejšie sa nechcú vydávať, i keď majú s partnerom deti. Prišli by totiž o sociálne dávky ako samoživiteľky.

Vy žijete v spokojnom manželstve tridsaťosem rokov. Bolo také od počiatku alebo ste si manželské šťastie postupne vyladili?

Spočiatku to bolo náročné, len postupne sme sa učili, ako sa k druhému správať. Boli i pocity krivdy a chuť zo vzťahu utiecť. Ale často stačilo vydržať pár týždňov a situácia sa zmenila k lepšiemu. Čím sme boli starší, tým viac sme si náš vzťah vážili, viac uznávali vlastnosti toho druhého. Mať takmer celoživotného druha alebo dlhotrvajúci vzťah je stĺpom životnej istoty.


 

Naj z glancu

Sexuálna kalkulačka

Ako vám to ide v posteli?

Z mena a dátumu sa dá kadečo vyčítať. Ako si užívate sex so svojím partnerom?
 

Príbehy

Nečakaná diagnóza: Na ceste za vysnívaným povolaním stretla Barboru cukrovka

Barbora Valíčková (24) od detstva vedela, že chce liečiť zvieratká. Dnes...
 

Si prostitútka! Zdenka sa chcela rodinných dlhov zbaviť cez erotickú linku

Zdenka B. (45) si nikdy nemyslela, že bude musieť živiť svoju rodinu ako...
 

Mozog ako Google: Ako sa žije Ninke a jej mame s Aspergerovým syndrómom?

„Ninka nerozumie vtipom rovesníkov, ale už v štyroch rokoch riešila súradnice...
 

Že sa nehanbíš! Otcova priateľka, ktorá bola mladšia aj odo mňa mi vyrazila dych

Odmala som si myslela, že mojich rodičov nemôže nič rozdeliť. Vždy sa k sebe...
 

Bojovníci za zdravie: Aj Eva získala grant na liečbu dcéry Tamarky

Eva Horvátová v žiadnej súťaži, lotérii ani v tombole nikdy nič nevyhrala....