Foto: Profimedia.sk
Podobné stránky
Sklamala som sa v priateľovi. Viem, že ma podviedol, no aj v konfrontácii faktov mi zapieral. Dokonca sa vyjadril, že mi nemôže povedať pravdu, lebo si nepamätá, ako to naozaj bolo... Hlúpe, čo? Sme spolu sedem rokov a posledné dva cítim, že je to divné. Prešľapujeme na jednom mieste, navyše som pred rokom prišla na tento jeho úlet. A neviem, či bol jednorazový. Bolo to totiž tak, že sa zabudol odhlásiť z Facebooku a mala som možnosť prečítať si celú jeho konverzáciu s dotyčnou... Ostalo mi z toho tak zle, že ma to úplne paralyzovalo na dlhé týždne. Dokázala som byť len odmeraná, s hrčou v krku. Keď sa ma opýtal na dôvod mizernej nálady, ani som to nedokázala opísať. Jednoducho to nešlo. Asi až pred tromi mesiacmi som mu povedala, čo viem a na čo som v tých jeho správach prišla. Bohužiaľ, to bolo po jednej oslave a priznávam, že som bola posmelená alkoholom. Lenže práve to otočil proti mne, že vraj som bola opitá. Odvtedy sa snažím s ním porozprávať o tom, čo sa stalo, hlavne preto, aby som to v sebe urovnala. No on len na mňa kričí... Inak je milý, snaží sa, len mu už neverím. Nahlodáva ma to a bojím sa, že keď s ním ostanem, budem to ľutovať. No rovnako mám pocit, že keby som sa zbalila a odišla, takisto si nepomôžem. Viete, mám 36 rokov a pri ňom predsa len nejakú šancu na založenie rodiny. Magda
Čo na to psychoterapeutka Helga Menkeová?
Tak to s nami ľuďmi je, že môžeme mat protichodné chúťky a prežívanie súčasne. Aj ste sa v priateľovi sklamali, aj mu veríte, ste spolu, aj nie ste. Prešľapujete na jednom mieste, ale existuje šanca, aby ste si spolu založili rodinu. On zahýba, ale je aj milý a snaží sa. Chcete s ním rozprávať aj nechcete, on sa aj pýta na dôvody vašej mizernej nálady a zároveň na vás kričí... Doplňte si, Magda, svoje priority a skóre do tejto tabuľky a získate lepší prehľad, ako to s vami vyzerá v každodennom spolunažívaní. Ak by vám po tejto vysokej matematike graf ukázal, že máte zhruba 30 percent negatívnych skúseností a 70 percent pozitívnych, dalo by sa zjednodušene vyvodzovať, že máte tri dôvody odísť a sedem zostať. Čo štatisticky vychádza na tú druhú možnosť.
Lenže ani to nie je celkom pravda, lebo nie každý dôvod za alebo proti vzťahu má rovnakú váhu. Viem o páre, ktorý mal tisíc dobrých dôvodov spolu zostať, ale v istom bode ich vzťahu manželka chcela dieťa a manžel nie, tak sa rozviedli. Nezachránil ich ani pomer 1/1 000, lebo pre ženu mala potreba stať sa matkou prioritu 1 plus a váhu milión. A potom sú páry, kde nikto nevie, prečo sú spolu, keď sa stále len doberajú, urážajú, hádajú a dobre, že sa nepobijú. Keď ich však zastihnete v zriedkavej mierumilovnej chvíli, ona povie: „Dýchala by som zaňho!“ a on: „To, že s nou nesúhlasím, nadávam jej a vytáča ma do nepríčetnosti, nič nemení na fakte, že by som nechcel žiadnu inú...“ A viete, ako spieva Elán o láske: „Psychológ sa v nej nevyzná, veď nie je hlúpa!“ No nesúhlasím, že „aj keď je lásky stále viac, na cene stúpa“. Láska vždy mala a bude mat tú najvyššiu hodnotu!
Aké je vaše skóre?
Nedá sa v tom vyznať – v zmysle racionálne to uchopiť, rozanalyzovať a urobiť jedno – to „správne“ rozhodnutie. Vzťahy sa nedajú takto skúmať. Vždy v nich totiž hrá rolu ich iracionálna zložka – emócie. Na tie sa je najlepšie spoliehať, ak máte odvahu pozrieť sa pravde do očí, ako to s vami naozaj je. Lebo tie vyššie zmienené protikladné zážitky sú v reálnom živote zastúpené v nejakom pomere. Napríklad:
- skóre sklamanie/dôvera... napríklad 30/70
- skóre nezáujem/sedem rokov spolu... napríklad 10/90 alebo 80/20?
- skóre stagnácia/svadba a deti...?
