Foto: profimedia.sk
„Ak s takým randíte, utekajte od neho,“ radí psychiater a sexuológ Andrej Smetánka, ktorý sa roky zaoberá hysterikmi. A presne o tých bude reč.
Možno si poviete, že sme to poriadne nafúkli. Prečo by mal byť chlap, ktorý miluje ženu natoľko, že by jej zniesol aj modré z neba, považovaný za upišťaného hysterika? Veď čo už môže byť ideálnejšie ako vzťah, v ktorom by vás ten druhý najradšej zjedol od lásky?
Volá vám stokrát za deň, len aby sa uistil, že ste v poriadku, a počul od vás, že ho tiež zbožňujete. Alebo vám počas PMS posiela do práce čokoládu a každé ráno ochotne poradí, čo si máte obliecť. Nehovoriac o tom, že má na vás čas a chuť dvadsaťštyri hodín denne, lebo ste celý jeho vesmír?!
Posadnutosť milovaným človekom je predsa taká vzrušujúca, sexi, lichotí. Áno, ale... Moja dobrá priateľka Miša, z ktorej sa pomaly, no isto, stáva troska, a možno aj bývalá priateľka, keďže jej presne takýto pán dokonalý zakazuje stretávať sa so mnou, by vám vedela rozprávať. Napríklad o tom, čo sa dialo, keď odcestovala za chorou mamou do Maďarska.
Bola preč dva dni. Keď sa jej on na druhý deň dovolal iba do odkazovej schránky, začal obvolávať nás, Miškine kamarátky. Najprv kričal, potom plakal, prosil, len aby sme jej odkázali, že s ňou potrebuje súrne hovoriť. Nepočúval ma, keď som mu zmätená vysvetľovala, že aj mne odpovedá iba odkazová schránka, a stále opakoval to isté. „Už ma nemiluje, určite chce odo mňa odísť!“ Myslela som, že dostane infarkt.
Dovtedy pozorný a slušný sympatický chalan, ktorého sme kamarátke potajomky závideli, sa zrazu správal ako malé dieťa. Čuduj sa svete, no Miša (ani veľmi nie) – ešte v ten deň sa poslušne vrátila domov. Vraj sa to dalo čakať a už si zvykla. Chýbala mu, lebo ju ľúbi, možno trochu viac, ako je normálne, no nemám z toho robiť tragédiu. Mne však začali do seba zapadať rôzne detaily ich vzťahu a dostala som strach. Ako sa to celé skončí?
Už v telefóne ste mi naznačili, že takáto opičia láska celkom normálna nie je. Vraj sa prejavuje najmä u hysterikov, teda u ľudí s poruchou osobnosti...
Áno, práve hysterici sú choro závislí od lásky. No od lásky, čo musí trvať večne, musí byť neustále dokonalá, ideálna, úžasná a neutíchajúca. Keď ich však začne život presviedčať o opaku, napríklad ak im zbožňovaný partner čo len na chvíľu zmizne z dohľadu, začínajú pochybovať a vyvádzať. Toto správanie dokonale vystihuje aj názov ich diagnózy – trpia histriónskou poruchou osobnosti, pričom histrión je v preklade niečo ako herec, komediant.
Je až neuveriteľné, ako to označenie sedí na kamarátkinho frajera. Hral na nás celý čas pekné divadielko. A za scény, ktoré predvádzal, keď odcestovala, by si zaslúžil Oscara!
Teatrálnosť je jedným z prostriedkov, ktorými si hysterici vyžadujú pozornosť. Nedokážu totiž existovať bez toho, aby boli v centre záujmu. Preto tak radi a často manipulujú, afektujú, zveličujú a milujú vystupovať v úlohe obete. To je aj jeden z dôvodov, prečo nemajú dobrých priateľov a dlhodobé kamarátstva.
Čo je však ešte horšie, o kamarátstva prichádzajú zároveň aj ich partneri, nie?
Partneri hysterikov strácajú oveľa viac ako „iba“ svojich blízkych. Hysterik totiž svojho partnera neustále citovo vydiera, nikdy a nič mu neodpúšťa, trestá ho a zraňuje na najcitlivejších miestach, často nabrúseným jazykom. A ešte zákernejšie je, že v tom druhom zabíja minimálne jeho citovú spontánnosť, časť z jeho ja. Preto je tým najzákernejším partnerom, akého môžete stretnúť!
Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že hysterici by mali mať na krku zavesenú ceduľku NEBRAŤ!
To by bolo ideálne, pretože inak ich ťažko odhalíte. Kým lenivca prekuknete za jeden deň a alkoholika za mesiac, histrión sa prejaví najskôr po pol roku. Dovtedy je v očiach slepo zamilovaného partnera úplne ideálny romantik, neustále pozorný priateľ, ktorý je stále nablízku. No keď nič netušiaci partner vytriezvie, čiže ho prejde počiatočné poblúznenie, dosiaľ šarmantný hysterik začne konať, aby ich lásku zachránil a udržal za každú cenu takú, aká bola na začiatku. To však nie je možné, veď láska sa mení. A práve vtedy sa mení akoby šibnutím čarovného prútika aj hysterik a zapája rôzne vynucovacie prostriedky.
Pol roka je však naozaj dosť dlhé obdobie. Za ten čas stihnú aktívnejšie dvojice napríklad aj splodiť dieťa.
A to by sa nemalo stať! Práve deti totiž berú hysterici ako prostriedok na hrubé vydieranie svojho partnera. Inými slovami, normálny partner je kvôli potomkom ochotný trpieť nezdravé vyčíňanie dlhodobo alebo aj navždy.
Aké typy žien si vyberajú za svoje obete?
Keďže sami sú veľkí egoisti a záleží im najmä na sebe, pokukávajú po partnerkách, ktoré by im pridali na atraktivite a vďaka nim by mohli ešte viac upútať. Najviac sa zaujímajú o pekné alebo bohaté ženy, prípadne o ženy na vysokých postoch. No práve takéto typy sú samostatné, skúsené, a preto sa dokážu z osídiel hysterikov vymaniť. Tým potom neostáva nič iné, len nakoniec siahnuť po menej atraktívnych, no o to istejších partnerkách, ktoré sa dajú zmanipulovať.
Čítala som, že pre hysterika nie je žiadna žena dobrá...
S tým súhlasím. Preto svoje partnerky toľko poučujú, deptajú, až samy začnú o sebe pochybovať. A hysterikom to spôsobuje potešenie, pretože sú od nich viac závislé.
Napriek tomu, že hysterici milujú bezhranične, bývajú prelietaví?
Oni neznášajú nudu a pokoj, takže potrebujú vždy niečo nové, radi flirtujú a často menia vzťahy. No vzrušenia si užijú dosť aj v jednom jedinom zväzku. Milujú udobrovanie, počas neho prežívajú slastné okamihy, považujú ich za prejavy pravej lásky, a tak zámerne vyvolávajú konflikty. Len aby sa mohli nahnevať a potom dokola udobrovať. Pre večnú lásku predsa treba trpieť!
Nechcem si ani predstaviť, čo sa deje, ak na seba narazia dvaja hysterici!
Bohužiaľ, stáva sa to a vtedy trpia už aj susedia, prípadne celý panelák. Medzi takou dvojicou to iskrí, raz sa milujú, potom nenávidia, čiže lietajú nadávky, dokonca facky. A podobným párom sa často vyhýba aj pes niekdajších priateľov.
A nemôžu nás na prípadnú hystériu partnera vopred upozorniť jeho rodičia, to, že sa čudne správajú? Je histriónska porucha osobnosti dedičná?
Áno, dedí sa z pokolenia na pokolenie, veď v spoločnej domácnosti nie je ťažké odpozerať takéto myslenie. Zaujímavé je, že hysterici nemajú normálny vzťah s mamou, vždy je nejako narušený. Býva buď prehnane sladký alebo vyslovene nepriateľský. Ako som však spomínal, rozhoduje až to, či sa hysterik odmaskuje po pol roku.
Čo radíte ženám, ktoré už počiatočnému čaru hysterika podľahli? Majú ich poslať k lekárovi? Sú vôbec ochotní sa liečiť?
Liečiť hysterika je veľmi ťažké. Aby vôbec pristúpil na liečbu, musí najprv ostať sám, úplne opustený, čo nakoniec nie je až také ťažké, keďže sa mu okolie oblúkom vyhýba. Keď príde v zúboženom stave do ambulancie, často mu zistíme aj rozvinutú depresiu, závislosť od alkoholu alebo od liekov. Stále tiež platí, že slovo hysterik sa považuje za nadávku či urážku, a to on nikdy nepripustí.
To nevyzerá veľmi nádejne! Spomínaná kamarátka sa mi priznala, že na jej hysterika niekedy zaberá ľahostajnosť. Že sa ho snaží nevšímať si, keď je práve vo švungu...
To by som jej veľmi neradil. Ignorancia môže hysterika do krvi uraziť, ešte viac vydráždiť, veď jemu ide o presný opak. Túži byť nepretržite v centre záujmu, dokola počúvať o tom, že je chcený a milovaný. Preto opakujem: oblúkom sa mu vyhnite, a ak sa vám to nepodarilo, ujdite čo najrýchlejšie, hoci aj zbabelo. Ak s ním už máte deti, trvajte na liečbe alebo rozchode. A za žiadnu cenu neuverte planým sľubom o tom, že sa polepší!
