Tip redakcii
 

Aj vy dokážete šetriť a zároveň šialene utrácať? Vitajte v klube!

Tereza zo zásady nekúpi jogurt drahší než 40 centov. Ale za turistické nohavice dá pokojne 80 eur. Hoci ich použila za rok maximálne šesťkrát. Aj vy dokážete extrémne šetriť a zároveň šialene utrácať? Vitajte v klube schizofrenických márnotratníc.

10. marca 2012, 08:00
Ilustračná fotografia

Ilustračná fotografia

Autor: Profimedia.sk

Doteraz som si pripadala trochu ako cvok. V hypermarkete pri regáli s akciovým tovarom vydržím vyberať veci aj hodinu, zvažujem každý cent a otázku Oplatí sa mi to? si položím hádam stokrát. No a ešte v ten istý deň si v priebehu desiatich minút kúpim tri šperky za 90 eur na svoj Pandora náramok! Psychológ by sa zrejme zasmial alebo ma poslal rovno na terapiu. Deväťdesiat percent žien ma však pochopí. Ako som nedávno zistila, nie som zďaleka jediná s touto úchylkou.

Kamarátka Petra je slušne platená asistentka v zahraničnej spoločnosti. Napriek tomu, že peniaze nikdy nerátala, je schopná ísť v noci zo žúru domov pešo namiesto toho, aby si vzala taxík. A to len preto, že „neminie zbytočne tri eurá, keď je to len kúsok“. Sama seba hodnotí ako človeka skromného, ktorému stačí málo, napriek tomu je schopná dva dni po taxíkovej story vybehnúť s priateľmi do steakhousu a zaplatiť za 250-gramový kus mäsa 30 eur. „Ale to je niečo iné,“ presviedča ma. „Platíš aj za zážitok a za dobrý pocit a tá chuť šťavnatého mäska, to je orgazmus v ústach!“ Áno, sú veci, za ktoré dáme aj svoje posledné peniaze.

Boj dvoch osobností

Hádam okrem jednej, všetky kamarátky, ktorých som sa pýtala na túto rozpoltenosť v utrácaní, pripustili, že ňou trpia tiež. Len tie hodnoty a priority, za ktoré sme ochotné minúť peniaze, sa menia. A, samozrejme, jedna krútila hlavou, za akú hlúposť dáva peniaze tá druhá. Za oblečenie: „Moja špecialita je kupovať si malé veci. Veď do nich schudnem, hovorím si. Lenže neschudnem...“ opisuje svoje zážitky Katarína, šéfka finančného centra. Za kozmetiku: „Ja nemám zaplatené účty, ale 30 eur za mesiac na nechty dám vždy. Trochu si nimi poliečim dušu,“ prezradí účtovníčka Dagmar.

A tak pokračujeme – za cestovanie, dobré jedlo a víno, hobby... Väčšina sa zhodla na tom, že nerady dávame viac peňazí za bežné, k životu potrebné veci, ktoré nám však neprinášajú nijakú zvláštnu radosť. Sú len potrebou. „Táto kríza ma štve, vie ma pekne vytočiť, že môj jogurt, ktorý stál 25 centov, stojí teraz už 38!“ hovorí mi Soňa. Pri pohľade na jej peknú, hnevom skrivenú tvár, sa mi v mysli vybaví jej kúpeľňa preplnená krémami a telovými mliekami. Všetko super novinky, lenže ich má toľko, že polovičku vyhadzuje, lebo už zostarli. Ale to je v poriadku. Prečo? Pretože keď celé dni šetrí a ovláda svoje nákupné vášne, má pocit, že si občas môže dopriať nejaký malý darček, odmenu.

Bojujú v nej dve osobnosti – jedna šetrná a skromná, druhá márnotratná až hrôza. A tá šetrnosť akoby v nej ešte zväčšovala túžbu niečo si dopriať. Finančná analytička Terez mi s pokojom koaly na strome hovorí, že mlieko drahšie než 60 centov nekúpi. A kupuje, samozrejme, to s logom veľkého obchodného reťazca. Ako aj desiatky ďalších potravín „vlastnej značky“. Bez hanby. „Ale mame som kúpila fotoaparát za 70 eur, aj keď viem, že ho použije maximálne trikrát za rok aj to z donútenia. Alebo priateľovi maliarsky stojan za sto eur, lebo dva roky nadával, že mu ho rodičia vyhodili. Vieš, akú som z toho mala radosť? Sú to už tri roky, nepoužil ho ani raz.“

Jej osobnou top kategóriou na utrácanie sú letenky od nízkonákladovej spoločnosti. „Veď s nimi je každý výlet lacný, nie? Aj keď ma vždy vyjde na 300 eur...“

Aj muži majú svoje dni

Žijeme v strese a dobrý pocit si vytvárame malými radosťami za veľké peniaze. Najokatejšie to vidno po rozchode – od návštevy kaderníčky, dobrý účes je predsa nevyhnutný, až po návštevu plastického chirurga. Ale spustiť to môže aj celkom obyčajná frustrácia. „Dnes na mňa moja šéfka nebola zrovna priateľská. V podstate sa nič nestalo, ale... musím si zlepšiť náladu.“ Mohlo by sa zdať, že špeciálne náchylné k tomuto schizofrenickému míňaniu sú ženy. Omyl! Jedine, že by bol môj brat Rastislav, grafik v reklamnej agentúre, žiarivou výnimkou. Z princípu sa vyhýba podnikom, kde pivo stojí viac ako jedno euro. A putiky s jednozubým čašníkom sú pre neho tie najlepšie. Ale ide na výlet do Vietnamu...

„Vieš, to je strašné lacné, letenka len 800 eur a vreckové 1 500, to je lepšie ako letná dovolenka!“ Jeho bicykel má už vďaka inováciám a opravám hodnotu slušného ojazdeného auta, tento rok doň vrazil asi 800 eur a nedá sa presvedčiť, že za vyskladanie a servis môže mať nový a lepší. Zato si za 140 eur kúpil špeciálne elastické nohavice Millet do hôr, ktoré vraj neprefúkne a „sú vyrobené najnovšou technológiou“. Problém je len v tom, že sa môžu prať len v rukách a so špeciálnym, príšerne drahým práškom, takže ich neperie. Vraj, aby ich nezničil. A celkom slušný paradox k pivu za euro sa javia aj tenisky za 140 eur a do nich vložky za 30, v ktorých si vytkol členok a další mesiac musel chodiť na rehabilitácie.

Cesta von neexistuje

Myslím, že každá z klubu schizofrenických márnotratníc, je majsterkou v ospravedlňovaní svojich rozpoltených finančných transakcií. Najčastejší argument: „Veď to bolo v akcii!“ Lenže pred rokom prišlo do našich životov pokušenie, snáď priamo od satana, ktoré nás môže zruinovať. A to sú zľavové portály. Im s ťažkosťami odoláva aj tá najšetrnejšia klientka nákupných centier. „Vieš, koľko ráz som kúpila hlúposť, len preto, že pekne vyzerala a ja som sa zasnívala?“ hovorí Terez, ktorá zľavové kupóny považuje za „najhoršiu vec na svete“.

„Napríklad štyrikrát káva a džús na terase kaviarne pri Dunaji, kde sme s kamarátkami nikdy neboli, lebo sme to nestihli. Alebo celodenný vstup do akvaparku, kde sme nakoniec strávili len dve hodiny a do wellness sme sa vôbec nedostali, pretože to bol posledný deň zľavovej akcie a takých prípadov ako my, tam bolo požehnane. Ale keď som to kupovala, zlepšilo mi to deň.“ Cesty von z toho zrejme niet, a prečo aj? Podstatné je len to, že si uvedomujeme, aké sme, ako a prečo míňame. A poznáme svoj mesačný strop.

„Nie ako moja kamarátka Denisa,“ hovorí nášmu krúžku Soňa. „Slobodná matka dvoch detí denne študuje letáky z hypermarketov a vzápätí ich obieha, aby nakúpila čo najlacnejšie potraviny. Lenže potom ide po ‚handrárňach‘, ako volá butiky, a kúpi si značkovú teplákovú súpravu za 200 eur. Prestala kupovať šľahačku do kávy, zrušila deťom sladké malinovky s argumentom, že nie sú zdravé, ale doma má plné skrine oblečenia, a len nakupuje a nakupuje. A, samozrejme, bojuje s nedostatkom peňazí.“ Tak to už je patologické odmeňovanie sa nákupmi, kýve naša skupinka schizofrenických márnotratníc múdro hlavami. Tá medzi nás už nepatrí, tá nie. My sme ešte stále úúúplne v poriadku!

Autor: EMMA/ Ingrid Jarunková
 


 

Vaše diétne tipy

Známej speváčke šaman zachránil život. Prečo takto skončila?

Marcella Molnárová (52) tvrdí, že ani v tomto veku sa nemusí v jedle obmedzovať....
 

Máte radi husté polievky a omáčky? Vyskúšajte namiesto múkovej zápražky sliz

Hľadáte ideálnu diétnu potravinu? Uvarte si okru.
 

Čitateľky, ktoré chudli so Šarmom: Opäť majú chuť žiť!

Naše čitateľky Martina Konfederáková (38) a Anna Krupská (57) po dvojmesačnom...
 

Podovolenkový detox: Nápoj z 2 surovín prečistí črevá a naštartuje trávenie

Prehnali ste to s dobrotami počas dovolenky? Vráťte telo do normálu pomocou...
 

Špecialistka na zdravú výživu Tina Zlatoš Turnerová radí: Hladovka je prospešná!

Niektorí špecialisti na zdravú výživu tvrdia, že by sme mali jesť päťkrát...