Dátum: Streda 28.09.2016 Dnes oslavuje: Václav Zajtra: Michal, Michaela

Práve číta: 31605

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Aké je to zabehnúť 345km? Zvládli to aj ženy!

Zdroj: PR článok 23. august 2013, 14:00
Foto: Archív Trasu dlhú 345 km zabehla aj 12ka mladých bežkýň z novovzniknutého ženského bežeckého klubu SHEruns.

Presne toľko kilometrov zabehla skupinka 11tich dievčat počas uplynulého víkendu na zaujímavom štafetovom preteku od Tatier k Dunaju. Bežali nepretržite takmer 32 hodín. Žiadne profesionálky. Obyčajné baby ako vy. Motivačné, nie?

345 km je naozaj veľká vzdialenosť. Je to ako keby ste bežali z Bratislavy do Prahy. Alebo z Bardejova do Budapešti. Alebo od Tatier k Dunaju. Že si to neviete úplne predstaviť? Keď pred pár mesiacmi vznikala myšlienka zapojiť sa do tohto preteku, nevedela si to predstaviť väčšina z nich. Táto matná nesmelá predstava sa však v nedeľu, 19. augusta krátko po 19tej hodine, keď za veľkého potlesku a so slzami v očiach spoločne dobehli po 32 hodinách nespania s priemerne 30timi kilometrami v nohách na pláž v Bratislave, stala dojímavou skutočnosťou. Zážitkom na celý život. Úžasným pocitom výnimočnosti. Dokonalou radosťou.

…Dopriala by som ju každému z vás.

O čo vlastne išlo?

Beh Od Tatier k Dunaju je veľký štafetový pretek, v ktorom sa beží z Jasnej do Bratislavy. Spolu 345 km rozdelených do 36tich úsekov. S maximálnym počtom ľudí v družstve 12. Tzn. 3 úseky na jedného. V priemere 30 km.

Už len tento popis sľubuje veľké dobrodružstvo. Prebehnúť sa celým Slovenskom, striedať trasy kopcovitých Nízkych Tatier a Donovalov so slnkom zaliatými nížinami na južnom Slovensku – to je sen každého bežca. A keď sme vo februári 2013 zakladali náš čisto ženský bežecký klub SHEruns, vedeli sme na milión percent, že chceme (ba dokonca musíme) na tento pretek poskladať čisto ženský tím. Nech to stojí čo to stojí..

Nič nie je nemožné. Stačí “len” odvaha

Nie sme profesionálky. Všetky máme svoje životy plné povinností. Každá z nás má svoj príbeh. Sú medzi nami manažérky, lekárky, matky, študentky, obchodníčky, novinárky. Niektoré z nás behajú veľa a rýchlo. A niektoré z nás pred troma mesiacmi nezabehli nikdy viac ako 5 kilometrov. Sme krehké, bojíme sa neznámeho, častokrát si neveríme, dokonca sme veľakrát lenivé a pohodlné. To čo nás však spája, je láska k behu. Pocit toho, že robíme niečo pre svoje zdravie. Že dokážeme prekonať svoje vlastné limity. Že dokážeme zabojovať. Nie len za seba, ale za celý tím. “Bola to výzva, ktorej som nedokázala odolať. Rada postupne posúvam hranice svojho pohodlia o kúsok ďalej. Dodáva mi to pocit slobody a vnútorného šťastia,” opísala mi svoju motiváciu Heňa, drobné žieňa, ktorá je vo svojom “reálnom živote” úspešnou manažérkou, manželkou a matkou na plný úväzok. A ten pocit slobody a vnútorného šťastia na seba nenechal dlho čakať. Prišiel 19. Augusta, kedy Romča, Heňa, Janka, Jane, Teri, Táňa, Lucy, Krišši, Simča, Saška, Táňa - 11 dievčat, zabehlo 345 kilometrov..

Ženy sú slabé. Preto ich treba ľúbiť

Samozrejme nebolo to úplne ľahké. Behanie je presne také isté, ako život sám. Sú úseky, ktoré sa vám idú ľahko, ste plní elánu, nič vás nebolí, máte pocit, že by ste bežali donekonečna. A potom to príde. Únava, bolesť v nohách, horúčava, nevyspatosť, hlad, tma, pády, posledné miesto na trati a miestami aj nešportové narážky konkurenčných tímov. 345 kilometrov naozaj preverí vašu psychickú aj fyzickú “výbavu”.

“Počas tohto víkendu sa nám stalo snáď všetko. Bolo to ako vo filme,” spomína Jane, kapitánka SHEruns tímu. Ako keby “Ten hore” skúšal, čo všetko skupinka žien, ktoré vyzerajú skôr ako baby na dámskej jazde a nie športovkyne, zvládne. Od nepríjemnej správy o výpadku silnej členky tímu tesne pred odchodom do Jasnej, rýchle hľadanie náhradníčky (mimochodom veľmi obetavej ženy, ktorej tím vďačí vôbec za to, že mohol štartovať), cez nepríjemný pád jednej z báb na cross country úseku, až po zablúdenie autobusu. Toto všetko zapríčinilo, že sa SHEruns team ocitol na úplne samom konci preteku. A to je depka. Keď viete, že ste v časovom sklze. Keď viete, že všetci čakajú už len na vás. Keď viete, že na trati už nikoho nestretnete. Keď viete, že v ostatných tímoch kolujú reči, že to nedokončíte.

Ženy sú silné. Preto ich treba ľúbiť ešte viac

Túžba dostať sa do cieľa v limite bola naozaj obrovská. A všetky preto urobili maximum. Náhradníčka Janka, ktorá viac ako 10km dovtedy v živote neodbehla, Krišši, Romča, Jane a Simča ktoré bežali namiesto 3 úsekov 4 (čo v preklade znamená že si svoju trať predĺžili z 30tich km na 40), Saška, Táňa, Heňa, ktoré zabehli svoje úseky omnoho rýchlejšie ako sa im kedy snívalo (a zabehli si svoje osobné rekordy), Lucy, Teri a Táňa, ktoré bežali psychicky náročné úseky počas noci, kedy sa bojíte každého šuchnutia, či počas dňa kdesi v kukuričnom poli za páľavy obednajšieho slnka. “Pre mňa ako ženu bolo naozaj veľmi ťažke vybehnúť do neznáma o tretej v noci len za svetla z čelovky. Celý čas som sa bála otočiť hlavu niekam inam, aby som nevidela niečo, čo vidieť nechcem,” spomína na nočný úsek Lucy. “Najviac do plaču mi bolo, keď som videla Terezu ako bežala svoj posledný úsek na tom slnku. Nikde nič, len kukurica, unavená Teri a ja som vedela, že na odovzdávku to má ešte strašne ďaleko,” dodala Janka.
345km vás fakt preverí.

Každá pre každú

“To, čo nás však všetky hnalo obrovskou silou dopredu, bol náš tím. Urobili by sme preň všetko. Boli sme najlepší tím na svete. Pomáhali sme si, podporovali sme sa. Tá druhá bola pre každú z nás tá najdôležitejšia,” hovorí Saška.

Toto je priateľstvo. Toto je obetavosť. Toto len tak na žúre s kamoškami nezažijete. Myslím, že ani samotné baby v SHEruns tíme netušili, že niečo takéto zažijú. “Nikto od novozaloženého klubu nečakal takú vôľu behať, posúvať sa každý kilometer ďalej a ďalej. Nikto neveril, že sme až tak silné a vytrvalé, nápomocné každá pre každú. Veľa z nás sa nepoznalo pred pretekom. No spolupracovali sme spolu, ako keby sme sa poznali roky rokúce. A popritom kopec smiechu a zábavy,” dodáva Simča, najmladšia členka tímu.

A mne zostáva len dodať, že sa nesmierne teším, že takáto uprimná obetavosť a nesebeckosť sa dá zažiť aj v tomto storočí… Som na vás hrdá baby!

Pocit v cieli musíte zažiť

A môžete zažiť. Každá jedna. Behanie nie je privilégium zopár vyvolencov. Bežať môže každý. Stačia tenisky. Ak neviete ako na to, prídte si zabehať s nami. Sme tu pre vás každý štvrtok v Bratislave. A chystáme sa na ďalšie behy, ďalšie zážitky, ďalšie výlety. Všetky spolu, jeden tím.


 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

VIDEO zber tekvicových semienok: Radšej si budete chcieť dopestovať vlastné

Veľkopestovatelia sa so zberom tekvíc nehrajú. Pozrite, ako končia krásavice,...
 

Rozchodníky patria k jeseni: Skombinujte ich tak, až sa vám zatají dych

Rozchodníky sú nenápadné, nenáročné... Ale ak ich správne skombinujete,...
 

Úroda patrí do čistej pivnice: Čo treba zabezpečiť?

Úroda sa hromadí, zeleninová, aj tá ovocná. Aby nevyšlo všetko nazmar,...
 

Obyčajná úroda neobyčajných tvarov? Pošlite nám FOTO vyhrajte!

Hľadáme tie najčudnejšie tvary ovocia a zeleniny, ktoré sa urodili v našich...
 

Ako rezať mladú broskyňu v roku po výsadbe?

Dobrý deň, broskyňu - Fairhaven som vysadil na jar, silno som ju zrezal,...