Dátum: Sobota 03.12.2016 Dnes oslavuje:

Oldrich Zajtra: Barbora

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Ako žijú Amiši? Nepoznajú elektrinu ani telefóny

Zdroj: EMMA/ Broňa Duhanová 16. septembra 2013, 10:00
Foto: Archív Dokázali by ste žiť ako Amiši?

Nepoužívajú elektrinu ani telefóny. Cestujú na vozoch s koňmi, polia obrábajú ručne a dodnes sa obliekajú ako Mamka Pôstková a strýko Ragan. A robia to úplne dobrovoľne. Kto? Generácia amišov.

Ihneď, ako v centrálnej Floride odbočím z diaľnice I-75, ktorá spája Ontarijské jazero s Miami do centra Sarasoty, je mi jasné, že nie som na typickom americkom predmestí. Vlastne si ani nie som istá, či som vôbec v 21. storočí. Pomedzi autá si razia cestu vozy ťahané koňmi a po uliciach chodia ženy v čepcoch a bradatí chlapi, oblečení ako sedliaci na obrazoch Martina Benku. Akoby vo photoshope niekto spojil fotografiu tej istej ulice na prahu tretieho tisícročia a z polovice 19. storočia. Akurát, že ja sa pozerám na skutočných ľudí z mäsa a kostí.

Na Amišov, ktorí odmietajú modernú civilizáciu. Aspoň takto sa títo „čudní ľudkovia“ stručne charakterizujú. História amišov sa však nezačala písať v USA, ale vo Švajčiarsku v 17. storočí. Pôvodne boli členmi anabaptistickej cirkvi. V roku 1693 sa však pod vedením Jakoba Ammana odštiepili. Dôvodom bolo presvedčenie, že krst, teda prijatie členstva v cirkvi, je slobodné rozhodnutie dospelého človeka a nemôže byť vnútené novorodencovi.

V rámci násilnej katolizácie ich prenasledovali, a tak prijali pozvanie kvakera Williama Penna, guvernéra jednej z provincií Nového sveta. Prvá skupinka amišov prišla na americký kontinent v roku 1730 a usadila sa v Lancasterskom okrese v dnešnej Pensylvánii. Paradoxne, zatiaľ, čo v Európe amišov nenájdete, v pretechnizovanom USA prežili.

Nosí sa spolupatričnosť

Život Amišov v Lancasterskom okrese sa dnes len málo líši od života v roku 1730. Veria vo vidiek, manuálnu prácu a cnosť. Odmietajú akýkoľvek prejav márnivosti. Ženy nenosia mejkap ani šperky a odevy si dodnes upevňujú háčikmi, pretože aj gombík je v ich očiach ozdoba. Zásadne sa nefotia a dokonca nepoužívajú elektrinu. Väčšina detí sa vzdeláva len do ôsmeho ročníka v komunitných školách, kam chodia na bicykloch a konských povozoch. Dodržiavajú „ordnung“, istý morálny kódex, ktorý považuje za posvätnú rodinu, sviatosť manželstva a vyzdvihuje spolupatričnosť pred individualizmom.

Je až neuveriteľné, že komunita, čo dodnes obrába polia pluhmi ťahanými koňmi, ručne dojí kravy a zje len to, či si vypestuje vlastnými rukami, prežíva v tesnom susedstve modernej Ameriky. A odolali nielen autám, ale aj mobilom, televízii, počítačom, prenosným DVD-prehrávačom, iPhonom, tabletom, cestovaniu, golfu... Navyše, amiši nielen prežili, oni prekvitajú. Z pôvodnej skupinky tridsiatich malej je dnes viac ako štvrť milióna amišov. Z Pensylvánie sa rozšírili do 20 štátov USA a kanadskej provincie Ontario. A prišli až na Floridu.

Amiši a slnečný štát

Sedím v reštaurácií na Bahia Vista. Okrem farmárstva a výroby nábytku sú to práve reštaurácie s domácou kuchyňou z lokálne vypestovaných, nehnojených surovín, čo amišské rodiny živia. Spratala som štvrtú porciu zemiakovej kaše, tretie vysmážané kuracie stehno a manažér reštaurácie Willard Sclabach mi práve priniesol grátis jahodový koláč z lístkového cesta a čerstvých jahôd. Lebo na slnečnej Floride je jahodová sezóna v plnom prúde ešte aj decembri. „Amiši sem prišli z rovnakých dôvodov ako zvyšok Američanov. Za slnkom, morom a teplými zimnými mesiacmi,“ vysvetľuje Willard.

Niektorí sa tu usadili natrvalo. Začali pestovať ovocie alebo si otvorili reštaurácie. Väčšina obyvateľov Pinecrest však do Sarasoty len dochádza. Strávia tu pár mesiacov a na leto odchádzajú domov na sever. Koľko im to trvá na konskom záprahu? Willard sa zasmeje. „Necestujú sem koňmo, ale prenajatými autobusmi. Niektoré rodiny aj letecky. Nie je totiž amiš ako amiš.“

Nie je amiš ako amiš

„Ako amišská rodina žije, ktoré technické vymoženosti akceptuje a ktoré nie, závisí od komunity, z ktorej pochádza,“ vysvetľuje Willard. V najprísnejších komunitách old ordnung, čiže starého poriadku, sa nesmú používať ani baterkové svietidlá. Väčšina komunít však existuje niekde uprostred – nemajú autá, ale bežne cestujú prostriedkami verejnej dopravy, niektorí dokonca aj letecky. Domácnosti síce elektrinu nemajú, ale elektrické vedenie na farmách existuje, používa sa napríklad v ohradách pre kravy.

Jednotliví amiši nevlastnia telefón, ale niekoľko fariem sa delí o spoločnú linku, ktorá sa používa na biznis alebo v kalamitných situáciách. Amiši totiž nepovažujú televíziu ani počítač za hriech, ale odmietajú individualizmus. Sú presvedčení, že komunikačné zariadenia narušujú blízky medziľudský kontakt. Niektorí majú v garáži zaparkované autá aj traktory. Sám Willard pochádza z veľmi rigoróznej komunity, z rodiny, ktorá žije podľa old ordnung. „Ich pravidlá ma príliš spútavajú. Z komunity som preto odišiel a usadil sa v Sarasote. Je to tu totiž taký malý prierez, čo všetko dnešní amiši reprezentujú.“

Na niektorých z drobných drevených domčekov vidieť elektrické vedenie, na iných nie. Pred niektorými parkuje rodinný van, pred inými len bicykel. „Ordnung rešpektujeme všetci, ale ako si zariadiť život, to nikomu nevnucujeme,“ pokračuje Willard. V reštaurácii pracuje ako servírka žena, o ktorej je známe, že žije v spoločnej domácnosti s inou nevydatou ženou. „Predpokladáme, že sú v podobnom vzťahu ako býva muž a žena...“ vysvetľuje Willard a mierne sa začervená. „Ale sú to dobré ženy. Že sa rozhodli nevydať a nemať deti, to im nikto nevyčíta.“

Foto: Archív

Nie je to sekta

Amiši okrem trestného stíhania nepodliehajú autorite federálnej americkej vlády. Udelili im autonómiu podobnú, ako majú indiánske kmene v rezerváciách. Neplatia dane, ministerstvo školstva od nich nevyžaduje dvanásťročnú povinnú školskú dochádzku a na tunajších mužov sa v prípade vojny nevzťahuje všeobecný povolávací rozkaz. Na rozdiel od ilegálnych siekt, však Američania amišov milujú. Berú ich ako živý skanzen vlastného kultúrneho dedičstva. Sympatickí sú aj tým, že členov neudržiavajú po kope výplachom mozgov, finančnou kontrolou ani zastrašovaním.

Človek sa stáva právoplatným členom cirkvi až v dospelosti, niekde medzi 16. a 25. rokom života, v momente, keď sám dobrovoľne požiada o krst. Mladí amiši prechádzajú etapou takzvaného rumspringu, čo je niečo ako pobavenie. Keď slobodne nadväzujú vzťahy s opačným pohlavím, môžu experimentovať s alkoholom a cigaretami. Niektoré komunity dokonca mládež posmeľujú, aby ju načas opustili a vyskúšali si život v bežnej americkej spoločnosti. Výsledky rumspringu sú však neuveriteľné. Deväťdesiat percent dobrovoľne ostane.

Prečo sa vracajú?

Ako je možné, že mladý človek, čo mal možnosť vyskúšať život na internáte, stretával sa s ľuďmi, čo majú mobil a fajčia trávu, sa dobrovoľne vráti na farmu bez elektriny? „Neurazte sa, ale sme jednoducho šťastnejší,“ tvrdí Willard Sclabach. „Vy, ľudia modernej západnej civilizácie, ste odkázaní len sami na seba. Amiš nikdy nie je sám. A nikdy nebude bezdomovcom, ak jeho rodinu postihne kríza, nikdy nebude hladný, lebo otec rodiny ochorel a nevládze obrábať farmu. Komunita podrží každého.“

Ak si k tomu prirátate fakt, že vďaka každodennému pohybu na čerstvom vzduchu a domácim potravinám takmer vôbec netrpia civilizačnými chorobami a výskyt depresie je medzi nimi takmer o 90 percent nižší ako u zvyšku Američanov, A si tí amišskí tínedžeri predsa len vedia, čo robia.

Amiši a zdravie

Amiši si neplatia sociálne ani zdravotné poistenie. Majú však cirkevné fondy, ktoré členom pomáhajú v prípade vážnych zdravotných komplikácií. S bežnými chorobami ako chrípka k lekárovi nechodia, liečia sa bylinkami. Väčšina žien však rodí v riadnych pôrodniciach. V prípade vážnych ochorení a úrazov navštívia pohotovosť. Hoci sú amiši v porovnaní so zvyškom USA oveľa zdravší, trápia ich genetické, najmä autoimunitné ochorenia.

Príčinou je zastaraný genetický fond, ktorý sa pre uzavretosť komunity neobnovuje, a problém rovnakej krvnej skupiny. Z rovnakého dôvodu majú vysokú úmrtnosť novorodencov. Rodičia však odmietajú genetické testovanie plodu a jeho osud berú ako Božiu vôľu.



 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Neodmysliteľný symbol Vianoc: Takto bude vianočná ruža krásna aj po sviatkoch

Prýštec najkrajší, známejší ako vianočná ruža alebo hviezda je neodmysliteľnou...
 

Architektka radí: Vytvorte si záhon s hojdačkou

Ak máte malý pozemok a plný murovaný plot, ktorý chcete prekryť zeleňou,...
 

Ako mať nekonečnú zásobu zázvoru v pohodlí vášho domova? Stačí kvetináč a môžete ísť na to

Ľudia, čo objavili jeho zázračné účinky, majú veľkú spotrebu zázvoru....
 

Pestujte bobkový list: Je zdravý a jedlám dodá arómu

Patrí do vianočnej kapustnice aj fazuľových polievok. Bobkový list, alebo...
 

Zužitkujte posledné zvyšky na kompost

Nenechajte odumreté rastliny v záhrade len tak. Využite ich a kompostujte....