Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Objímali sme zadarmo! Pozrite sa, ako to dopadlo

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková, am 04. apríla 2012, 08:00
Foto: Michal Šebeňa

Slováci sú podozrievaví. Budú si myslieť, že si blázon, alebo ich chceš okradnúť – tipovala kolegyňa, keď som sa jej zverila, že sa idem prejsť mestom s nápisom OBJíMAM ZADARMO.

Nápad Juana Mann sme v redakcii poňali ako oslavu jari pred blížiacou sa Veľkou nocou. A bol to aj trochu test Slovákov – sme uzavretí a večne naštvaní, alebo máme aj zmysel pre humor a odvahu opätovať priazeň neznámemu človeku?

Ako bezdomovec

Mala som trému ako pred štátnicami. Čo ak budem na smiech? Čo ak nikto o moje objatie nebude stáť? No nadšenie z nápadu sa do mňa už tak zahryzlo, že väčšiu ľútosť by som cítila, keby som ho nezrealizovala. Veď Juan Mann, ktorý naštartoval svetový trend objímania zadarmo, dal do hry oveľa viac. Posledný kúsok sebaúcty, ktorý mu ostal, keď stratil strechu nad hlavou aj zames tnanie v Londýne, kde roky žil. Existenčný pád na dno ho prinútil sadnúť na lietadlo a vrátiť sa do rodného Sydney. Tam ho však nikto nečakal. „Keď som vystúpil z lietadla a v letiskovej hale uvidel ľudí, ako radostne sa vrhajú na pasažierov, zatúžil som, aby aj mňa niekto čakal, usmial sa na mňa a objal ma. V rodnom meste som sa cítil ako bezdomovec.“ Juan vykresľuje, ako mu napadlo pohľadať nejaký kartón, napísať naň OBJÍMAM ZADARMO a postaviť sa s ním na najrušnejšiu križovatku v meste. „Ľudia najprv asi pätnásť minút nevšímavo prechádzali okolo. Až ma zrazu poklepkala po pleci staršia pani a povedala, že ráno jej zomrel pes. Presne rok, odkedy sa jej jediná dcéra zabila pri autohavárii. A že najväčšmi na svete potrebovala objatie, ale nemal jej ho kto poskytnúť. Kľakol som si na koleno a s úľavou sme sa do seba zakliesnili. Keď sme sa lúčili, usmievala sa. Uvedomil som si, že každý má problémy a s mojimi sa nedajú porovnávať. Ale dať človeku, ktorý sa pred chvíľou mračil, úsmev, stojí za to.“ Keď sa videozáznam z objímania Juana Manna v centre Sydney pred šiestimi rokmi objavil na YouTube, z jeho nápadu sa stal novodobý fenomén. Ľudia na celom svete sa vrhali do ulíc s rovnakým nápisom.

Nemá blízkosť

Začínam v starom centre Bratislavy a odhodlane kráčam po chodníku s kartónom nad hlavou. Už po pár metroch si padám do náručia asi so šesťdesiatročným neznámym. Guľa napätia zo mňa začína padať ako lopta skákajúca po schodoch. Ani pod Michalskou bránou, ktorú som si určila ako svoje prvé stanovište, sa nemusím dlho ponúkať. Ďalší starší pán s fúzikmi prijíma a opätuje objatie. Oddane si kladieme hlavy na plecia, akoby sme navzájom dobre poznali ťarchy toho druhého. Lúčime sa s úľavou na tvári. Už z diaľky mi beží do náruče mladá žena, pán, ktorý sa predstavuje ako Angličan, a dokrivká aj dojímavá pani s paličkou a plyšovým mackom vytŕčajúcim z tašky. Mám dojem, že objatie veľmi potrebuje. Stískame sa asi minútu. Zrazu sa cítim ľahká a plná energie. Len sa mi zdá čudné, že toľká blízkosť sa odohráva bez slov ako v nemom fi lme. Pri objímaní by mala znieť rezká kapela.

Na špičkách

Pre turistov z Malajzie som atrakciou. Hneď si ma fotia mobilmi. Ale pár dievčat spomedzi nich si odbehne aj po objatie. Spolu so skupinou slovenských detí, ktoré sa na mňa vzápätí vrhnú ako na veľkého plyšáka, sú to asi jediní ľudia, pri ktorých si neuvedomujem, aká som maličká. Pri ostatných sa musím stavať na špičky. Ženy väčšinou objímajú oddane a jemne, muži silnejšie, ale aj to je príjemné. Niektorí sa so mnou v náručí hojdajú z nohy na nohu, ďalší sa uvoľňujú hlasným výdychom. Všetci sa usmievajú, jedni ďakujú, iní želajú pekný deň...

Stvorení pre lásku

Vrhajú sa na mňa dvojice aj trojice, dokonca súčasne šesť chalanov, ale nie je v tom nič hanebné, ani dvojznačné, skôr čisté. Možno takto ľudia komunikovali prv, než stvorili slovo. Nemohli si nič vyčítať, nemuseli nič objasňovať... Iba výskame, nahlas sa smejeme a povzbudzujúco potľapkávame po chrbtoch... V priebehu hodiny som sa objala so šesťdesiatimi siedmimi ľuďmi. Iste medzi nimi boli aj dobrí aj zlí, veď tak je život namiešaný ale nezdá sa mi to podstatné. Všetci potrebujeme objatie. Mám krásny pocit a neviem sa prestať usmievať. Vlastne ani nechcem. Chcem veriť, že všetci sme stvorení pre lásku.



 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Ktoré vtáky u nás zostávajú cez zimu? Sprievodca vtáčími druhmi (1. časť)

Sýkorky ani drozdy predstavovať určite netreba, no na kŕmidlách sa objavujú...
 

Paprade, ktoré sa pestujú v záhrade: Vysaďte si tieto druhy

Paprade sú veľmi nenáročné rastliny, ktorým sa výborne darí hlavne pod...
 

Breza ako liek: Vyskúšajte skvelý detoxikátor

Brezy vedia ponúknuť veľa, čo sa týka prírodnej medecíny. Majú tenkú papierovú...
 

Tea tree: Ako sa pestuje austrálsky liečivý zázrak

Oficiálny názov rastliny melaleuka striedavolistá pozná málokto, známa...
 

Trávnik nechajte v zime oddychovať

V zimnom období zásahy do trávnika neriešte. Inak by ste mu skôr uškodili....