Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Sicília: Kto raz príde, určite sa znova vráti

Zdroj: Šarm/ Tomáš Kubuš 02. júla 2012, 08:00
Foto: Tomáš Kubuš Pohľad na Patti z katedrály, v ktorej je pochovaná Adelaida, manželka sicílskeho kráľa.

Piknik na pohrebisku alebo jedno z najkrajších miest Sicílie, v ktorom nestretnete zahraničného turistu. Aj také niečo je možné zažiť na ostrove slnka.

Ak sa povie Sicília, mnohí si predstavia Palermo s mafiánskym nádychom, sopku Etnu, Liparské ostrovy alebo dedičstvo starovekých chrámov. Sicília, to však nie sú len známe miesta, ale aj ostrov s mnohými málo prebádanými miestami, ktoré návštevníkovi dokážu učarovať viac než tie notoricky známe.

Neobjavená Caltanissetta

Stredná, vnútrozemská Sicília je plná prekvapení. Málokto opustí pobrežie ostrova a vydá sa objavovať skryté poklady, ale kto tak urobí, zamiluje si krajinu strednej Sicílie. Zvlnené pahorky pokrývajú zlaté obilné klasy a krajina pripomína miestami rozbúrené more. Mesto Caltanissetta patrí k turisticky neprebádaným miestam, ale to neznamená, že je bez života. Muži sa od rána zbiehajú na hlavnom námestí nesúcom meno Garibaldiho a diskutujú v hlúčikoch. Niektorí sa skryli pred slnkom do tieňa stromov, iní si len posadali na múrik fontány s Tritónmi a zvyšok stojí pri ceste tak, aby mohli zdraviť okoloidúce mopedy. Dominantou mesta je Kostol San Sebastiano so zvláštne nesymetrickou fasádou, ktorú dotvára vysoká zvonica. Sleduje ju veľká katedrála naproti, staršia takmer o celé storočie. Kto vkročí dnu, objaví niekoľko nádherných starých fresiek rozťahaných po stenách. Na takýchto miestach človek dokáže lepšie vnímať bežný život Sicílčanov. Caltanissetta leží ďaleko od mora, takže tu chýbajú typické rybie trhy, ale domáci ich nahradia trhmi so zeleninou a s ovocím.

Foto: Tomáš Kubuš

Úzke ulice prepletajúce sa ošarpanými štvrťami takmer zapchali odstavené autá a hoci to bude znieť ako klišé, mnohé z odparkovaných áut sú malé fiatky. Takmer každé auto si na sebe nesie nejaký škrabanec z chaotickej dopravy. Babka na balkóne vybiehajúcom do ulice vešia bielizeň a suseda polieva kvety. Nijako tu nezáleží, aký deň je v kalendári, pretože na miestach, akým je toto, čas beží inak. V meste sa zdá, akoby chýbali mladí, ale kým po nich cez deň nie je ani stopy, večer ich človek určite neprehliadne. Posedávajú na námestiach, schodiskách, baroch a tešia sa zo života. To Sicílčania vedeli vždy.

Kráľovná nad mestom

Je zaujímavé ako niektoré miesta človek prehliada, hoci ich má priamo pod nosom. Už neviem spočítať, koľkokrát som prechádzal okolo malého mestečka Patti vystavaného na svahu kopca zvažujúceho sa priamo k vodám nádherne modrého Tyrrhenského mora. Patti ležiace na severnom pobreží Sicílie na pol ceste medzi Messinou a Cefalou preslávila Adelaida, manželka sicílskeho kráľa Rogera I. a neskoršia manželka jeruzalemského kráľa Balduina I. Jej hrob spočíva v miestnej katedrále na kopci a je akýmsi pútnickým miestom. Nielen pre obľúbenosť samotnej Adelaidy, ale aj pre svoju polohu. Návštevník odtiaľ môže sledovať trblietajúce sa more, z ktorého vyrastajú siluety Liparských ostrovov.

Všade naokolo mesta sa ťahá pás zelených kopcov a v meste pod katedrálou panuje pokoj. Hlavná ulica je síce rušná, pretože na nej stojí niekoľko barov, reštaurácii, hotelov a obchodov, ale len čo sa človek ocitne v bočnej uličke, počuje len ticho, ktoré ho obklopilo. Zahraničných turistov tu nestretnete, zato však Patti neobídu ani Taliani, ani Sicílčania. Posedávajú v parku a vychutnávajú si granitu, miestnu špecialitu z ľadovej drviny. Tu a v neďalekom Tyndari majú preslávenú pistáciovú granitu, na ktorej lahodnú chuť človek nedokáže zabudnúť, keď ju ochutná. Ľudia kráčajú ulicami, zastavia sa a len tak sledujú život vo svojom meste. Priatelia sa zhovárajú takmer na ceste a neuhnú ani po tom, ako sa okolím rozleje ostrý zvuk klaksónu. Autá ich obchádzajú a nimi to ani nehne. Uličky smerujúce hore do svahu nás privedú až k námestiu s čierno-bielou katedrálou s kamenným sarkofágom kráľovnej. Na výhľad odtiaľto by si človek veru ľahko zvykol. Oči skáču po strechách, odrážajú sa od smaragdovozelených hôr a napokon skočia priamo do vĺn Tyrrhenského mora. Mnoho ľudí sa doobeda vyberie na preslávené pieskové pláže a až podvečer do ulíc. Vtedy už slnko nepáli tak ako počas dňa a Patti konečne ožíva. Za návštevu stojí aj rímska vila s nádhernými mozaikami, ktoré patria k najkrajším na celej Sicílii. Vyrovná sa im azda len Piazza Armerina so svojou unikátnou zbierkou. Hoci Patti nemá ani 15-tisíc obyvateľov, zdá sa, že tu každý nájde presne to, čo hľadá.

Pod hrobkami

Milovníci histórie si prídu na Sicílii na svoje. Máloktoré miesto ju má takú bohatú ako práve ostrov slnka. Sú však miesta, kde sa môže výlet za históriou spojiť s návštevou prírody a príjemným piknikom. Za takýmto miestom by sme sa mali vybrať do juhovýchodnej Sicílie, kde riečky Anapo a Calcinara vytvorili pozoruhodný kaňon. Jeho unikátnu polohu začali využívať ľudia už pred 3 300 rokmi. Okolité skaliská pretvorili na pohrebisko a to sa dostalo až na list kultúrneho dedičstva UNESCO. Hrobky dnes pripomínajú len malé otvory vysekané do skál, ale príroda, do ktorej toto miesto vtedajší ľudia zasadili, je neopakovateľná. Zovšadiaľ vytŕčajú skaly, miestami posiate stromami, a keď sa pozrieme nižšie, priamo do kaňonu, objaví sa hustá zeleň.

Foto: Tomáš Kubuš

Vyšliapaná cestička vedie až na samé dno, kadiaľ si razí svoj smer riečka Anapo. Slnko tu dole nepáli a voda v rieke je taká krištáľovo čistá, až to láka skloniť sa a napiť. Možno sa niekomu zdá morbídne prísť na piknik priamo na staroveké pohrebisko, ale kto uvidí panenskú prírodu naokolo, zabudne na všetko ostatné. Na brehu rieky sedí niekoľko mladých a majú rozložený stan. Typickým „ciao“ sa zdravia a potom sa opäť venujú rozhovoru, zatiaľ čo sa im v rieke chladí niekoľko fliaš piva. Stačí si vyhrnúť nohavice a kráčať riekou ďalej a ďalej. V rozpálenom lete je taký pocit na nezaplatenie. Stromy sa miestami dotýkajú hladiny a voda je poriadne studená. Stačí si sadnúť na kameň alebo na niektorú z čistiniek a užívať si okamih v lone prírody.

Hra s farbami

Už na prvý pohľad vidno, že neznáme mesto Palazzolo Acreide nevybočí z  priemeru typických mestečiek s úzkymi, farebnými uličkami, kde čas stojí. Východná Sicília je posiata mnohými barokovými mestami, ale Palazzuolu ako svoje mesto prezývajú Sicílčania, patrí k najkrajším z nich. Noto alebo Ragusa sú známejšie aj navštevovanejšie, no minimum turistov, ktorí zavítajú sem, dodávajú mestu akýsi punc autenticity. Siesta, ktorá prikryje sicílske mestá po obede, je v plnom prúde a ulicami sa len občas ozvú nejaké kroky. Niektoré ulice aj domy sú schátrané, no ak by ich chceli opraviť, určite by stratili svoju starobylú, ošarpanú krásu. V tichých uličkách parkujú mopedy, autá a nad nimi sa suší bielizeň.

Páči sa mi, ako sa Sicílčania vedia pohrať s farbami. Farebná mozaika skrášľuje stenu, dvere, okenice, múry, to všetko svieti natreté iným odtieňom. Viacero obchodov zíva prázdnotou. Ich majitelia niekde doma spokojne oddychujú a podvečer sa opäť vrátia za svoje pulty. Medzi domami vykukne veža kostola ozdobená krížmi. Kostol di San Sebastiano stojí na konci námestia a priečelie stojace na vrchole schodiska sa vypína k nebu. Schodisko mu dodáva monumentálny vzhľad. Je jedným z viacerých barokových skvostov nachádzajúcich sa v Palazzole. Baroková tradícia sa tu neobjavila náhodou. V roku 1693 zasiahlo celú oblasť ničivé zemetrasenie a niekoľko miest zrovnalo zo zemou. Krátko nato, ako sa ľudia spamätali z prírodnej katastrofy, si povedali, že svoje mestá nemôžu nechať takto zahynúť, a rozhodli sa ich vystavať vo vtedajšom modernom barokovom štýle. Na námestí Piazza del Popolo stojí radnica a kolonáda bielych stĺpov. V otvorenej kaviarni sedí pár ľudí nad pohárikom kávy a minerálky. Okoloidúci na mopede sa zdraví s čašníkom a človek po chvíli nadobudne pocit, že sa tu pozná každý s každým.

Ak si chcete vychutnať život, stačí si sadnúť do niektorej z rodinných podnikov, ktoré rozvoniavajú široko-ďaleko. Buďte si istí, že cestoviny, špagety, ale ani domáce lasagne, aké vám pripravia tu, doma nikdy nespravíte. Aj keby ste použili všetky ingrediencie z receptu, aj tak tam bude chýbať to najdôležitejšie a to je prostredie, v ktorom ich budete na Sicílii jesť. To je neopakovateľné, rovnako ako Sicília. Kto raz, príde, vráti sa, pretože žiť bez Sicílie by bolo po jej návšteve, ako žiť bez niečoho, čo milujete.



 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Breza ako liek: Vyskúšajte skvelý detoxikátor

Brezy vedia ponúknuť veľa, čo sa týka prírodnej medecíny. Majú tenkú papierovú...
 

Tea tree: Ako sa pestuje austrálsky liečivý zázrak

Oficiálny názov rastliny melaleuka striedavolistá pozná málokto, známa...
 

Trávnik nechajte v zime oddychovať

V zimnom období zásahy do trávnika neriešte. Inak by ste mu skôr uškodili....
 

TOP tipy, ako sa zbaviť mušiek zo substrátu

S novou izbovkou sa do domácnosti často nasťahujú aj noví nájomníci - mušky....
 

Radi skúšate nové veci? Vypestujte si minirastlinku zo šišky

Tiež ste si na internete všimli fotografie borovicových šišiek, z ktorých...