Dátum: Sobota 01.10.2016 Dnes oslavuje: Arnold Zajtra: Levoslav

Práve číta: 32740

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Skutočná zima? Tá je na Sibíri!

Zdroj: ŠARM/ Ján Dzúr 02. marec 2012, 12:00

„Keď teplomer na Sibíri ukázal mínus tridsať, ulice boli plné rodín na prechádzke. Tešili sa z oteplenia,“ usmieva sa Tajmírčanka Ľudmila Zelenáková (58), ktorej sa nedávne slovenské mrazy zdali len mierne.

Ruský polostrov Tajmír leží v najsevernejšej časti Sibíri, výbežok Čeľjuškin na jeho špičke je najsevernejším bodom Ázie a vedie tadiaľto najsevernejšia železnica na zemi. Klimaticky neuveriteľne drsný región je taký veľký ako Francúzsko a obýva ho sotva štyridsaťtisíc ľudí. Sú to nomádi severu, kočovné kmene Nencov, Dolganov, Evenkov a Nganasanov, popri ktorých tu žijú príbuzní geológov, hľadajúcich nerastné bohatstvo, a potomkovia nemeckých kolonizátorov z čias epochy Petra Veľkého.

V rodine jedného z nich sa narodila Ľudmila Zelenáková, ktorá dnes býva v Banskej Bystrici. Kto iný než rodáčka z osady Munguj na brehu rieky Jenisej vie o ruskej zime, aká nedávno zasiahla aj nás, viac? Počas uplynulých týždňov sužoval Slovensko arktický vzduch a na mnohých miestach padali teplotné rekordy. Pri menej ako mínus dvadsať stupňov Celzia praskali rúry, vypadával elektrický prúd, v autách ľadovatela nafta a niektoré dediny a časti miest o stali na dlhé dni bez vody.

Každé správy sa začínali slovami, kde a ako naši ľudia mrzli. Viete si predstaviť ešte niečo horšie? „V tundre, ktorá Munguj zviera zo všetkých strán, začína sneh padať už na konci augusta a ľady sa topia v júni. V januári nie je ničím nezvyčajným mínus štyridsať stupňov Celzia, no len čo sa ortuť na teplomere o desať stupňov zdvihla, ulice sa zaplnili ľuďmi na prechádzke. Tešili sa z oteplenia,“ opisuje kraj s priemernou ročnou teplotou mínus desať stupňov Celzia pani Ľudmila.

Na obed sobie mäso

„Môj otec bol ekonóm a šéf miestneho kolchozu. Bývali sme v montovanom drevenom domčeku v Munguji. Kúrili sme si v ňom v peci, vodu nám traktor vozil v nádrži dvakrát do týždňa. Plnili sme ju do sudov. Aby sme ňou šetrili, oblečenie sme prali v roztopenom snehu,“ opisuje pani Ľudmila život v osade, vzdialenej od druhej dediny jeden deň plavby loďou. „Ale bolo aj horšie. Keď mala moja mama šestnásť rokov, robila v pekárni. Bývala v izbičke, kde bola taká zima, že jej v noci primrzol vrkoč ku stene. A dnes má osemdesiattri rokov.“

Základné veci si dedinčania z Munguja dokúpili v miestnom obchode, ktorý v lete zásobil nákladný koráb, v zime im najnutnejšie potreby zhodilo lietadlo. V dedinke, kde sa usídlilo len stodvadsať ľudí, bola internátna škola pre deti pastierov sobov a lekár so sestričkou. Veľa práce nemali. Choroby tu totiž takmer nepoznali. „Väčšinu dňa sme trávili na vzduchu. Nejedli sme žiadne lieky, vitamínové doplnky ani sme sa cielene neotužovali. Keďže zem v našom kraji bola celý rok zamrznutá, nič sa v nej nedalo dopestovať. Zásobili sme sa sušenou kapustou, cibuľou a zemiakmi. Na tanieri popri nich nikdy nechýbalo výživné sobie mäso a každý večer mrazené surové ryby, ktoré nám rodičia nachytali v Jeniseji,“ dodáva pani Zelenáková.

Na rieku sa jej otec s mamou vybrali na psom záprahu. Keďže v zime mal ľad na Jeniseji hrúbku až dva metre, museli ho presekať. „Potom do diery vložili sieť a o pár dní sa išli pozrieť, či sa do nej čosi lapilo,“ pokrúti hlavou nad ťažkým životom.

Ľudmila Zelenáková dnes žije v Banskej Bystrici. Zo Sibíri si priniesla aj typické oblečenie: baranicu a hrubé čižmy.

Vydržali bez kozmetiky

Polárna noc v rodisku pani Ľudmily trvala sedemdesiat dní, mrazivá metelica, ktorej tu hovorili purga, ešte o tridsať dní dlhšie. Ak v tom nečase ktosi stratil orientáciu, nebolo mu pomoci. „V tundre na severe Sibíri nie sú žiadne cesty, len kríky, vetrom ošľahané stromčeky a mach. Ale kočovníci sú ako vtáci: nevedno ako, vždy trafia do cieľa. Iba raz s nimi otca zastihla víchrica.Aby ostali nažive, nepohli sa z miesta. Jedli surové sobie mäso a pili krv zvierat. Stalo sa, hoci výnimočne, že purga prišla tak nečakane, že ľudia zablúdili aj v dedine a zamrzli len pár metrov od dverí,“ vracia sa do spomienok Sibírčanka.

Dnes na nás z každej strany útočia reklamy o tom, ako máme v mraze dbať o pleť. Severanka si však na žiadnu kozmetiku či pleťové mlieka, ktorými by si miestni ľudia chránili pred nečasom kožu, nespomína. „Otec si pri ceste za stádami sobov namazal tvár husacou masťou. Obul si teplé čižmy, ktorým sme hovorili unty. Pastieri sa nenatierali ničím. Chodili v odeve zo sobej kože, ktorý si sami ušili. Nemal gombíky ani zips. Naťahoval sa cez hlavu, siahal až po päty a jeho súčasťou bola kapucňa a rukavice.“

Do miest vo vnútrozemí sa dokázali dostať len ľadoborce.

Núdzový režim nepoznali

Neskôr sa pani Ľudmila s rodičmi presťahovali z osady do administratívneho centra oblasti, prístavného mesta Dudinka. Industriálne mesto nie je žiadna architektonická perla, ale jedno veľké sídlisko. Pristávali v ňom obrovské ľadoborce aj lode, ktoré zo Sibíri odvážali drahé kovy a nerasty. Krutú zimu zažila aj tu. Ale krutosť má v ruskom ponímaní iný význam ako na Slovensku. „Žiaci od prvej do štvrtej triedy nechodili do školy až od mínus štyridsaťpäť stupňov Celzia. Iba raz som zažila, keď sa neučili aj staršie deti – vtedy bolo mínus päťdesiattri!“ vraví.

Zvyšok Dudinky fungoval v normálnom režime, len ľuďom bolo spod baraníc vidno iba oči. Obliekali sa do hrubých kožuchov a kabátov, hrdlá si balili do šálov. Okrem Dudinky boli v ľudoprázdnej oblasti už len dve mestá, Dikson a bývalý gulag Noriľsk. „Nepamätám si, že by nejaká fabrika či nemocnica na Tajmíre išla v núdzovom režime, že by nešla elektrina, niečo prasklo a v činžiaku bolo zima. Každý panelák mal totiž centrálny komín a ľudia si v bytoch kúrili v peciach. Pravda však je, že boli menej rozmaznaní ako dnes. Aj Sibír už zasiahla globalizácia. Oblečenie si už ženy nedávajú šiť, ale kúpia si ho v nejakom obchodnom centre,“ vysvetľuje pani, ktorá mala v sibírskej skrini aj letné šaty.

„Mali dlhé rukávy a obliekla som si ich len párkrát. Zato som sa okúpala v Jeniseji! Koľko stupňov mala voda, to netuším, no pamätám sa, že od zimy som zmeravela,“ uzatvára rozprávanie o ruskej zime pani Zelenáková. Nečudo, že jej slovenské mrazy a kalamity pripadajú mierne.

Najväčším mestom oblasti je dvestotisícový Noriľsk. Ide o jedno veľké banícke sídlisko a pár administratívnych budov.

Zmrznutý za pár minút

Cestovateľ Peter Holúbek bol v Rusku desaťkrát, spoznal snehom zavalený Ural aj Sibír. Ako tam funguje ľudský organizmus? „Pri teplotách pod mínus štyridsať stupňov Celzia sa pobyt na vzduchu neodporúča, ak, tak len na krátke prechádzky,“ vysvetľuje. Hrozia omrzliny, napríklad nechránený nos už po pár minútach v chlade obelie a ak sa rýchlo nezačne trieť alebo sa neskryje, omrzne. „Naše zimné topánky hriali len pri chôdzi. Len čo sme v krutom mraze zastali, cez gumenú podrážku sme cítili studenú zem. Ale náš sprievodca Serjoža Šišmakov pracoval pre firmu, ktorá na ďalekom severe ťaží ropu a plyn. Robil, aj keď bolo mínus päťdesiatjeden stupňov Celzia.“

Typickým oblečením na sibírskom vidieku sú v silnom mraze válenky, plstené čižmy z ovčej srsti, hrubé nohavice a vetrovka s kapucňou. Samozrejmosťou sú teplé rukavice, v ktorých sa prsty hrejú navzájom. Ale veľké mestá už žijú iným tempom. „V ich centrách napriek treskúcej zime dominujú elegantné čižmičky, krátke kožúšky a sukničky, ktoré síce dobre vyzerajú, ale až tak veľmi nehrejú. Lenže dievčatá sú všade na svete rovnaké – chcú sa páčiť,“ hodnotí Peter. Teplé vlnené šály, ktoré nahrádzajú čiapky, však nosia bez zábran aj tie najväčšie fešandy, pretože uši omŕzajú azda najrýchlejšie.

Tento pohľad Tajmírčanku nedesí.


 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Záhada vyriešená: Prečo sa nedarí tvarovať dulu?

Dobrý deň, na jar som si zasadila dulu. Neviem, ako mám postupovať pri tvarovaní....
 

Aby tučnolist kvitol: Aj teraz môžete podniknúť potrebné opatrenia

Tučnolist prvýkrát vykvitne po niekoľkých rokoch, ale kvitnutie sa potom...
 

Jahodové listy s takýmito škvrnami nepatria do kompostu!

Na starších jahodách sa môžu začiatkom jesene objaviť škvrny, ktoré spôsobuje...
 

Sirôtky nežnými kvetmi ozdobia debničky: Zaplňte si nimi balkón

Hlavným obdobím kvitnutia sirôtok je jar, ale obľúbené sú aj v jesennom...
 

Proti hryzcom a hrabošom v záhrade bojujte poriadkom

Hryzce a hraboše v záhrade vedia narobiť poriadne škody. Bežne ich záhradkári...