Tip redakcii
 

Takto sa žije vo Švédsku - krajine, kde sa leto končí v júli a v parlamente je polovica žien

Švédsko nie je len hokejová veľmoc. Ako sa žije v krajine, kde až polovica párov nefunguje v manželskom zväzku?

18. mája 2012, 10:00

Na prvý pohľad sa zdá, že Švédi sú chladní a neprístupní. Ale nie je to tak. Chladnosť a neprístupnosť v skutočnosti znamenajú sebavedomie a prirodzenosť. Nebudú sa na vás usmievať, ak to tak necítia, len preto, že by sa to možno patrilo. V skutočnosti majú Severania menej vnútorných bariér ako napríklad my v strednej Európe: vidieť to napokon na usporiadaní spoločnosti, pre ktorú je charakteristická veľká miera tolerancie – hovorí Róbert Kiss (41), ktorého obľúbeným cieľom je práve Švédsko. Teraz, počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji sa táto pre mnohých vysnívaná krajina blahobytu skloňuje častejšie než inokedy. No čo z nej okrem nábytku, luxusných áut a mobilných telefónov ešte poznáme?

Ostrov Björkö neďaleko Štokholmu, jedna z obľúbených základní stredovekých Vikingov

Baby boom sa nekonal

Švédske kráľovstvo je desaťkrát väčšie než Slovensko. Hoci jeho drvivú časť pokrývajú lesy, väčšina obyvateľov sa usadila v mestách a v rovinatej južnej časti krajiny. „Švédi milujú rozľahlé priestory a svoje drevené domy na tichom miestečku pri lese a jazere. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch to chceli zmeniť. Začali stavať činžiaky. Naplánovali si, že v ich krajine bude žiť dvadsať miliónov ľudí. Potom paneláky zbúrali, lebo v nich nikto nechcel bývať. Baby boom sa nekonal, dnes vo Švédsku býva deväť miliónov ľudí,“ tvrdí Róbert. Pol milióna z nich sú imigranti, ktorých sem prilákal štedrý sociálny systém.

Utekajú za svetlom

Jedenapolmiliónový Štokholm je prirodzenou metropolou Škandinávie. Leží na siedmich veľkých ostrovoch, spolovice na jazere Mälaren a sčasti v Baltickom mori. V blízkom mori je roztrúsených dvadsaťdvatisíc ostrovov. Na nich majú desaťtisíce mešťanov svoje víkendové domy, pričom mnohí v nich bývajú po celý rok. V lete brázdia vo vlnách tisícky jácht a člnov, ktorých je tu viac ako áut. Letecky je najjužnejší bod Švédska od najsevernejšieho vzdialený skoro tisícšesťsto kilometrov. Táto dĺžka mení prírodný charakter a do inak striedmej krajiny vnáša veľké kontrasty.

Malmö na juhu má v januári sedem hodín svetla, kým Kiruna na severe je vtedy v úplnej tme. Pred dlhou polárnou nocou utekajú domorodci do južnejších oblastí a tí, čo ostanú, zapíjajú zimnú depresiu alebo podstupujú terapiu umelým svetlom. „Sever opúšťajú už aj Saamovia, chovatelia sobov a pôvodní obyvatelia Laponska. Tí však neodchádzajú pre skľúčenosť. Pociťujú tlak vymožeností doby a zdá sa, že v krajine vyspelých technológií ich ani láska k tradíciám nedokáže zastaviť,“ pokračuje slovenský cestovateľ. Najviac mladých Saamov už prekvapujúco nežije v Laponsku, ale v hlavnom meste Štokholme. Viac ako o soboch, zime a rojoch polárnych komárov hovoria o internete a globalizácii sveta.

Mládenci vztyčujú májový stĺp.

Zmierené s poprsím

Ďaleký švédsky sever je poznačený tým, že na štvorcovom kilometri žijú v priemere len traja ľudia, čo spôsobuje komplikácie napríklad v hľadaní životného partnera. Sú oblasti, v ktorých žije oveľa viac mužov ako žien. „Ženy za chlapmi putujú autobusmi na tanečné zábavy, aby sa aspoň tu pokúsili nájsť si partnerov. Samozrejme, že aj ony podliehajú módnym trendom, no inak sú so sebou spokojné. V prieskume istého denníka som sa dočítal, že väčšina Švédok sa nesťažuje ani na nočnú moru iných žien – veľkosť poprsia. Sú zmierené s tým, čo im príroda nadelila,“ usmieva sa cestovateľ.

Švédi však radi skúšajú novinky a týka sa to aj partnerského spolužitia. Tradičný manželský zväzok ťahá za kratší koniec, pretože vyše polovica párov žije mimo manželstva. Hovoria si „samboende“, voľne preložené „spolubývajúci“. Novým škandinávskym trendom je ďalšia forma „zvlášť bývajúci“: särboende. „To sú takí, čo žijú v partnerskom zväzku, obaja však obývajú svoj vlastný byt. Sú spolu, iba keď na to obaja majú chuť. Nemajú si kedy liezť na nervy, pretože každý si svoju domácnosť riadi sám,“ tvrdí Róbert Kiss. Vo Švédsku už takýto vzťah preferuje vyše dvestotisíc párov. Tvrdia, že vzájomné partnerské stretnutia sú nevšedné, čo pomáha udržiavať romantiku a erotické napätie.

Muzikanti na oslave slnovratu.

Viac na tabak ako na deti

Rovnoprávnosť vo švédskej spoločnosti nie je iba fráza, veď vyše polovicu stoličiek vo vláde zohrievajú ženy. Švédski otcovia majú zasa nárok na niekoľkomesačnú rodičovskú dovolenku. Rodiny majú priemerne len jedno, dve deti. Priemerný plat vo Švédsku sa pohybuje na úrovni skoro tridsaťpäťtisíc švédskych korún, čo je vyše štyritisíc eur. Na bývanie vrátane energií minú rodiny necelú tretinu svojho príjmu. Potraviny a nápoje ich stoja sedemnásť, doprava pätnásť, odev a obuv, ako aj nábytok a vybavenie domácnosti šesť percent.

„Kým starostlivosť o dieťa a zdravotná starostlivosť vyjdú Švédov iba na tri percentá čistého príjmu, alkohol a tabak o dve percentá viac. Školstvo, sociálna a zdravotná starostlivosť sú totiž dotované, kým tabak a alkohol sú zaťažené vysokými spotrebnými daňami. Preto sa zdá, že naň minú viac než na svoje deti,“ vysvetľuje Róbert, pre ktorého je najtypickejším Švédskom oblasť Dalarna. Okrem tradícií sú pre ňu charakteristické červené drevené domy. Počas hokejových majstrovstiev však Švédov sprevádzajú iné farby. Modrá na ich dresoch symbolizuje more, žltá slnko a kríž je znakom kresťanstva, čo spolu so silným vzťahom k prírode stelesňuje ich životný priestor.

V lete brázdia vlny tisíckami jácht a člnov, ktorých je tu viac ako áut.

Vedeli ste, že...

  • káva sa na severe teší mimoriadnej obľube? Najmä v zime jej Švédi vypijú za deň aj desať šálok. Podľa štatistiky jej spotrebujú vyše jedenásť kilogramov ročne na obyvateľa. Viac, o dve kilá, vysŕkajú už len Fíni.
  • počítačová myš je švédsky vynález? Prišiel naň Håkan Lans. Ten istý muž zdokonalil systém GPS.
  • Švédi sa lúčia s letom už druhý augustový týždeň? Hneď nato nastupujú miestne deti do školy...

Kraj Dalarna v strednom Švédsku s typickými červenými domami.

Róbert Kiss

Novinár, fotograf a spisovateľ Róbert Kiss žije v Nitre. Švédsko, kam už celé roky cestuje, je jeho srdcovou záležitosťou. Pred tromi rokmi mal v Štokholme výstavu Švédske okamihy, ktorú pripravil spolu so švédskym fotografom Kjellom Johanssonom. Švédske okamihy boli aj v Prahe a Bratislave. O rok neskôr preložil do slovenčiny knihu manželky svojho švédskeho kamaráta Keď budeš plešatá, môže ma ocko odviezť do družiny? Anneli Anderssonová v nej hovorí o svojom boji s rakovinou prsníka.

„Choďte okolo, býva tu vtáčik“. Alebo vzťah k prírode v praxi.

Autor: ŠARM/ Ján Dzúr
 


 

Vaše diétne tipy

Špecialistka na zdravú výživu Tina Zlatoš Turnerová radí: Hladovka je prospešná!

Niektorí špecialisti na zdravú výživu tvrdia, že by sme mali jesť päťkrát...
 

Poznáme jediný sendvič, po ktorom schudnete!

Expresné zoštíhlenie vám zabezpečí kombinácia troch prístrojov. Výsledok...
 

Výherkyne súťaže: Naše čitateľky sú s nami odhodlané chudnúť!

Naše čitateľky Martina Konfederáková (38) a Anna Krupská (56) vyhrali...
 

Lucia Mokráňová dodržuje zaujímavú diétu: Chudne vďaka vlnám!

Exfarmárke Lucii Mokráňovej (25) ukazuje ručička na váhe mínus desať kilogramov....
 

FIT do plaviek: TIETO potraviny môžete jesť do zbláznenia a nepriberiete!

Leto nám už nezadržateľne klope na dvere a preto sa treba dostať čo najrýchlejšie...