Dátum: Štvrtok 08.12.2016 Dnes oslavuje:

Marína Zajtra: Izabela

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Valentínska poviedka Mirky Ábelovej: Láska sú Jacksonove ponožky v lakovaných topánkach

Zdroj: EMMA 13. februára 2013, 09:00
Foto: Archív Miroslava Ábelová píše poéziu. Poviedky iba keď musí. Debutovala v kolektívnej zbierke básni Sólo pre 9 hlasov.

Miroslava Ábelová. Píše poéziu. Poviedky iba keď musí. Debutovala v kolektívnej zbierke básni Sólo pre 9 hlasov (Ikar 2011). V tom istom roku jej vyšla vlastná zbierka básní Striptíz (Ikar 2011). V roku 2012 spôsobila menší škandál na slovenskej poetickej scéne, keď pod pseudonymom vyhrala najprestížnejšiu súťaž v poézii Básne 2012. Pracuje ako redaktorka domáceho spravodajstva v Slovenskom rozhlase. Nemá rada zmrdov.

Tikot hodín. Kuchyňa. Popolník plný ohorkov. Všade neporiadok. Neumytý riad. Okná zamrznuté aj zvnútra. Mráz vytvoril kubistické obrazce. Picasso sa mohol pri pohľade na ne schovať. Už niekoľko dní nefunguje kúrenie. Vraj staré rozvody v starom meštianskom dome na Mariánskej. Tikot hodín. Čakanie. Na Valentína som mávala vždy dovolenku. Najskôr neplánovanú, lebo ma vždy na „sviatok lásku predvádzajúcich“ odkopol nejaký frajer. Vždy sa mu to podarilo ráno, čo sa skončilo tak, že som už o desiatej bola na šrot. Ísť do práce nemalo význam. Rozprávať sa s ľuďmi v kníhkupectve s krvavými očami a páchnucim dychom ako z tretej cenovej bolo peklo. Posledné roky som si dovolenku brala cielene. Už ma síce nemal kto opúšťať, no aj tak bolo fajn stráviť deň inak ako bežne. Našla som valentínsku zoznamku. Našla som chlapíkov, občas ženské. Opustení, zúfalí, nadržaní, neznesiteľne sebaistí, zakomplexovaní, úchylní či úplne obyčajní alebo milí ľudia. Absolvovala som päť trápnych schôdzok, tri úplne smiešne, tri o ničom, dve celkom slušne zvrhlé, ale čo bolo najdôležitejšie, žiadnu osudovú. Takú, z ktorej človek šalie. Nemôže spať. Nemôže jesť. Nemôže piť. Nemôže sa sústrediť. Nemôže nič. Napriek tomu, že by som za ňu dala čokoľvek na svete, bolo jasné, že ďalší osudový vzťah som si nemohla dovoliť. Moji muži boli vždy kokoti. Buď ma podvádzali s najlepšími kamarátkami, chodili naraz so mnou aj s inými ženami, tĺkli ma, chceli si ma brať, nechceli si ma brať, zistili, že sú teplí, že nechcú vážny vzťah, alebo začali fetovať. Neviem, či sa kokotmi stali až pri mne, alebo mali túto úžasnú črtu danú geneticky. Ďalšieho som si v rámci svojho duševného zdravia nemohla dovoliť. No aj tak som podvedome dúfala, že ďalšie z prapodivných valentínskych randezvous prinesie niečo, čo bude stáť za to.

Čakanie. Esemeska, ktorú mi poslal pred pár dňami, hlásila: Oblec si nejaky srandovny kostym. Ideme na karneval. Nie, ziadna uchylna party. Je to firemna akcia, potrebujem partnerku. Ostatne info cestou. Vidime sa.

Obliekla som sa za Batmana. Nechcela som byť sexi. Žiadna letuška, žiadna sestrička, žiadna policajtka, Santa Clausova pomocníčka ani nič podobné. Zločinci a mafiáni majú po chlebe, objavil sa totiž muž (akože ja, teda žena) v netopierej maske. Skutočným pánom (teda paňou) noci v Gotham City (rozumej v Bratislave) sa stal Batman (teda akože zase ja) a ten žiadne neprávosti nestrpí. Kto je však tento rytier spravodlivosti cez deň?

Malo to byť iné valentínske rande ako zvyčajne. Nebolo treba vyzerať pôsobivo. Na zoznamke mi napísal chlapík, z ktorého sa vykľul môj známy. Hopa. Spoločnosť na firemnom karnevale som však sľúbila. Mešká. Nemám rada, keď muži meškajú. Stretávame sa dole pred mojím domom. Do taxíka nastupujeme ako dve podivné kreatúry. Batman a Michael Jackson. Ten blázon na seba nacápal ešte aj čosi, čo spôsobilo, že naozaj vyzeral ako černoch po dvoch zosvetľovacích kúrach. O Michaelovom účese, slušivom vybíjanom sáčku, úzkych gatiach, ktoré naznačovali, že má rozkrok vylepšený ponožkou alebo ho ozaj príroda tak obdarila, lakovkách a zlých bielych ponožkách ani nemusím hovoriť. Má však skvelú jamku v brade. Mal sa radšej prezliecť za Danyho Zukku a. k. a. Johna Travoltu z Pomády.

Párty je v plnom prúde. Klub v centre mesta je zaliaty tmou. A blikavými svetlami. Červenými, pretože je Valentín. Dídžej dáva samé zamilované skladby. Sedíme blízko seba, napchatí v boxe, spolu s partiou jeho kolegov. Väčšina z nich sú, rovnako ako ja, filmoví hrdinovia. Je tu aj Batman číslo dva. Originálna som teda veľmi nebola. Sedia tu aj kolegyne. Samozrejme, že sú to samé sexi letušky, sestričky, policajtky, Santa Clausove pomocníčky a podobne. Vytŕčajú umelé kozy a dokonalé nohy. A mávajú umelými mihalnicami. Keby bolo moje sebavedomie menšie, cítila by som sa asi ako keď som v šestnástich zistila, že na topmodelku mám naozaj krátke nohy. Ale ja som dnes nebojácny Batman. Filmový hrdina. Všetci sa tvária strašne zaľúbene. Michael Jackson sa ukázal ako vtipný chlapík. Smejem sa ako divá. Vtipy mu vyletujú z pusy ako farebné motýle. Motýle z neho začínam cítiť aj v bruchu. Zaháňam ich mucholapkou. A panákmi.

Párty pokračuje. Hulákame si navzájom do ucha. Áno, lebo hudba. Jackson sa dotkne perami môjho ušného laloka. Je to príjemné. Robí to pomerne často, tak rozmýšľam, či je to zámerne, alebo to ucho k jeho ústam tlačím nejako podvedome ja. Alebo mi od panákov začína klingať hlava.

Párty pokračuje. Nie som opitá. Robí to zámerne. Od bežných smalltalkov sme hulákaním prešli k vážnej filozofickej debate, čo je to láska. Tvrdí mi, že láska je úžasný proces od prvého vzplanutia a zahorenia až po pridávanie kvapiek oleja, keď začína vyhasínať. Smejem sa. Azda to nemyslí vážne. Smeje sa. Nemyslí.

Párty pokračuje. Bez nás. Dialóg pred domom. Mojím. (Po tom, čo stojíme a už asi pol hodiny sa rozprávame v mraze).

Batman: Nejdeš k nám spať?

Jackson: (vyvalí oči) Prosím?

Batman: Jáááj. No neboj, nevolám ťa hore na sex.

Jackson: (vyvaľuje oči)

Batman: (snaží sa zachrániť trápnu situáciu) Volám ťa k nám len spať, to je v pohode, u nás spáva hocikto.

Jackson: (usmeje sa, Batman trápnu situáciu nezachránil) Hocikto?

Batman: (cíti sa ako idiot na druhú) Uhm. No. Nie hocikto, ale skoro hocikto. Bývala som na internáte. Takže to volanie ľudí k nám spať beriem trochu inak. Starý zvyk. Kedysi k nám chodilo spávať na izbu aj sedem ľudí naraz... (Batman sa teraz cíti ako najväčší idiot na svete).

Jackson: (smeje sa) O. k., tak poďme. (Zachraňuje situáciu, Batman je evidentne stále v strese)

Tikot hodín. Sedíme v kuchyni. V tej, v ktorej sa nekúri. Na oknách sú stále kubistické obrazce. Riad nikto neumyl. Ani neupratal neporiadok. Nevysypal popolníky. Je mi to fuk.

Dopíjame ďalšiu fľašu vína. Michael Jackson a Batman bez netopierej masky na tvári. Čítam mu svoje básne. Najviac sa mu páči táto. Volá sa 4:38 Nespavosť: Sedím v kuchyni za stolom pre štyroch / a zvyšní traja hostia dnes nie sú pozvaní / Zapíjam jablko jablkovým džúsom / Zebry na stenách čierno-bielo blikajú a krvilačné motýle / im obhrýzajú uši // A vravím si, že by ma z toho svinstva nemuselo prehnať / že by bolo fajn, keby mi to jablko / ráno presne o 4:38 zapchalo hrtan // Dám šachmat bezsennej noci / a ráno aj tebe / ty parchant //.

Pokúšam sa tváriť sexi. Vôbec mi to nejde. Zato Michael... Hm.

Ráno sa budím s pocitom, akoby mi po hlave precupkalo stádo bratislavských pipiek v podpätkoch. Ešte stále mám na sebe kostým Batmana. Michaela Jacksona nikde. Odtackám sa do kuchyne, ktorá vyzerá ešte o čosi horšie ako včera. Hľadám nejakú cigaretu „na poprávku“.

Na stole pre štyroch je vrecko jabĺk a škatuľa jablkového džúsu. A odkaz.

„Mám rád Tvoje básne. A aj keď to asi bude znieť divne, aj teba, Batman. Uvidím ťa večer?

Tvoj Michael Jackson.

P. S. Láska? To sú Jacksonove ponožky vo vrtkých lakovaných topánkach. Tak sa neser a poď so mnou večer na rande. Také naozajské.“

Zasmiala som sa. Michael Jackson bol naozaj frajer.



 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!