Dátum: Sobota 10.12.2016 Dnes oslavuje:

Radúz Zajtra: Hilda

 

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Vieme, kto sú ochrankári milionárskych detičiek

Zdroj: EMMA/ Alexandra Žilavá 30. septembra 2013, 08:00
Foto: profimedia.sk/glanc.sk Aj deti celebrít majú svoje ochranky, ktoré ich strážia pred únosom. A hodia sa najmä vtedy, keď treba udržať paparacov na uzde.

S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote svojim deťom nikdy nebudete môcť dopriať to, čo oni. No je tu tiež dosť vysoká šanca, že sa im vďaka tomu nič nestane.

Sedím oproti tomu plecnatému chlapovi, ktorý pomaly volí slová, aby sa vyjadril čo najpresnejšie, zatiaľ čo v hlave si skladám mozaiku tohto článku. Ak chcete aspoň nejaké informácie zo súkromia bohatých ľudí, nestačí sa spýtať. Nikto vám to len tak neprezradí. Veď viete, ako to chodí, musíte poznať kamaráta, ktorý sa za vás zaručí, a ja som sľúbila, že jeho meno neprezradím. Aj preto, že sa živí strážením detí boháčov. Neusmievajú sa z fotiek v spoločenských rubrikách, ale obsadzujú rebríčky najbohatších ľudí na Slovensku.

Bezpečnosť ich rodiny im stojí za to, aby si poriadne priplatili za ochranu. „Nie je ich veľa, sú medzi nimi muži mediálne známi, ale aj neznámi,“ povie chlap, ktorého by ste nenašli v obyčajnej esbéeske. Skôr medzi členmi špeciálnej policajnej jednotky alebo v ochranke ústavných činiteľov. „Musíte byť najmä dobrý šofér, strelec a fyzicky a psychicky dokázať riešiť konflikty,“ vysvetľuje podmienky, aké musí spĺňať ochrankár milionárov.

Achillova päta

Určite vám teraz napadne otázka, pred čím ich to vlastne chráni? Pred únosom. Ešte donedávna som si myslela, že bohatí dediči sa unášajú v Mexiku, v Číne a v Rusku. V poslednej destinácii sa každý rok „stratí“ asi tristo detí. Často sú únosy chaotické a brutálne, no ani zďaleka vždy nejde o amatérov. Títo ľudia deti sledujú, zisťujú si detaily ich programu. Majú presné informácie o ich rodičoch a vedia, na ktorom mieste zatlačiť, aby urobili všetko, čo požadujú – teda zaplatili peniaze. Aj pred dvomi rokmi sa písalo o údajnom únose 24-ročného syna softvérového magnáta z Moskvy.

Únoscovia žiadali výkupné vo výške skoro troch miliónov libier. V tom čase bol jeho otec 125. najbohatším Rusom. Nakoniec sa rozhodol nekontaktovať políciu a zaplatiť. Únos nikdy nepotvrdil a žiadal médiá, aby nešpekulovali o jeho rodine. Šuškalo sa aj o únosoch detí významných podnikateľov s ropou. Na políciu sa však rodičia obrátia až vtedy, keď výkupné zaplatia a dieťa sa aj tak nedostane domov. Aj preto tí, čo na to majú, posielajú svoje deti do školy v sprievode bodyguardov.

Taký obyčajný deň

„Toto nebezpečenstvo začína byť reálne aj na Slovensku,“ tvrdí chlapík, čo sedí oproti mne. „V Európskej únii sa môžu ľudia voľne pohybovať a chystajú sa do nej aj Rumuni, Bulhari alebo Srbi. S nimi sú už dávno problémy v Anglicku alebo vo Francúzsku. Tam je však ochrana detí z bohatých rodín oveľa lepšie zabezpečená.“ U nás sa zatiaľ nepredpokladá, že by sa čosi podobné mohlo stať, no niektoré deti už chodia do školy v sprievode svojho osobného strážcu. A bohatí muži myslia na ochranu všetkých svojich potomkov, aj tých nemanželských.

Doprajú im rovnakú ochranu aj servis. „Väčšina milionárov má naozaj všetko okrem jedného – času. Nestíhajú ich voziť do školy a vyzdvihnúť zo školy, chodiť s nimi na krúžky, na dovolenky. A ak už potrebujú šoféra, požadujú profesionála, ktorý dokáže ich deti v prípade potreby aj ochrániť.“ Menšie deti sa vraj strážia jednoduchšie. Majú opatrovateľku, ktorá chodí všade s nimi, a ochranca sa môže venovať len tomu, za čo je platený. Staršie deti vozí sám. Ak sú školopovinné, šichta sa začína, keď školákov vyzdvihne doma a odvezie do školy.

Väčšinou navštevujú lepšie základné a stredné školy, niektoré majú kamerový systém a súkromnú SBS a ďalšia ochrana nie je nutná. Bodyguard ich po škole vyzdvihne a odvezie na krúžky alebo domov. Jeho práca sa končí až vtedy, keď deti odovzdá rodičom. Niektorí boháči vyžadujú, aby ich tínedžera strážil, aj keď ide von, do krčmy, na nákupy, na rande. Všade má so sebou svoj tieň.

Skamarátiť sa? Nie

„Môžeme sa rozprávať alebo si tykať, ale snažím sa držať odstup. Ak je prístup kamarátsky, strácate prirodzenú ostražitosť,“ tvrdí chlap, ktorý strážil malé batoľatá, ale aj 19-ročného tínedžera. Niektoré boli rozmaznané, aj perfektne vychované. Majetní rodičia si potrpia na dobré vzdelanie a snažia sa ich najmä jazykovo pripraviť. Čínština, ruština, taliančina, španielčina, od útleho detstva ich učia lektorky, ktoré sa s nimi rozprávajú svojou rodnou rečou. Získajú „náskok“, ktorý deti z bežných rodín nikdy nedobehnú.

A tiež servis. „Strážil som dievčatko, ktoré bolo naučené, že mu všetko nosia šoféri. Dosť sme sa pre to hádali. Snažil som sa jej vysvetliť, čo je moja práca a čo sú jej povinnosti.“ S pravidlami však majú často problémy aj dospelí, ktorí si ochrancu mýlia s babysitterkou a požadujú, aby deťom vymýšľal program. „Veľký“ muž však musí riešiť aj iné konflikty. „Stáva sa, že dieťa nasadne do auta uplakané, súrodenci vzadu v aute sa pobijú alebo sa strhne bitka medzi kamarátmi pred školou. Ak má aj druhé dieťa ochrancu, zvyčajne je natoľko vyspelý, aby vedel, o čo v takých detských sporoch ide. Často ich stačí chytiť za školské uniformy a odtrhnúť od seba.“

Táto skupina ľudí je uzavretá spoločnosť. Aj deti sa kamarátia len medzi sebou. Žiadne ihriská. S rovesníkmi majú šancu stretnúť sa iba v škole, alebo keď im rodičia dohodnú návštevu u kamarátov.

Moc peňazí

„Väčšina detí žije izolovane od bežných ľudí. Na svet sa dívajú cez peniaze a ich pohľad je veľmi skreslený. Majú všetko a myslia si, že sú niečo viac ako ostatní. A tento pocit sa u nich stupňuje s pribúdajúcimi rokmi,“ vysvetľuje profesionál odvrátenú stranu takejto výchovy. Aj ochrankári medzi sebou o nej klebetia. Kto aký je, ako sa správa... Tieto deti majú všetko, nepoznajú však hodnotu peňazí. Nemajú tušenie, koľko čo stojí. „Dostanú, na čo ukážu. Bežné veci im platí šofér alebo opatrovateľka. Ak však ide o niečo extra, musím to prebrať s rodičmi a keď tí povedia nie, zvyčajne sa to končí problémom,“ vysvetľuje bodyguard, ktorý nepríjemnú správu musí oznámiť dieťaťu.

Krik, plač a kopanie do auta si tak miesto rodiča užije posol zlých správ. „Vtedy zvýšim hlas a napomeniem ho. Niektorí na mňa žalujú, ak im nevyhoviem, ale zatiaľ som nezažil, aby ma rodičia preto odvolali.“ Psychológovia tvrdia, že tieto deti žijú v bubline. Najčastejšie im robí spoločnosť pestúnka, bodyguard a súkromní lektori, takže väčšinu času trávia s dospelými.

A to môže byť podľa jednej z učiteliek na prestížnej škole problém. „Ak je dieťa obklopené dospelými a nemá kontakt s deťmi, býva zvyčajne veľmi inteligentné, ale v skutočnosti do školy nie je pripravené, pretože nevie nadviazať kontakt s rovesníkmi. Takéto deti si môžu kúpiť všetko, čo chcú, okrem slobody. Sú viazané nielen menom svojich rodičov, ale aj bezpečnosťou.“

Nedotknuteľní

Na Ukrajine majú boháči už celú triedu potomkov a s nimi prichádzajú aj problémy. Pohŕdajú systémom aj ostatnými ľuďmi, ktorých považujú len za prostriedok alebo za sluhov. Ukrajinskí psychológovia sú presvedčení, že hrubé správanie bohatých detičiek na ulici a za volantom kopíruje to, čo do nich vštepili v rodine. Otec aj matka môžu byť normálni, len sú na nich príliš mäkkí. Ak svojho potomka v mladom veku nechajú nadávať alebo udierať slúžku, rovnako agresívne sa bude správať, aj keď vyrastie. A podobný názor má aj osobný ochranca: „Títo ľudia sa často cítia nedotknuteľní. Správajú sa arogantne na diskotékach, v podnikoch, ale aj v potravinách k personálu. A taká je aj ich jazda za volantom.“

Keď sa deti mocných dostanú do maléru – napríklad spáchajú dopravnú nehodu –, v tom lepšom prípade sa snažia zaplatiť príbuzným a prípad sa v tichosti ututle. V tom horšom obvinia obeť, zháňajú si falošné technické správy, svedkov. A čo je horšie, chcú ukázať ostatným, čo všetko si môžu dovoliť. Lenže čím je človek mladší, tým primitívnejšiu šou predvádza. Takéto spôsoby sú však typické skôr pre postkomunistické krajiny, v Európe a v USA dostávajú deti prachatých rodičov tvrdšiu výchovu. Aj synáčik z miliardárskej rodiny sa musí v škole dobre učiť a potom ide na univerzitu.

Nežije však v otcovom sídle, ale s ostatnými študentmi v spoločnom internáte a musí si na seba zarobiť sám. Aj dedič britského kráľa musel povinne nastúpiť na vojenskú službu do armády. Ibaže vo východnom bloku to zatiaľ funguje inak. Decká tunajších miliardárov sa nikdy nemuseli zaujímať o ostatných a žili vo svojom umelom svete. Môže sa však stať, že o pár rokov budú riadiť krajinu, možno aj tú našu, veď väčšina chce byť vplyvnými bankármi a šéfmi podnikov, ktoré vlastnia ich bohatí tatkovia. Tak si držme palce.

Tínedžera ťažko chrániť

Minulý rok sa celkom slušný kúsok podaril dcére PC magnáta Michaela Della. Cez sociálne siete (Twitter a Rich kids of Instagram) podrobne informovala o každom pohybe svojej rodiny na výlete. Vešala fotografie a posielala podrobné informácie o sebe, zatiaľ čo jej otca stojí ochrana rodiny skoro tri milióny dolárov ročne. Keď zistil, že dcérenka poskytuje online denník svojho života aj s GPS z telefónu, dvakrát od radosti neskákal.



 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Očarujúca zornica: Skvelá alternatíva vianočnej ruže, ktorá ju s noblesou zastúpi

Zornica je skvelou alternatívou pre tých, ktorých už omrzeli vianočné...
 

Ktoré vtáky u nás zostávajú cez zimu? Sprievodca vtáčími druhmi (3. časť)

Niektoré vtáky dávajú prednosť teplejším krajinám. Iné hľadajú útočisko...
 

Lieskovce si môžete vypestovať aj v záhrade

Liesky sú naším domácim druhom. Rastú na okrajoch lesov, kde tvoria súčasť...
 

FOTOsúťaž: Pošlite nám adventný veniec a vyhrajte knihu

Zapáliť si sviečku na svojom vlastnom adventnom venci stojí za to. Pochváľte...
 

Brest ako liek: Účinný pri poruchách trávenia

Čaj z kôry brestu upokojí všetko s čím príde do styku. Má široké využitie....