Dátum: Utorok 27.09.2016 Dnes oslavuje: Cyprián Zajtra: Václav

Práve číta: 4940

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Zbohom Slovensko: Kto chce lepšie žiť, balí kufre

Zdroj: EMMA/Tamara Heribanová 20. február 2014, 13:00
Foto: Profimedia.sk Mladí Slováci balia kufre aj svoje diplomy a odchádzajú do zahraničia. Lenže kto u nás potom zostane? A kto ako posledný zhasne?

Kto chce lepšie žiť, vyráža za prácou do sveta. A tak mladí Slováci balia kufre aj svoje diplomy a odchádzajú do zahraničia. Lenže kto u nás potom zostane? A kto ako posledný zhasne?

Č ísla nepustia. Na Slovensku sa nezamestnanosť ľudí do tridsať rokov šplhá k šokujúcim cifrám, každý tretí je nezamestnaný. A tak mládež s čerstvým maturitným vysvedčením alebo s diplomom z výšky sedí doma, pretože si nevie nájsť džob. Alebo za prácou odchádza do sveta. Aj prieskumy ministerstva školstva tvrdia, že až sedemdesiat percent mladých Slovákov sníva o živote za hranicami. Pokračuje naša vysťahovalecká kultúra, nasledujeme svetový trend alebo sa vážne máme báť, že nám väčšina šikovných nadobro zuteká?

Príležitosť žiť dôstojne

Zina Hanajíková žije od roku 2004 v Anglicku, momentálne na južnom pobreží v mestečku Fareham, kde postgraduálne študuje na univerzite Bournemouth foréznu osteológiu. V Anglicku už získala diplom z kriminológie a teraz sa naplno venuje svojmu špeciálnemu odboru.

„Ide o opis ľudských pozostatkov, získaných z archeologických a foréznych súvislostí. Pri analýze vieme zistiť vek, spôsob úmrtia, pohlavie, niekedy stačia úlomky kostí,“ vysvetľuje úspešná Bratislavčanka, ktorá v Anglicku pred desiatimi rokmi začínala od nuly. Najskôr ako opatrovateľka starých ľudí, neskôr ako účtovníčka pre súkromnú firmu, ktorá prenajímala luxusné byty vo Winchestri.

„Kriminológia sa nedala študovať ináč ako denne, takže sa mi stávalo, že som nespala aj dva dni, lebo som išla z nočnej rovno na prednášky a potom zase na nočnú.“ Hneď ako skončila bakalárske štúdium, zamestnala sa v Domovej asociácii, ktorá podporuje ľudí v núdzi. Dodnes je popri štúdiu foréznej osteológie koordinátorkou, spolupracuje so sociálkou, s políciou aj právnikmi. Nebyť dobrej kamarátky, ktorá so Zinou do Anglicka pricestovala, prvé roky by boli neznesiteľné. Chýbala jej rodina, zázemie, priatelia.

„Mám to tu rada, ale prežívam obdobia, keď mi veľmi chýba mama, brat, príbuzní. Vtedy sa pýtam sama seba, či to malo zmysel.“ Späť na Slovensko sa však už nechystá. Vraj by si tu len ťažko našla prácu v odbore. „Anglicko ma podporilo a dalo mi šancu, ktorú som doma nenašla. U nás dobré miesto nedostanete vďaka schopnostiam, ale len cez známosti.“

To však neznamená, že na Slovensko zanevrela, práve naopak. Má tu rodinu, ktorú považuje za to najdôležitejšie v živote. „Sledujem život na Slovensku a som smutná z toho, že politika sa u nás nemení k lepšiemu a že politici myslia len na svoje záujmy. Nečudujem sa, že ľudia sú u nás smutní a frustrovaní,“ hovorí absolventka kriminológie, no východisko vraj zatiaľ nevidí. „Na Slovensku mladí nemajú žiadnu perspektívu, ich pozícia v spoločnosti je príšerná. Veď si len zoberme, že toľko mladých dievčat sníva o bohatom milionárovi namiesto toho, aby na sebe pracovali a vážili si samy seba!“

Chceli sme len prežiť

„Mamu z práce vyrazili, keď mala štyridsaťosem, ja som získala diplom na pedagogickej fakulte a dva roky som bola na podpore. Mame sa nepodarilo nájsť si robotu, hoci je inžinierka a má slušný životopis. Keď sme odchádzali do Nemecka, obe sme v autobuse plakali. Lenže takto sa ďalej nedalo žiť, nemali sme čo do úst,“ spomína Košičanka Lívia, ktorá sa v cudzom svete zamestnala ako upratovačka. Aj jej mama v Nemecku upratuje. V rodných Košiciach pre zlú finančnú situáciu istý čas prenajímali v dvojizbovom byte jednu izbu, ale posledný nájomník im ukradol televízor, mikrovlnku aj porcelán po babke.

„Mama dala do záložne aj svoj snubný prsteň, všetky zlaté retiazky a žili sme doslova na pokraji chudoby. Keby sme odtiaľ neodišli, neviem, ako by to s nami dopadlo. Tu si zarobím ako upratovačka okolo osemsto eur v čistom. A že je to hanba, keď s vysokou školou upratujem? Nie je, veď normálne pracujem,“ tvrdí Lívia a na otázku či by radšej predsa len nechcela učiť, krúti hlavou. „Moje spolužiačky sú aj tak vždy cez letné prázdniny bez roboty. Prepustia ich. A k rómskej otázke na východnom Slovensku sa radšej vyjadrovať nebudem. Nemalo by to zmysel.“

Aj tak však sníva o tom, že raz sa jej podarí zarobiť si toľko peňazí, aby sa mohla vrátiť domov. „Lenže aká budúcnosť ma tam čaká? Som Slovenka, Slovensko milujem, som pracovitá, no som aj realistka. My mladí nikomu nechýbame, úrady sa len tešia, keď im nezamestnaní mladí odídu preč, aspoň sa im vylepšia štatistiky,“ pokračuje s iróniou v hlase.

V treťom najväčšom meste Saska, v Chemnitze, kde momentálne s mamou bývajú, je vraj Sloveniek dosť. „Ani sa ma nepýtajte, čo tu robia! Stoja pri ceste spolu s Češkami, Poľkami aj Ukrajinkami. Je to smutné,“ zamyslí sa Lívia.

Vonku makáme, doma plačeme

Finančná kríza sa však netýka iba Slovenska, veď v takom Chorvátsku, Španielsku, Grécku či Taliansku sú mladí na tom ešte horšie. „Lenže tí sú leniví, veď v Španielsku majú od rána do noci siestu. A len by štrajkovali. Na to energiu majú, ale inak sa im robiť nechce,“ hovorí dvadsaťpäťročná Mária, ktorá sa v Barcelone živí ako barmanka.

Prišla sem s jedným kufrom. Nikoho tu nepoznala, v jeden večer prespala na letisku a ráno chodila od jednej reštaurácie k druhej. „Na Slovensku by som sa hanbila ako pes, ale tu ma nikto nepozná. Medzičasom som sa zoznámila s inými Slovákmi a viete, aká sme my nátura? Doma sa tvárime, ako sa nám vo svete darí, hráme formu, lenže v zahraničí je to rovnako na figu, ak nie ešte horšie ako na Slovensku,“ zamýšľa sa rodáčka z Nitry. Podľa nej sa vraj našinci radi ľutujú, večne sa sťažujú, no keď žijú v zahraničí, musia zaťať zuby a makať.

„Keby som tak, ako robím tu, pracovala doma, bola by som oveľa bohatšia. Lenže tu je slnko, uvoľnení ľudia, vo vzduchu taká tá ľahkosť bytia, hoci život v Španielsku je veľmi ťažký,“ priznáva a cez Skype mi posiela fotku garsónky, v ktorej prespáva ešte s dvoma Češkami. A jej plány? „Našetrím si kopu peňazí a domov prídem ako niekto. Áno, viem, kritizujem našu mentalitu, ale ja som taká istá.“

Generácia Y

Reč je o tých, čo naplno využívajú všetky možnosti, ktoré im otvorená spoločnosť ponúka. Vyžadujú flexibilný pracovný čas, používajú modernú komunikáciu, vďaka internetu vytvárajú virtuálne komunity a o svojom občianstve tvrdia, že je celosvetové. Ako dvadsaťdvaročný Slovák Adam Csoka Keller, ktorý zo Slovenska odišiel prvýkrát ešte ako malý chlapec. „S mamou sme na nejaký čas odišli do Kanady, kde som dokončil základnú školu. Veľmi skoro som pochopil, že mama vtedy urobila najlepšie rozhodnutie, ktoré mi navždy zmenilo život. A aj môj pohľad na svet.“

Adam dnes žije v Londýne a onedlho skončí renomovanú London College of Fashion, kde dral lavice aj Alexander McQueen, Stella McCartney, Jimmy Choo či Zac Posen. Študuje tam kreatívnu produkciu, popri tom robí vlasy, mejkap a styling pre módne fotenia a prehliadky. Dostal sa medzi najznámejších módnych expertov a na prestížnej škole mu prednášali Donatella Versace, Matthew Williamson, Victoria Beckham, ale aj módni editori z Vogue. „Konkurencia v mojej škole aj v Londýne je obrovská, často som mal už nutkanie odísť, ale viem, že tu som na správnom mieste.“

Foto: Archív

Adam sa učí od tých najlepších a raz by chcel pracovať v módnom časopise. Na Slovensko sa zatiaľ vrátiť neplánuje, vraj u nás na módnu produkciu neexistuje trh. „Polovicu života som strávil v západnej kultúre, takže zo Slovenska čerpám veľa nápadov. Najmä z našej histórie a architektúry. Teraz ma zaujíma móda socializmu a to, aké následky tento režim v našej krajine zanechal. Bratislava ma inšpiruje, ale žiť v nej asi nebudem.“

Čo to teda znamená?

To, že Slováci vyrážajú za prácou do sveta, nie je žiadny nový trend posledných rokov. Aj moja prababka slúžila za čias monarchie v susednom Rakúsku, tak ako mnohé jej rovesníčky. A prastarí rodičia z otcovej strany prišli do Ameriky s jedným batôžkom. A keď sa u nás otvorili hranice, moji rodičia ma hneď prihlásili do rakúskej školy, aby ma vyzbrojili cudzím jazykom. Pre istotu.

Lenže štatistiky a predpovede hovoria, že už o pár desaťročí na našich dôchodcov nebude mať kto zarábať, lebo slovenská mládež čoraz častejšie odchádza pracovať do sveta. A zdá sa, že situácia sa tak skoro nezmení. Vonku totiž šikovní mladí dostávajú príležitosť a podporu, o akej by doma mohli len snívať


 

Naj z glancu

Horoskop

Voľný čas

Záhrada

Vychutnajte si záplavu višní: Vysaďte tú správnu zostavu

Prosím o odpoveď na otázku, či je neskorá višňa GEREMA, ktorá je vraj odolná...
 

Ako pestovať tekvice? Tešte sa aj vy z bohatej úrody

Zatiaľ, čo niekto rok čo rok vypestuje bohatú úrodu impozantných tekvíc...
 

5 krokov, aby orchidea na zimu krásne rozkvitla

Orchidea v našich podmienkach prirodzene zakvitne zvyčajne na zimu. Viete...
 

Georgíny už treba vybrať z pôdy: Pripravte hľuzy na zimu

Koncom septembra či začiatkom októbra nastáva čas, keď sa vyberajú teplomilné...
 

Využite jeseň: Ako si vybrať a ako vysadiť ríbezle?

Ríbezle sú zdravé, chutné a obľúbené ovocie. Kríčky sú pomerne nenáročné...