Preto vyberali tie najlepšie rastliny, zberali z nich semená, občas nejaké vymenili so susedom, až rok za rokom postupne vznikli krajové odrody. Ich výhodou bola rajonizácia, prispôsobenie určitým miestnym klimatickým podmienkam.
Dá sa to aj dnes. Modernému človeku však chýba to, čoho mali naši dedovia dostatok – čas. Stabilizovanie odrody trvá roky i desaťročia, občas dôjde k prekríženiu s inou rastlinou, občas k strate genofondu.
Príklady z praxe
Cibuľa, hľúboviny, mrkva, petržlen aj zeler sú na semenárstvo náročnejšie. Ako dvojročky v prvom roku vytvoria konzumný orgán, našu zeleninu, až v druhom roku vykvitnú. Sadzačky musia prezimovať v krytých priestoroch pri teplotách blízkych nule. Tieto plodiny sú väčšinou opeľované hmyzom a hrozí tak prekríženie medzi odrodami.
Rajčiaky a papriky sú prevažne samoopelivé. V posledných rokoch však spôsobuje hmyz, hlavne čmele a včely samotárky, 20- až 30-percentné prekríženie medzi odrodami pestovanými na hriadke vedľa seba. Na semenárstvo je však táto skupina najjednoduchšia podobne ako rovnako samoopelivé šaláty, hrach a fazuľa.
Uhorky a tekvice opeľuje hmyz, ale v rámci jedného druhu sa veľmi ľahko prekrížia medzi sebou. Tu dochádza k najväčším sklamaniam, keď si pozberáte semená z vlastnej tekvice ‘Hokkaido’ a na druhý rok vám vyrastie niečo celkom iné. Včely, ktoré peľ medzi kvetmi a odrodami prenášajú, lietajú aj kilometre ďaleko a vašu rastlinu preto môžu opeliť peľom susedovej tekvice aj o tri záhrady ďalej.
Pozberať vlastné semienka obľúbenej zeleninovej odrody si teda môžete, no v záhradkárskych podmienkach nečakajte dokonalý výsledok. Veľký pozor si treba dať na presievanie hybridov, teda odrôd, ktoré majú v názve označenie F1. Vo väčšine prípadov získate nevyrovnané potomstvo – úroda nebude taká, ako keď ste si ju dopestovali z kúpeného osiva.
Mohlo by vás zaujímať:
Skôr, ako sa vyberiete na nákup, naučte sa čítať vrecúška s osivom
Keď má príroda zmysel pre humor: Viete, prečo nám občas dopraje plody netradičných tvarov?