05. novembra 2019

Výhonky tejto zeleniny obsahujú minimum kalórií! Nebojte sa ju pestovať

Lahodná chuť je to, čo na špargli milujú ľudia z celého sveta. Na výber máte bielu alebo zelenú, záleží na spôsobe úpravy. Dopestovať si ju na vlastnej hriadke nie je náročné, treba si však osvojiť isté zručnosti.

Pravidelné kyprenie pôdy pomáha k lepšiemu hospodáreniu s vodou a napomáha udržať primeraný zdravotný stav rastlín.Autor: shutterstock.com

Bežný záhradkár by mal špargľu pestovať z predpestovaných priesad, ktoré je najlepšie pripraviť si v zakoreňovačoch. Vysádzaniu predchádza dôkladná príprava pozemku, najmä jeho vyčistenie od trvácich burín a vyhnojenie, či už maštaľným hnojom, alebo kompostom. Nemalo by chýbať ani prihnojenie fosforom a draslíkom, neodporúča sa vynechať vápnenie. Kľúčom k dopestovaniu dlhých šťavnatých výhonkov je vyrovnaná zálievka a sústavné udržiavanie čistej hriadky. K tomu treba pridať preventívnu ochranu proti chorobám a škodcom. Keď to všetko zvládnete, po troch rokoch práce budete môcť zberať prvé výhonky a pripraviť si z nich napríklad lahodnú krémovú polievku.

Ak sme vás týmto úvodom neodradili, čítajte ďalej. Sme presvedčení o tom, že napriek nemalej námahe stojí špargľa z vlastnej záhrady za to.

Na otázky nám odpovedal Ing. Norbert Novák, Asparagus, spol. s r.o.

Biela alebo zelená? 

Existujú dva druhy špargle – zelená a biela (etiolizovaná). Líšia sa nielen farbou, ale aj spôsobom dopestovania a najmä chuťou. „Voľba závisí od očakávaní zákazníka. Biele výhonky sa vďaka rastu bez pôsobenia slnečného žiarenia vyznačujú veľmi jemnou, nevtieravou chuťou, ktorú možno podčiarknuť rovnako jemnými surovinami. Osvedčenou kombináciou je varená špargľa s holandskou omáčkou. Biele výhonky sú obľúbené najmä v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Chuť zelenej špargle je vďaka prítomnosti chlorofylu oveľa výraznejšia, až jemne korenistá. Preferujú ju v Taliansku, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve,“ vysvetľuje pestovateľ.

Dozvedáme sa, že obe formy sú výhonkami toho istého druhu, pričom mnohokrát sa na ich dopestovanie využívajú aj rovnaké odrody. „Na pestovanie do súkromných záhrad by som odporučil staršiu, relatívne odolnú nehybridnú odrodu ‘Schwetzinger Meisterschuss’ a z novších ‘Cumulus F1’, ktorá vyniká silným rastom a čiastočnou odolnosťou proti plesni sivej.“

Vydrží dlho, ak... 

Ako už určite viete, špargľa patrí k trvácim zeleninovým druhom. Na jednom stanovišti pobudne niekedy aj 15 rokov. Podľa skúseného pestovateľa je hlavným predpokladom úspešného pestovania slnečné, teplé stanovište s dobrým prúdením vzduchu. Naopak, úplne neprijateľný tieň a uzavreté, studené polohy.

V prirodzenom prostredí sa táto plodina vyskytuje v spoločenstvách suchomilných rastlín. A hoci nemá nijaké extra nároky na vlastnosti pôdy, predsa len má svoje limity, ktoré by sa mali dodržať. Pán Novák nám vysvetlil, že koreňový systém špargle tvoria tenké dužinaté korene, ktoré jej umožňujú rásť na suchých stanovištiach. „Úspešne ju možno pestovať v hlbokých, teplých, vzdušných, ideálne piesočnatých pôdach. Vo vlhkých, ťažkých, ílovitých rastliny trpia, pričom ich ľahšie napádajú choroby koreňového systému, napríklad fuzariózy.“ Špargľa vyžaduje tiež neutrálnu alebo mierne zásaditú pôdnu reakciu, kyslé pôdy s nízkym pH sú nevhodné.

Ako predplodiny znesie rastliny hnojené maštaľným hnojom, napríklad plodovú zeleninu, vďaka prítomnosti hrčkotvorných baktérií aj strukoviny. Vyhnúť sa treba kapustovinám pre možný prenos ochorení koreňového systému.

Nezaobíde sa bez hnojenia 

Ani špargľa sa nevyhne hnojeniu maštaľným hnojom, ktorý treba aplikovať v predstihu. Čo však robiť v prípade, ak k nemu nemáte prístup? Aké sú vhodné alternatívy? „Keďže ide o trvácu zeleninu, ktorú budete na jednom stanovišti pestovať 10 a viac rokov, príprave pôdy musíte venovať pozornosť. Vhodné je použitie akýchkoľvek organických hnojív zvyšujúcich obsah humusu v pôde, takže nielen maštaľný hnoj, ale napríklad aj kompost,“ vysvetľuje pestovateľ. Ak zvolíte rašelinu, vyberajte variant s pH blízkym neutrálnemu, prípadne mierne kyslým. Vhodné je aj vápnenie a predvýsadbové hnojenie pôdy. Dodať by ste mali draslík a hlavne fosfor, prezože ten je v pôde takmer nepohyblivý a hnojenie po vysadení býva neúčinné.

Začnite sejbou 

Chutnú špargľu si dopestujete z predklíčených semien, ktoré sa vysievajú rok pred založením trváceho záhona do takzvanej škôlky.

Ak špargľu vysejete na jar v danom roku, podľa pestovateľa to znamená dopestovať si priesady v zakoreňovačoch a v júni až v júli ich vysadiť na stanovište. Predpokladom úspechu je však možnosť pravidelnej závlahy a ručné odburiňovanie. Rastlinky sa vám odvďačia kvalitným koreňovým systémom a ušetria takmer rok, pretože majú možnosť zosilnieť priamo na trvalom stanovišti.

Pri jarnej výsadbe sa ročné sadenice vo veľkovýrobe vyorávajú na jeseň, v novembri po ukončení vegetácie. Následne sa bez vňate uskladnia v chladnom, suchom prostredí až do jari. „Pretože je však táto možnosť pre záhradkárov nereálna, volil by som veľmi skoro na jar presadenie zo škôlky na stanovište. Musí to byť však naozaj hneď, ako pôda rozmrzne a oschne, pretože špargľa začína rásť zo srdiečka už v polovici marca. Neskorší termín by rastliny zbytočne oslabil, zdôraznil pán Novák.

Načasujte vysádzanie 

Sadenie rastlín zo škôlky sa opäť robí na jar. Základným predpokladom dlhovekosti rastlín špargle je okrem vhodnej pôdy hĺbka vysadenia.

Vo veľkovýrobe to robia tak, že rastliny na jar sadia do ryhy hlbokej 18-22 cm. Ak sa rozhodnete vysadiť zelené sadeničky v lete, použite rovnako hlboký rigol a nechajte ho odokrytý až do jari, aby sa výhonky nevybielili.

Vzdialenosť rastlín v riadku je asi 30 cm, medziradie by malo mať minimálne 150-200 cm. Orientáciu radov je vhodné voliť v smere prevládajúcich vetrov z dôvodu oschnutia po daždi a menšieho rizika poliehania.

Mladá špargľa dosiahne koncom prvého roku výšku 150-200 cm.

A hoci literatúra občas odporúča pestovanie medzikultúry, pestovateľ vysvetľuje: „Na jar v prvom roku pestovania je špargľa výrazne nižšia, čo by teoreticky umožňovalo sadenie jarnej zeleniny, ale treba pamätať na odburiňovanie a chemickú ochranu špargle, z jari hlavne proti hrdzi.”

V burine sa jej nedarí 

Špargľa je veľmi náchylná na zaburinenie, hlavne v prvom roku dokážu buriny porast výrazne potlačiť v raste. Udržať pôdu čistú je preto veľmi dôležité, ak však nemáte dostatok času na pravidelné vyplievanie, mohli by ste použiť herbicíd. „Z môjho pohľadu je používanie herbicídov v záhradách až na výnimky trvácich burín neopodstatnené. Ak je jedných z hlavných benefitov pestovania vlastnej zeleniny jej spotreba v rodine, mali by sme sa snažiť minimalizovať používanie chemických postrekov. Práve herbicídy sú jedinou skupinou pesticídov, pri ktorej to môžeme dosiahnuť na 100 percent,“ zdôrazňuje Novák. Ak to predsa len bez chémie nejde, základným predpokladom úspechu je zasiahnutie počiatočného štádia burín, teda keď majú 2-4 pravé listy. Pri aplikácii herbicídu však nesmiete postriekať listovú plochu špargle, ideálne je preto použiť zvon na zamedzenie úletu postreku. Dvojklíčnolistové buriny dokážete regulovať prípravkom Sencor Liquid, pri ňom však dochádza k selekcii čeľade láskavcovitých. Na trávy a pýr účinkuje Agil 100 EC.

Starostlivosť po vysadení 

Podobne ako pri inej zelenine ani tu netreba dať šancu nielen spomínaným burinám, ale ani suchu a chorobám. Preto by ste mali v letných mesiacoch, hlavne od júna do septembra, myslieť na závlahu, iba tak predídete usychaniu nových výhonkov, ktoré rastlina síce vytvorí, ale z dôvodu nedostatku vody uschnú. Pestovateľ odporúča aplikovať vyššie závlahové dávky tak, aby sa voda dostala ku koreňom siahajúcim do hĺbky 30-50 cm. Veľmi vhodná je kvapková závlaha, pri ktorej nedochádza k ovlhčeniu listov, čím predídete napadnutiu plesňou sivou.

Pravidelné kyprenie pôdy podporuje priaznivé hospodárenie s vlahou a prevzdušnenie, čo má priaznivý vplyv na zdravotný stav koreňového systému.

Hnojenie si ponechajte na jarné mesiace, prípadne až do v prvej polovice leta tak, aby rastliny dokázali živiny do jesene zužitkovať a nevytvárali nové výhony v septembri.

Na jeseň, po zožltnutí a uschnutí, porast pokoste. Vňať môžete rozdrviť drvičom na konáre.

Ako na biele výhonky? 

Bielenie špargle je v domácich podmienkach možné vykonať zakrytím rastlín nádobou tak, aby ste zabránili prístupu svetla. V minulosti sa na daný účel používali napríklad vysoké keramické nádoby. Ďalšou alternatívou je nakopcovanie pôdy z medziradia. Následným prikrytím kopčeka čiernou fóliou docielite skorší termín zberu a zabránite jej presychaniu. Výška vytvoreného hrobčeka by mala byť 34-36 cm od srdiečka. Samozrejmé je odstránenie uschnutej vňate pred zimou.

Choroby a škodce

Aj v tejto oblasti má pestovateľ špargle bohaté skúsenosti: „Medzi hlavné ochorenia patrí hrdza špargľová, ktorej príznakom sú žlté, neskôr hnedé a napokon čierne podlhovasté pľuzgieriky, v dôsledku čoho môže dôjsť k uschnutiu celej nadzemnej časti rastliny a k oslabeniu koreňového systému.“ Proti hrdzi preto odporúča preventívnu ochranu sírnatými prípravkami, ako je napríklad Kumulus WG, a to v intervale 14-21 dní. V prípade, že ochorenie prepukne, mali by ste použiť fungicídy na báze medi, napríklad Kocide 2000.

Druhým najrozšírenejším ochorením je pleseň sivá. Prvotnými príznakmi v teplom a vlhkom počasí sú konídie na kvetoch, neskôr žltnutie až opadnutie listov. Rovnako odporúča preventívne zbavovať porast burín a zalievať tak, aby listy ostali suché. Z chemických prípravkov môžete zvoliť meďnaté fungicídy, respektíve všetky bežne používané pri pestovaní viniča.

Zo škodcov je najtypickejší špargľovec obyčajný a dvanásťbodkový, na ktorých účinkuje SpinTor. Proti larvám zaberá NeemAzal T/S.

Úroda a zber 

Prvý náznak úrody môžete pri intenzívnej starostlivosti očakávať už v 2. roku po jarnom vysadení. Čas zberu trvá nanajvýš 2 týždne, zároveň je limitovaný kondíciou rastlín, ktoré musia byť silné už na jeseň pred rokom zberu, inak by sa zničili. Lepšie je zber načasovať na tretí rok po vysadení, keď je úroda výhonkov vyššia. Ak odoláte zberu v 2. roku, rastliny sa vám odvďačia v podobe vyššej úrody o rok.

Biela špargľa predbieha v zbere zelenú asi o týždeň. Samotný zber sa robí odrezávaním výhonkov vyrastajúcich priamo zo srdiečka na podzemnej časti rastliny. „Rastlina je pripravená na zber, ak jej vňať na jeseň tvoria minimálne 2,4 cm hrubé výhonky a má výšku aspoň 160 cm,“ vysvetľuje pestovateľ. Biela špargľa pod nádobami sa zberá špeciálnym ostrým nožom.

Zber zelených výhonkov je výrazne jednoduchší. Mierne nad povrchom pôdy sa odrezávajú tie, ktoré dorastú do dĺžky 20-25 cm. Ak sú príliš dlhé, drevnatejú. V takom prípade je vhodné všetky odstrániť a nechať rastlinu, aby vytvorila nové. Na kvalitu zelenej špargle má pozitívny vplyv rýchle schladenie pozberanej úrody. Biele výhonky okrem chladu vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu, aby neobschli.

Prečítajte si aj:

Moderná, zdravá a veľmi chutná! Poradíme, ako pripraviť špargľu!​

Chutný obed či večera? Pečená špargľa so slaninkou je to pravé​

Špargľa je kráľovná jari: Kuracie mäso so špargľou​

V tomto článku sa zaoberáme špargľa ...viac
Autor: Szabóová Jarmila
FocusMedia
VIDEO Záhradkár
  • Aktuálne číslo

Záhradkár

Užitočné veci do vašej záhrady

 

 

 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 najkrajšie cibuľoviny

zuzana danázsová

11 hlasov
 dedkov bicykel

Zuzana Fačková

14 hlasov

Ildikó Nagyová

9 hlasov

Ildikó Nagyová

5 hlasov
 
 

žena.sk

Prečo si nezvoliť pôrod

Prečo si nezvoliť pôrod "na suchu"? Aké sú skúsenosti mamičiek?

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Výhonky tejto zeleniny obsahujú minimum kalórií! Nebojte sa ju pestovať
Szabóová Jarmila