predplatne
 

Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?

10.04.2019

Žijeme dlhšie, pacientov s Alzheimerovou chorobou pribúda. Pri ktorých príznakoch treba spozornieť a ako do budúcnosti vyriešiť vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť?

Ilustračné foto

Ilustračné fotoAutor: Profimedia

Podľa neurológa Stanislava Šutovského z Univerzitnej nemocnice Bratislava môže rastúci počet ochorení a zvyšujúce sa náklady na liečbu a starostlivosť znamenať pre Slovensko veľký ekonomický problém. A to aj napriek tomu, že v dohľadnej dobe by sa na trhu mohol objaviť liek, ktorý dokáže ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby.

Ide o klasické civilizačné ochorenie?
Alzheimerova choroba sa objavovala aj v minulosti u ľudí, ktorí sa dožili viac ako 75 rokov. To je vek, keď sa začína najvyšší výskyt tohto ochorenia v rámci populácie. V súčasnosti, tým, že sa predlžuje priemerný vek populácie, dochádza doslova k explózii tohto ochorenia.

Môže sa Alzheimerova choroba objaviť aj v skoršom veku?
Výnimiek je dosť. Musíme rozlišovať medzi familiárnou a sporadickou Alzheimerovou chorobou. Familiárna sa dedí a je spojená s mutáciami takzvaných veľkých génov. V takýchto prípadoch sa môže začať už v období medzi 35. – 40. rokom života. Sporadická Alzheimerova choroba sa väčšinou postupne začína okolo 65. roku života a v 70 percentách je spojená s ApoE4 izoformou. V týchto prípadoch sa môže najskoršie štádium ochorenia objaviť už v 55. roku života.

Mladých trápi zabúdanie. Obávajú sa Alzheimera, no problém môže byť inde! 

Ako je to na Slovensku s výskytom tohto ochorenia?
Máme o niečo vyšší výskyt Alzheimerovej choroby ako krajiny z okolia Stredozemného mora a o niečo nižší než v Škandinávii. Vo veku 75 rokov je postihnutý každý 20. Slovák. Ak by sme to preniesli na nositeľov ApoE4, tak v 70. roku života je to už každý tretí, v 75. roku každý druhý a v osemdesiatke až osem z desiatich nositeľov ApoE4 má Alzheimerovu chorobu.

Slovenská populácia patrí k najrýchlejšie starnúcim v Európe. Znamená to, že v budúcnosti pribudne prípadov tohto ochorenia?
Áno. Na Slovensku potrebujeme vybudovať viac špecializovaných domovov dôchodcov. Musíme sa pripraviť na to, že počet pacientov s Alzheimerovou chorobou sa do roku 2050 zdvojnásobí.

Pôjde aj o ekonomický problém? Náklady na tento typ liečby zrejme nie sú malé...
Bude to obrovský ekonomický problém. V ťažších formách si demencia vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Obe formy možno v súčasnosti vyčísliť nákladmi vo výške približne 1000 eur mesačne.

Napríklad na Islande platia klienti domovov dôchodcov mesačne približne 2500 eur, pričom priemerný dôchodok je na úrovni 2700 eur. Prakticky celý dôchodok sa minie na poplatok za bývanie v domove. Pokiaľ by na to klientov dôchodok nestačil, zvyšok dopláca komunita, v ktorej žije, čo je mesto alebo obec. Takýmto modelom by sa malo inšpirovať aj Slovensko.

Pri akých príznakoch je potrebné spozornieť?
V mnohých prípadoch nie je choroba zachytená včas. Veľmi dôležité je identifikovať ochorenie v skorých štádiách. Medzi varovné signály patrí znížená schopnosť učiť sa, zapamätať si napríklad umiestnenie kartičiek pri hre pexeso, čo je veľmi dobrý úvodný test.

Neviete vyplniť poštovú poukážku? 10 najčastejších príznakov Alzheimera 


Foto: Profimedia

Ďalším príznakom je, keď človek hovorí informácie, ktoré už raz povedal, v domnienke, že o nich ešte nehovoril. Kladie opakované otázky. V úvodných štádiách ochorenia má ešte kritické myslenie, no to sa postupne znižuje. Neskôr prichádza dezorientácia v čase a v priestore, porucha plánovania a úsudku.

Dá sa s pacientmi pracovať tréningom mozgu, a tak ich udržať na nejakej úrovni čo najdlhšie?
Dá sa a je to zároveň recept, ako sa s ochorením popasovať vo včasných štádiách. Pacient by mal namáhať pamäť, aj učením sa básničiek, a tak posilňovať neuróny, ktoré mu ešte neodumreli. S postupom choroby sa však stráca schopnosť tréningom zlepšovať výkon. K

eď túto schopnosť stratí, snažíme sa ho upokojovať, aby nepodľahol beznádeji, pretože keď si uvedomí svoj pamäťový deficit, ešte viac ho to deprimuje. V úvodných štádiách ochorenia je dôležitá aj pohybová aktivita. Zrealizovali sme štúdiu, ktorou sme dokázali, že fyzická aktivita môže mať rovnako pozitívny efekt ako niektoré lieky.

Akú fyzickú aktivitu máte na mysli?
Trikrát do týždňa by sa mal dosiahnuť tep aspoň na úrovni 120 úderov za minútu, čo zodpovedá napríklad 30-minútovej veľmi intenzívnej chôdzi. Tým sa pacient udržuje vo fyzickej, a do značnej miery aj psychickej, kondícii. Športová aktivita, no aj správne stravovanie mediteránskeho typu dokáže oddialiť nástup Alzheimerovej choroby až o päť rokov v porovnaní s tými, ktorí nešportujú a holdujú skôr kalorickejšej strave. 

Aj choroba dokáže dať: Alzheimer pacientom rozvíja tieto úžasné schopnosti!

Ako dlho môže pacient zotrvať v tom úvodnom štádiu choroby?
Spočiatku má pacient problémy, povedzme okolo 55. roku života so zapamätaním si bežných mien alebo priezvisk. To sa veľmi pomaly zhoršuje až do 70. – 75. roku života, keď dôjde k zlomu.

Pacient dokáže samostatne fungovať, je sebestačný, samoobslužný a môže bývať sám. Ochorenie potom ďalej pokračuje a prechádza do štádia demencie. Alzheimerova choroba je dnes vnímaná ako proces, začínajúci na bunkovej úrovni pomerne skoro, v zrelom alebo strednom veku, pomaly postupuje a s prirodzeným starnutím organizmu sa prehlbuje.

Ako hodnotíte šancu, že by sa mohol objaviť liek, ktorý by dokázal liečiť Alzheimerovu chorobu?
V tejto otázke som pomerne opatrný. Som ale presvedčený, že v nasledujúcich desiatich rokoch by mal byť schválený liek spomaľujúci priebeh ochorenia. Ide o takzvaný tau-proteínový terapeutický smer.

Výskum Alzheimerovej choroby neustáva. Čo pomôže vašej pamäti?

Alzheimerova choroba

Autor: TASR, bd
Fotogaléria

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Kuriózna terapia dokázala znížiť závažnosť autizmu u detí o takmer 50 percent

Kuriózna terapia dokázala znížiť závažnosť autizmu u detí o takmer 50 percent

včera
K masívnemu zmierneniu symptómov ochorenia prispel unikátny výskum - fekálna mikrobiálna transplantácia. Čítať viac
 
Vysoký tlak sa rád maskuje. Lekári odhalili nový syndróm, ohrozuje tretinu mladých

Vysoký tlak sa rád maskuje. Lekári odhalili nový syndróm, ohrozuje tretinu mladých

24.04.2019
Myslíte na svoj krvný tlak? Neliečený môže mať za následok vážne zdravotné problémy nezriedka aj s tragickým koncom. Čítať viac
 
Modriny bez príčiny hlásia škody v tele. Aj veľmi nebezpečné

Modriny bez príčiny hlásia škody v tele. Aj veľmi nebezpečné

22.04.2019
Zvyčajne ide o neškodné podliatiny, ktoré si nemusíte všímať. Dajte si však pozor, ak ich máte často, na netypických miestach, alebo... Čítať viac
 
Prsty na zápästie a počítajte! Čo vám prezrádza pulz?

Prsty na zápästie a počítajte! Čo vám prezrádza pulz?

21.04.2019
Ak vynecháva či nebúcha rytmicky, je to vážny problém. Viete, ako sa správa to vaše srdce? Kontrolujete si tep? Čítať viac
 
Majú tmavý moč, pot aj kĺby. Kysuce nesú svetové prvenstvo v chorobe čiernych kostí

Majú tmavý moč, pot aj kĺby. Kysuce nesú svetové prvenstvo v chorobe čiernych kostí

20.04.2019
Slovenskí vedci spolu s medzinárodným tímom otestovali liek na liečbu alkaptonúrie a úspešne! Stovky Slovákov teraz čakajú na to,... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?
TASR
bd