predplatne
 

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy

10.06.2015

Koniec salmonelám, aj zlatý stafylokok má po chlebe. Naši vedci už poznajú náhradu za antibiotiká, ktoré si s týmito pliagami nevedeli poradiť!

ÚSPEŠNÁ  VEDKYŇA:  Hana  Drahovská  pôsobí na  Prírodovedecej  fakulte  v Bratislave.

ÚSPEŠNÁ VEDKYŇA: Hana Drahovská pôsobí na Prírodovedecej fakulte v Bratislave.Autor: Plus JEDEN DEŇ/ROBO HOMOLA

Zazvoní antibiotikám umieráčik? Šéfka úspešného výskumu Hana Drahovská z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave prezradila, ako bude fungovať nová liečba.

Venujete sa výskumu, ktorý skúša novým spôsobom zabíjať baktérie odolné proti silným antibiotikám. Prezraďte, čo to bude, čo nahradí dnešné neúčinné antibiotiká?
– Ide o bakteriofágy, čo sú vírusy, ktoré dokážu infikovať a zabíjať baktérie. My vedci im skrátene hovoríme aj fágy. Sú všade okolo nás. Napríklad vo vode, v mori, ale aj v bežných potravinách – kyslomliečnych výrobkoch. Tam sú však v takom množstve, aké ľuďom neškodí.

Kto vlastne prišiel na nápad využiť bakteriofágy v boji proti baktériám?
– Že bakteriofágy zabíjajú baktérie, je známe už od začiatku 20. storočia. Ich výskum však stoplo zavedenie penicilínu po roku 1940. Nastúpila éra antibiotík, ktoré sa nesmierne rozšírili. Až tak, že prestali byť účinné, respektíve baktérie si proti nim vypestovali odolnosť. To prinútilo vedcov, aby posledných 15 rokov znova „oprášili“ bakteriofágy ako možné liečivá. Usilovné bádanie prinieslo úspechy. Bádatelia v zahraničí zistili, že bakteriofágy si vedia poradiť so super odolným zlatým stafylokokom.

Ako sa pripravujú „liečivé“ bakteriofágy v laboratóriu?
– Najprv si do laboratórnej misky dáme živné médium, čo je akási „polievka“, výživa pre bakteriofágy. Je zložená z cukrov, aminokyselín, vitamínov a agaru, látky, ktorá dodáva živnému médiu pevnosť. Potom na povrch stuhnutej „polievky“ naočkujeme baktérie, a tak k nim pridáme samotné bakteriofágy. Získavame ich z odpadovej vody. Následne misku dáme do termostatu s teplotou 37 stupňov Celzia. Na druhý deň tu vyrastú fágy.

Čo ste zistili? Dokážu fágy zničiť baktérie? Ktoré konkrétne?
– Skutočne sme zistili, že bakteriofágy majú moc zahubiť, „zožrať“ baktérie. A to aj tie, proti ktorým sú súčasné antibiotiká bezmocné. Robili sme výskum s baktériami nazývanými Cronobacter, ktoré sú príbuzné známej baktérii Escheria coli, teda E. coli. Podľa ďalších výskumov v zahraničí fágy môžu nahradiť antibiotiká pri liečbe kožných infekcií, povrchových rán, vaginálnych infekcií, hnačiek spôsobených baktériami, ale aj pri liečbe infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom.

Ako to teda vidíte? Môžu fágy v budúcnosti nahradiť neúčinné antibiotiká?
– Áno, považujem ich za vhodnú alternatívu na liečbu multirezistentných baktérií. Výhodou fágov pritom je, že na rozdiel od antibiotík neničia „dobré“ baktérie v tele. Fágy nie sú toxické pre ľudí ani zvieratá a majú len málo vedľajších účinkov. Dokážu presne zacieliť na každú baktériu. Ich výhodou tiež je, že sa v procese terapie množia a po úspešnej liečbe sú vyriedené z prostredia. Príprava fágov ako liekov je aj lacnejšia ako vývoj antibiotík.

Takže namiesto antibiotík začneme užívať fágové tabletky?
– Bude to trochu inak. Nemocnice budú vyrábať pre každého pacienta konkrétne bakteriofágy, čiže lieky ušité na mieru chorého. Pripravia akési fágové „koktaily“.

To znie ako vo filmoch so šťastným koncom. Skutočne nemajú bakteriofágy žiadne mínus?
– Nevýhodou fágovej liečby je, že pred ich nasadením treba veľmi dobre identifikovať pôvodcu infekcie. Lekári musia zistiť, aká konkrétna baktéria spôsobuje ochorenie. Nevýhodou tiež je, že fágy môže zničiť kyslé prostredie žalúdka alebo imunita. Táto prekážka by sa však v budúcnosti vyriešila tak, že by boli obalené v ochrannej vrstve

Podľa zahraničných vedcov sa bakteriofágy však dajú aplikovať aj do potravín. Je to tak?
– Áno. Môžu sa pridať priamo počas výroby do potravín alebo aj do krmiva hospodárskych zvierat. Keby sa napríklad sliepkam dávali do krmiva bakteriofágy, ich mäso a vajíčka by boli chránené pred salmonelou. Dokonca by sa takto mal zneškodniť aj kampylobakter, čo je častá baktéria, ktorá napáda najmä kuracie mäso. Ľudí ohrozuje najmä pri konzumácii nedostatočne ugrilovanej, prepečenej kuraciny alebo vtedy, ak nôž a dosku určenú na surové mäso použijú na ostatné potraviny, napríklad na krájanie zeleniny či pečiva. Pridávanie fágov počas zrenia syrov zase ochráni tieto mliečne produkty pred nebezpečnou listériou.

Kto je doc. Hana Drahovská

  • Vyštudovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú školu ukončila v roku 1988.
  • Titul PhD. získala v roku 2002 v odbore molekulárna biológia a v roku 2007 získala titul docent tiež v odbore molekulárna biológia.
  • Na konte má 170 odborných publikácií. Momentálne sa sústreďuje na výskum bakteriofágov.
  • Narodila sa v Prahe.

Autor: Plus JEDEN DEŇ/VIERA MAŠLEJOVÁ
FocusMedia

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Neprespite výstrahu! 13 vážnejších príčin únavy, toto si všímajte

Neprespite výstrahu! 13 vážnejších príčin únavy, toto si všímajte

včera
Za polročnou únavou bude viac ako stres. Zistite, čo vám naznačuje. Čítať viac
 
Je to akné? Za vyrážkami sa môžu skrývať aj niektoré antibiotiká či nosové spreje

Je to akné? Za vyrážkami sa môžu skrývať aj niektoré antibiotiká či nosové spreje

včera
Vyrážky podobné akné sa môžu objaviť na celom tele. Prečo sa vám vyhodia a ako sa ich zbaviť? Sú nebezpečné pre vaše okolie? Čítať viac
 
Poznáte osvedčený tromf na zdravé zuby? Čaj v účinkoch predbehol aj ústnu vodu!

Poznáte osvedčený tromf na zdravé zuby? Čaj v účinkoch predbehol aj ústnu vodu!

19.10.2019
Zahoďte obavy, že vám stmavne úsmev. Vyplachovanie úst týmto voňavým nápojom by sa malo stať súčasťou pravidelnej ústnej hygieny.... Čítať viac
 
Pavol vyhral boj nad psoriázou. Namiesto mastičiek funguje najmodernejšia liečba

Pavol vyhral boj nad psoriázou. Namiesto mastičiek funguje najmodernejšia liečba

18.10.2019
Psoriáza nie je len estetickým problémom kože, je to zápalové ochorenie, ktoré postihuje aj vnútorné orgány. Svoje o tom vie aj Pavol... Čítať viac
 
Každých 40 sekúnd zomrie na svete 1 samovrah. Ako by ste mohli pomôcť?

Každých 40 sekúnd zomrie na svete 1 samovrah. Ako by ste mohli pomôcť?

17.10.2019
Samovrážd u nás tento rok oproti vlaňajšku pribudlo. Možno je niekto s pochmúrnymi myšlienkami aj vo vašom okolí. A pomôcť by mu mohlo... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy
Plus JEDEN DEŇ/VIERA MAŠLEJOVÁ