predplatne
 

Rozhovor: Keď sa žena stane matkou, má viac odvahy

13.05.2018

„Keď mi do života vstúpil prvý syn Simon, zistila som, že môžem vyskúšať čokoľvek a aj keby som neuspela, nič sa nestane. Naopak, ako by mi to dalo krídla a chcela som vyskúšať všetko," hovorí psychologička Agnes Martin-Lugand.

Jej debut Šťastní
ľudia čítajú a pijú
kávu sa stal doma
vo Francúzsku
literárnou
udalosťou. Po
„samovydaní“ na
internete po
ňom siahol veľký
vydavateľ.

Jej debut Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu sa stal doma vo Francúzsku literárnou udalosťou. Po „samovydaní“ na internete po ňom siahol veľký vydavateľ.Autor: Martina Cimermanová

Prečo ste ako psychologička začali písať?

Počas vysokoškolského štúdia som nachádzala v písaní veľkú radosť. Hovorila som si, že jedného dňa určite napíšem knihu. No až keď som sa stala matkou, nabrala som odvahu pustiť sa do písania naplno. Hovorí sa, že keď sa žena stane matkou, má viac odvahy. U mňa to tak bolo. 

Bol to iba jeden moment, keď ste si povedali, že idete písať, alebo postupný vývoj?

Stále som cítila príbeh, ktorý musím napísať. Ale potom naozaj prišiel jeden konkrétny moment. Vedľa mňa sedel môj manžel a syn. Zamyslela som sa, čo by sa stalo, keby som ich stratila. Určite by som niekam odišla a všetko v živote by som zmenila.

To je presne ako začiatok prvej knihy...

Presne tak. Hlavná hrdinka Diane prišla o muža a dcéru, ktorí zahynuli pri automobilovej havárii. Ja som sa snažila prísť na to, čo treba spraviť, aby sa žena v takejto situácii cítila lepšie.

U nás sa hovorí, že obuvníkove deti chodia bosé. Keď to prenesieme na psychológov, aj tí stále riešia všetkých, len nie seba. Ako to bolo s vami?

Platí to aj u mňa. Každý zažívame v živote náročné okamihy, ktoré by si vyžiadali aj návštevu psychológa, ale úprimne, ja sa tomu vyhýbam. V písaní som si našla aj iný aspekt – je pre mňa akousi formou terapie.

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium psychológie, keď sama psychológom neveríte?

V maturitnom ročníku sme mali predmet, ktorý sa venoval filozofii a zaujal ma Freud a jeho myšlienky. Bola to dobrá voľba, počas štúdia ma psychológia začala baviť natoľko, že som sa rozhodla nielen školu dokončiť, ale stať sa psychologičkou na plný úväzok.

Vraj ste knihy – beletriu – začali čítať až na vysokej škole, kde boli pre vás relaxom od ťažkých odborných a vedeckých učebníc. Môže čítanie pomôcť ľuďom so psychickými chorobami?

Čítanie je naozaj menší zázrak. Môže byť riešením problémov, ktoré sú spojené s rutinou, s každodenným životom. Človek si pri knihách môže oddýchnuť, takýto relax mu umožňuje ponoriť sa do iných príbehov, pomáha mu získať nadhľad nad vlastným životom.

Aké ste mali detstvo? Čo vaši rodičia – boli šťastní?

Mala som veľmi šťastné detstvo a skvelú príležitosť vyrastať s mamou, otcom a dvomi staršími sestrami v Saint-Male pri mori. Vyrastala som v milujúcom prostredí v milujúcej rodine a mala som skutočné šťastie.

Ako klinická psychologička ste pracovali najmä s deťmi, ktoré vyrastali v nie práve ideálnych podmienkach a pomeroch.

Určite to nebola ľahká práca, lebo je vždy ťažké vidieť deti, ktoré trpia. Myslím si však, že je podstatné zachovať si istý odstup a rozlišovať, čo je starostlivosť o pacienta a čo môj vlastný život.

Prečo práve práca s deťmi?

Už počas štúdia som sa zo psychologického hľadiska zaujímala nielen o deti, ale aj o ich rodičov, zaujímali ma vzťahy medzi rodičmi a deťmi.

Pracovali ste s nešťastnými ľuďmi, no píšete knihy o šťastných. Je tam nejaká súvislosť?

Vo svojich príbehoch chcem rozpovedať zážitky, teda životnú cestu ľudí, ktorí zažili niečo zlé. A ja ako autorka sa ich snažím priviesť k niečomu lepšiemu. Zaujíma ma proces, cesta za šťastím. Snažím sa, aby si moje postavy uvedomili, že hoci zažili v živote niečo nepríjemné, niečo zložité, vážny problém či traumu, ešte vždy sú v živote pekné veci, pre ktoré sa oplatí žiť.

Nechýba vám klinická prax?

Nie. Práca klinickej psychologičky mi naozaj nechýba. Milujem to, čo robím, milujem písanie, milujem moje postavy, trávim s nimi v hlave celé roky. Mám rada aj svojho čitateľa, rada mu rozprávam o emóciách. V kariére spisovateľky som sa aj profesijne našla.

Motivujete ľudí románmi, prečo nenapíšete motivačnú knihu, ktoré sú teraz in?

Milujem príbehy, mám rada fikciu. Rozhodne nemám záujem písať motivačné knihy a ani svoje romány nepovažujem za univerzálny návod a recept na šťastie.

Takže šťastní ľudia len nečítajú a nepijú kávu? Ako relaxujete vy?

Mňa to šťastnou robí. Najväčší relax je však pre mňa moja rodina, manžel, deti. S nimi vždy naberiem dostatok energie, aby som sa mohla pustiť do písania.

Netajíte sa s tým, že manžel je váš prvý čitateľ a kritik. Beriete jeho poznámky vážne?

Je prvá osoba, čo číta moje romány. Dôvod je jednoduchý – je to najúprimnejší človek v mojom okolí a zároveň nemá strach hocičo mi povedať. Samozrejme, niekedy som nervózna z toho, že ma kritizuje, vyčítam mu, že on tomu nerozumie, že to nepochopil. Potom však nad všetkým popremýšľam, on mi dáva nadhľad a odstup.

Hovorí sa, že umelci dokážu tvoriť, len keď sú nešťastní, v depresiách, že to ich inšpiruje. Vy ste presný opak. Čo teda inšpiruje vás?

Sú to otázky, ktoré si kladiem, často úplne teoretické. Ako pri prvom románe, keď som sa sama seba pýtala, čo by sa stalo, keby som prišla o milovanú rodinu. Pri románe Ľutujem, nemám čas som sa zamyslela nad tým, aké je byť závislý od práce, čo práca znamená v živote človeka, čo znamenajú priatelia, aké majú miesto v našich životoch. Pri tvorbe sa nikdy neinšpirujem tým, čo som zažila buď ja, alebo ľudia v mojom okolí.

Je pravda, že človek musí byť aspoň trochu nešťastný, aby si potom vážil šťastie?

Áno, myslím si, že zažiť v malej miere niečo zlé nám pomôže oceniť to dobré. Nemusí to byť nič veľké, čo nás robí šťastnými. Stačí aj káva s priateľmi či pohárik vína. Tieto nenápadné okamihy nás robia šťastnými. Viete si predstaviť, že by boli všetci ľudia na svete šťastní? Myslím si, že aj keby teoreticky mohol byť každý šťastný, našli by sa ľudia, ktorí by s tým neboli spokojní. Trvalé šťastie je niečo nemožné. Cieľom nie je byť šťastný stále, ale zažívať aspoň tieto malé chvíle, ktoré nám ten pocit dajú.

Agnes Martin-Lugandová

Narodila sa v roku 1979 v známom francúzskom prístave Saint-Malo. Vyštudovala psychológiu a šesť rokov pracovala ako klinická psychologička. Svoj prvý román Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu publikovala na internete a hneď zaznamenal veľký úspech.


Foto: Martina Cimermanová

Zakrátko vyšiel aj knižne, ako aj ďalšie tri romány: Šťastie uniká pomedzi prsty, Život je ľahký, nerob si starosti a Ľutujem, nemám čas. Romány Agnes Martin-Lugandovej boli preložené do mnohých jazykov, na Slovensku patria k bestsellerom. V súčasnosti žije Agnes so svojím manželom a s dvomi synmi neďaleko Paríža.

Autor: Mário Gešvantner, Veronika Daničová, bd
Fotogaléria

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Varovania pre Meghan Markle pobúrili ženy v jej veku. Čo jej naozaj hrozí?

Varovania pre Meghan Markle pobúrili ženy v jej veku. Čo jej naozaj hrozí?

18.10.2018
Princ Harry a Megan Markle oznámili radostnú novinu. Na jar privedie čerstvá vojvodkyňa na svet jej prvé dieťa. Vraj to nebude mať jednoduché.... Čítať viac
 
Žijete s emocionálnym psychopatom? 5 dôkazov, že vás ovláda a neviete o tom

Žijete s emocionálnym psychopatom? 5 dôkazov, že vás ovláda a neviete o tom

17.10.2018
Je to v medziach normy, alebo dávno prekračuje hranicu? Občas je to ťažké odlíšiť, ale verte intuícii. Pár maličkostí ho usvedčí. Čítať viac
 
Nela Pocisková otvorene: Prežívam najťažšie obdobie! Asi som skončila...

Nela Pocisková otvorene: Prežívam najťažšie obdobie! Asi som skončila...

16.10.2018
Z Nely Pociskovej (28) je momentálne tepláková kráľovná. Že je materstvo až taký záber, nečakala. Občas sa doma aspoň nalíči a začala... Čítať viac
 
Čo môžu znamenať biele fliačiky na nechtoch?

Čo môžu znamenať biele fliačiky na nechtoch?

15.10.2018
Zdravé nechty sú ružové so svetlejším polmesiačikom v dolnej časti, odkiaľ necht vyrastá. No azda každý už našiel niekedy na niektorom... Čítať viac
 
Histamínová intolerancia vinou psychiky: Katku vytrápili paradajky aj jedlo zo včerajška

Histamínová intolerancia vinou psychiky: Katku vytrápili paradajky aj jedlo zo včerajška

14.10.2018
Stres u nej spustil chorobu, ktorá jej poriadne skomplikovala život. Možno aj vy márne pátrate, prečo vás nafukuje a stále bolí brucho.... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Rozhovor: Keď sa žena stane matkou, má viac odvahy
Mário Gešvantner
Veronika Daničová
bd