Svetločervené pupence sa môžu objaviť na pár minút alebo aj na niekoľko hodín. Ak ich budete vytrvalo ignorovať, môžu s vami ostať už naveky. Chronickej žihľavky sa zbavuje ťažšie.
Počuli ste už o žírnych bunkách? Spúšťajú svrbenie, keď telo príde do kontaktu s alergénom. Snažia sa vás upozorniť, že na organizmus niečo útočí. Vylúčením histamínu a iných látok spustia rýchlu reakciu. Pri žihľavke však žírne bunky preháňajú. Uvoľňujú priveľa látok a nemajú na to takmer žiaden skutočný dôvod. Predpokladá sa, že až u polovica ľudí, ktorých otravuje žihľavka, majú poruchu autoimunitného systému a vznik svrbivých pupencov u nich spúšťa vlastné telo.
Ak pravidelne bojujete so žihľavkou, skúste piť rooibos. Tlmí prejavy imunitného systému a ten nie je tak hysterický. Ráno si ho navarte do termosky a popíjajte počas celého dňa. Oplatí sa vám dať do poriadku črevnú mikroflóru. Žihľavka totiž úzko súvisí so stavom, v akom máte črevá. Probiotickým neochuteným jogurtom sa snažte začínať deň. Aby sa žírne bunky upokojili pomôže i horčík. (http://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/vyjedzte-zo-stresu-poznate-najlepsie-jedla-vase-nervy.html) Bohatým zdrojom horčíka sú banány, datle, sušené marhule, maliny, špenát, sójové bôby, šošovica, para orechy či mandle.
Svrbí vás koža? Hlási sa tak chyba v žlčníku, ale aj leukémia
Až za 75 % všetkých prípadov žihľavky môžu salicyláty, teda soli kyseliny salicylovej. Jednou z najznámejších je kyselina acetylsalicylová, ktorá je súčasťou mnohých liekov. I preto sa vám oplatí čítať príbalové letáky na liekoch. Salicyláty sa však nachádzajú i v potravinách a kým reumatikom ich jedenie zlepší zdravotný stav, pacientom so žihľavkou ho zhoršia.