predplatne
 

Slovenský jadrový fyzik o rádioaktivite: Je ako víno, v malých dávkach posilní organizmus

16.11.2019

Viac jej vypijete, ako si prinesiete z dovolenky lietadlom alebo z výletu do Černobyľa. Koľko radiácie naozaj škodí? A kedy môže dokonca prospieť?

Treba sa báť okolia Mochoviec alebo skôr vlatného pohára s vodou?

Treba sa báť okolia Mochoviec alebo skôr vlatného pohára s vodou? Autor: Shutterstock

Smrť piatich jadrových vedcov a niekoľkonásobné zvýšenie radiácie znamenal výbuch ruskej strely na severe Ruska pri Bielom mori. Nejde o žiadny populárny seriál podľa skutočnej udalosti, aký v poslednom období zaznamenal veľký divácky úspech, ale o výbuch pri testovaní novej ruskej zbrane zo začiatku augusta. Táto a podobné udalosti, najmä ak si vyžiadajú obete na životoch, vyvolajú vždy pochybnosti o ohrození bežných ľudí, ktorí nič netušia. Predstavujete si hneď následky ožiarenia ako popáleniny či vypadané vlasy, len čo začujete slovo jadrový či rádioaktivita? Je to o niečo zložitejšie.

Prečo je jedlo z mikrovlnky zdravšie ako to, ktoré pripravíme klasicky?

Žiari

Radiácia, žiarenie je jedným zo spôsobov šírenia energie v priestore – tepelnej, svetelnej, signálu televízneho či rozhlasového vysielania alebo mobilných telefónov. Často si ju zamieňame s rádioaktivitou. Tá znamená spontánnu premenu jadier atómov. Pri nej môže do priestoru prenikať prebytočná energia v podobe takzvaného ionizujúceho žiarenia,“ spresňuje na úvod Róbert Hinca z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva Slovenskej technologickej univerzity.

Žiarenie, ktoré sa vytvára, nevzniká len spontánne pri jadrovej premene, navodí sa aj umelo napríklad v jadrových reaktoroch, pri činnosti röntgenových prístrojov, cétečiek či urýchľovačov. „Napríklad uhlík C14 vzniká pôsobením kozmického žiarenia z dusíka. Dýchate ho a máte ho zabudovaný v organizme. Podobne vzniká trícium, ktoré nahrádza vodík. Ak sa napijete vody, dostanete do tela vo veľmi malom množstve aj tento rádioaktívny prvok. V organizme je tiež dosť draslíka, ktorý obsahuje aj rádioaktívny izotop draslíka K-40."

Šokujúce odhalenie: V mäse možno zjete rakovinu, môžete sa nakaziť?

Vo vode, vo vzduchu

Až osemdesiat percent rádioaktivity, s ktorou sa za života stretnete, má prírodný pôvod. „Všetky prvky majú rádioaktívne izotopy, teda podoby. Biologicky významné prvky spôsobujú ožiarenie človeka vďaka svojmu výskytu v potravinách, vo vzduchu, vode, v stavebných materiáloch a v životnom prostredí. Priemerná dávka ožiarenia zo všetkých zdrojov priemerného Slováka je 2,4 milisieverta - dávok rádioaktivity za rok,“ informuje docent Hinca.

Zradná zelenina: 10 podozrivých z rakoviny. Neuveriteľné, čo sa v nich našlo

Na porovnanie – pre dávku troch milisievertov len kozmického žiarenia by ste celý rok museli stáť na vrchole Mont Blancu takmer v piatich kilometroch nad morom.

Niektorí odborníci skôr varujú pred hrozbou zo zeme. Podľa údajov až štyridsať percent dávky z prírodných zdrojov pochádza z pôdy, na ktorej bývate. „Do domov, ktoré sú v kontakte s podložím, často vstupuje z pôdy aj zo stavebných materiálov rádioaktívny radón. Môže sa koncentrovať v prízemných miestnostiach,“ upozorňuje Karol Holý z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave najmä na riziko rakoviny pľúc.

Karcinogénny radón! Pozrite, či ohrozuje aj váš domov

Stačí vyvetrať

V slovenskom projekte sa meralo množstvo radónu v pôdnom vzduchu. Na základe toho vznikla mapa radónového rizika. Radónu je veľa tam, kde je veľa uránových ložísk. Rádium ako materský prvok radónu je aj v stavebných materiáloch, keďže pochádzajú zo zeme. Má podobné vlastnosti ako vápnik či horčík. Telo si ho môže zameniť napríklad v kostiach. Pre obsah rádia v stavebných materiáloch preto existujú legislatívne obmedzenia. Pri nízkom radónovom riziku zas pri stavbe stačí izolácia proti vlhkosti, pri strednom by ste mali použiť aj izoláciu proti plynom. Inak stačí vyvetrať. Keď sme s mojím tímom merali radón v pivničných priestoroch, vždy bolo na dátach jasne vidieť, kedy sa otvorilo okno,“ ozrejmuje Róbert Hinca. Podľa inžiniera Holého sa však oplatí dať si zmerať koncentráciu radónu pred stavbou domu tak či tak.

Necítite

Podľa docenta Hincu na rozdiel od akútneho ožiarenia pri jadrovej havárii rádioaktivitu vo svojom prostredí nemáte ako pocítiť. „Dávky pod sto milisievertov sa považujú za nízke. Ich negatívne zdravotné prejavy nemožno preukázať žiadnymi lekárskymi vyšetreniami ani epidemiologickými štúdiami. Účinky žiarenia s tkanivovými reakciami a negatívny vplyv sa začínajú prejavovať nad sto milisievertov,“ ubezpečuje fyzik, že takú dávku by ste mohli dostať iba v prípade, ak by ste trebárs likvidovali jadrovú katastrofu v Černobyle alebo absolvovali rádioterapiu.

Orgány, v ktorých prebieha intenzívne rozmnožovanie a tvorba nových buniek, sú na ožiarenie citlivejšie. Niekoľko stoviek milisievertov spozorujete na zníženej činnosti krvotvorných orgánov – kostnej drene. Dôsledkom je znížená zrážavosť krvi, potlačená imunita a schopnosť prenášať kyslík. K rádiosenzitívnym orgánom patrí aj koža, očná šošovka, výstelka tráviaceho traktu či pľúca. Najodolnejšie sú svaly, kosti a nervy,“ objasňuje.

Opraví ožiarené bunky?

Ako príznaky ožiarenia sa objaví vypadávanie vlasov a ochlpenia, zlyhanie kostnej drene, úbytok bielych a červených krviniek, krvných doštičiek,“ vysvetľuje odborník. Za iných okolností, ak telo funguje správne, si so žiarením dokáže poradiť. „Telo má mechanizmy reparácie a regenerácie na úrovni buniek, tkanív a orgánov. Tak ako sa človeku obnovuje pokožka, zanikajú bunky, odpadávajú a vznikajú nové, tak prebieha oprava na úrovni tkanív. Bunka zasiahnutá radiáciou môže odumrieť. Ak odumrie, môže to byť ten lepší prípad, telo ju nahradí. Horšie je, ak dôjde k zmene genetickej informácie bunky bez opravy. Tá sa potom môže vyvinúť do rakoviny,“ vysvetľuje Hinca riziko vystavenia rádioaktívnemu žiareniu. Čím vyššie dávky, tým je väčšie. Napríklad s narastajúcimi dávkami radiácie v prípade liečby rakoviny stúpa aj riziko takzvanej sekundárnej rakoviny.

Zaujímavosti a nástrahy röntgenu: Kedy žiarenie škodí a ako sa brániť?

Rakovina z cétečka?

Podľa viacerých údajov práve ožiarenie z medicínskych dôvodov predstavuje najväčšiu radiačnú záťaž ľudí z umelých zdrojov. Kým pri rutinnom röntgene je ožiarenie minimálne, až u dvoch percent onkologických pacientov možno vznik rakoviny pripísať na vrub cétečkám. Zistil to Americký National Institute of Health. Niektoré zdroje sa zmieňujú až o siedmich milisievertoch pri skenovaní hrudníka, dvanástich pri snímke celého tela a dvadsiatich piatich pri vyšetrení pozitrónovým tomografom, pri ktorom prehltnete rádioaktívnu látku. Pri hodnotách do desať milisievertov údaje o zdravotných rizikách nie sú preukázateľné, vyššia dávka však podľa odhadu Food and Drug Administraton zvyšuje riziko rakoviny na jeden prípad z dvoch tisíc vyšetrených.

Najkurióznejšie röntgenové snímky. Rádiológia nám pomáha už 120 rokov

Vo väčšine prípadov je však táto hrozba celkom malá, napríklad v porovnaní s dlhodobým užívaním ibuprofenu alebo podobných liekov,“ myslí si Russ Ritenour, medicínsky fyzik z Univerzity v Južnej Karolíne, že aj s rizikom radiácia v medicíne pomáha. „Legislatíva určuje, aké hodnoty žiarenia sa pri diagnostike môžu používať. Ak sa má zachrániť život, zlepšiť kvalita života, môže byť problém pacienta vážnejší ako riziko, ktoré podstupuje pri absolvovaní röntgenu,“ uvažuje Hinca.

Ako víno

Aj keď preletíte štyrikrát za rok cez Atlantik, bývate pri Mochovciach či blízko uránovej bane, neznamená to automaticky, že vám hrozí rakovina. „Hovorí sa, že radiácia, s ktorou sa človek bežne stretáva, spôsobuje denne zmutovanie štyridsiatich buniek. Organizmus ich dokáže opraviť alebo zničiť. Sú rôzne pohľady, ako to vlastne funguje. Vyrovná sa iba s istou frekvenciou mutácií? Závisí zrejme od človeka, jeho kondície, imunitného systému a kombinácie iných faktorov. Či nemá práve vírusovú infekciu, horúčky, fajčí, konzumuje potraviny s obsahom konzervantov. Je to lotéria. Ani ak máte desaťkrát vyššiu pravdepodobnosť rakoviny, neznamená to, že ju dostanete. Skôr sa zamerajte celkovo na zdravý životný štýl,“ odporúča Róbert Hinca.

Sú dokonca štúdie, ktoré rádioaktívne žiarenie prirovnávajú k vínu. Nízke dávky môžu podľa nich prospieť organizmu zvýšením odolnosti proti iným škodlivým faktorom. Vysoké dávky, naopak, môžu človeka zabiť, tak ako silný alkoholizmus,“ uzatvára fyzik.

Autor: Dáša Balogová
Fotogaléria
FocusMedia

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Odborníčka radí: Nedajte si pokaziť predvianočné obdobie stresom. TOP tipy vám pomôžu

Odborníčka radí: Nedajte si pokaziť predvianočné obdobie stresom. TOP tipy vám pomôžu

dnes
Na jednej strane vysvietené mestá, hrajúce koledy, na strane druhej upratovanie, nakupovanie, vypekanie a preplnené obchody. Čo... Čítať viac
 
Mladí, pozor. Vek nehrá rolu, mŕtvicu a infarkt riskujete už teraz, ak máte tento zvyk

Mladí, pozor. Vek nehrá rolu, mŕtvicu a infarkt riskujete už teraz, ak máte tento zvyk

včera
Načo sa vopred stresovať, keď kľúčové zmeny môžete spraviť už dnes. Ako ste na tom so svojim cholesterolom? Čítať viac
 
Rozoznáte chrípku od nádchy? Ktorá môže udrieť do hodiny od stretu s vírusom?

Rozoznáte chrípku od nádchy? Ktorá môže udrieť do hodiny od stretu s vírusom?

09.12.2019
Jedna sa ohlási, druhá vás prekvapí nečakane. Stačí, keď na vás niekto zakašle v autobuse či v kancelárii a do pár hodín môžete s boľavým... Čítať viac
 
Jozef Sabovčík: Operácia chrbtice mi nedovolila pricestovať do Bratislavy

Jozef Sabovčík: Operácia chrbtice mi nedovolila pricestovať do Bratislavy

08.12.2019
Jozef Sabovčík (55) končí krasokorčuliarsku kariéru. Kým ho opakované zranenia kolena nevyhnali od vrcholového športu, získal... Čítať viac
 
Máte odhad na ľudí alebo sa mýlite? Rovnako ako sa mýlia vo vás?

Máte odhad na ľudí alebo sa mýlite? Rovnako ako sa mýlia vo vás?

07.12.2019
Predstavte si, že spoznáte nového človeka a ten sa k vám správa nanajvýš priateľsky. Vy si však jeho milé správanie môžete vysvetliť... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Slovenský jadrový fyzik o rádioaktivite: Je ako víno, v malých dávkach posilní organizmus
Dáša Balogová