predplatne
 

Kráľovná Viktória celý život bojovala s hystériou, no milovala až za hrob

07.09.2018

Sužovala ju i jej okolie. Napriek tomu bola britská kráľovná Viktória najmocnejšou panovníčkou v histórii.

Kráľovná Viktória zastáva v dejinách Veľkej Británie mimoriadne miesto.

Kráľovná Viktória zastáva v dejinách Veľkej Británie mimoriadne miesto.Autor: royal.uk

Šesťdesiatštyri rokov vládla nad polovicou sveta. Podľa nej nazvali celú epochu devätnásteho storočia. Jej portrét sa objavoval po celom koloniálnom impériu na poštových známkach, na plagátoch, škatuľkách s čajom, pohároch s horčicou, v novinách, časopisoch i v kalendároch. Všade z nej vyžarovala dôstojnosť majestátu, ovládnutých vášní a osobnej disciplíny. Básnik Alfred Tennyson to charakterizoval ako „strohú a hrôzu naháňajúcu krásu ženy odsúdenej na vládnutie a večnú samotu“.

Tiež vás zaujalo: Zúfalé hľadanie šťastia. Slávna Frida Kahlo za život prekonala 35 operácií

Neposlušné dieťa

Keď mala Viktória jeden rok, jej otec Eduard, vojvoda z Kentu, zomrel. „Prežila som nešťastné detstvo,“ prezradila neskôr. „Nemala som súrodencov a so svojou mamou som si nerozumela. Bola som ustavične sama.“ Ako budúcu kráľovnú ju ani na okamih nenechávali bez dozoru.

Pred inými deťmi ju chránili a ak sa príliš zblížila s kýmsi zo služobníctva, prepustili ho. Najčastejšie sa hrávala sama s desiatkami bábik, ktoré mali svojich manželov, deti, paláce a šľachtické tituly. Navykla si hrávať sa podľa svojich predstáv a ak sa zavše objavili na návšteve deti šľachticov, vôbec sa im nevedela v hre prispôsobiť. Vždy chcela, aby bolo všetko podľa nej. Často mávala hysterické záchvaty, od zlosti hádzala veci o zem, kričala a plakala.

Zubami-nechtami sa bránila, keď sa mala umyť alebo učesať, odmietala nosiť tuhé spodničky a ťažké zamatové šaty, ktoré jej vnucovala mama. Keď jej po výbuchoch zlosti vyčítala, že takýmto správaním spôsobuje obom zármutok, odsekla jej: „Nie, mama, sebe nie. Iba tebe.“ Problémy s ňou mali aj súkromné učiteľky, viaceré museli vymeniť, lebo si s ňou nevedeli rady.

Viktória sa odmietala učiť to, čo ju nebavilo, ale ak mala k nejakému učivu vzťah, zvládla ho vynikajúco. Zlom u nej nastal v šestnástich rokoch, keď mala niekoľko týždňov týfus, vysoké horúčky a veľmi schudla, dokonca jej začali vypadávať vlasy. Vedela, že mohla zomrieť, a keď sa uzdravila, veľmi sa zmenila. Začala sa usilovne učiť a pripravovať na povinnosti kráľovnej.

Zlosť z nervozity

„Naučila som sa presadiť si vždy svoje,“ napísala si do denníka. „A preto staviam desať k jednej na to, že nikoho vedľa seba neznesiem.“ Vohľady sa nevydarili, princ ju však po troch rokoch navštívil znova. Za ten čas zmocnel, stal sa z neho silný, svalnatý muž. „Albert mi vyrazil dych,“ zaznamenala si Viktória do denníka. „Je nádherný!“ Strávili spolu päť dní, zhovárali sa celé hodiny, jazdili na koňoch, chodili do spoločnosti.

V osemnástich rokoch sa po smrti svojho strýka Williama IV. stala kráľovnou a začali jej hľadať manžela. Keďže to nesmel byť Angličan, aby sa ostatní domáci šľachtici neurazili, pozvali z Nemecka na vohľady saského princa Alberta. Pred prvým stretnutím s ním bola Viktória veľmi nervózna, ustavične vybuchovala od zlosti.

Kráľovná si uvedomila, že po prvý raz stretla blízkeho človeka. Čoskoro bola svadba. „Princ manžel,“ ako Alberta oficiálne nazývali, sa stal kráľovniným dôverníkom. Radila sa s ním aj o vládnych záležitostiach, brávala ho so sebou dokonca aj na schôdze s ministrami. Pracovali bok po boku, písacie stoly mali postavené vedľa seba. Ak musel Albert na niekoľko hodín odísť, už bola nešťastná, nevedela sa na nič sústrediť a ustavične sa vypytovala, kedy sa konečne vráti. Bola od neho závislá.

Ťažké tehotenstvá, milované deti 

Porodila deväť detí a každé tehotenstvo veľmi ťažko znášala. Preležala celé dni, často ju bolievala hlava, pred každým pôrodom sa stupňovali jej obavy a nervozita. Albertovi zúrivo vyčítala, že za to je zodpovedný on. Okrem syna Leopolda, ktorý mal poruchu zrážanlivosti krvi a mohol kedykoľvek vykrvácať, všetky jej deti boli zdravé. Mali dostatok pohybu, prísnu hygienu a pravidelný režim.

Každý večer sa chodievali jedno po druhom ukázať mame, v rade od najstaršieho po najmladšieho. Vypytovala sa ich na všetko možné a láskavo ich napomínala. Ani jedno z jej detí sa nemohlo cítiť odstrčené.

Trauma Angeliny Jolie: Paralyzovaná tvár a šediny následkom obrny! Lieči sa ihlami 

Láska až za hrob

Rodinnú pohodu narúšali len Viktóriine hysterické záchvaty. Zavše bol pokoj aj zopár týždňov, ale potom sa s Albertom pohádala pre hocijakú maličkosť. Zúrivo naňho kričala, dupala nohami, rozhadzovala rukami a on pred ňou utekal z miestnosti do miestnosti, kým sa mu nepodarilo v niektorej z nich zamknúť.

V nasledujúcich dňoch si potom vždy vymenili listy na uzmierenie. Viktória v nich prejavila výčitky svedomia a Albert vždy ďakoval Viktórii za dni, počas ktorých vzdorovala svojej chorobe a sľuboval, že už nikdy nevyjadrí „odlišný názor, kým jej nebude lepšie“. Keď Albert náhle zomrel, nevedela sa s tým zmieriť. Do jeho izby museli každý deň dávať čerstvé kvety, džbán s vodou, župan a čisté oblečenie, ako keby žil.

Viktória spávala s jeho pyžamom a na nočnom stolíku mala odliatok jeho ruky. Po celých 40 rokov, až do svojej smrti, nosievala za ním smútočné oblečenie. Na krku mala ustavične jeho medailónik. Keď ju čosi zaujalo, zvykla si ho nadvihnúť, „aby to aj on videl“.

Sama na tróne

Kým Albert žil, skutočným vládcom ríše bol on. Niekoľko mesiacov po jeho smrti panovalo bezvládie, kráľovná trpela ťažkou depresiou a nič ju nezaujímalo. Všade sa povrávalo, že ju budú musieť zosadiť z trónu. Potom sa však spamätala a začala svedomite vládnuť. V styku s ľuďmi bývala netrpezlivá, nemala rada, keď jej čosi vysvetľovali alebo ju o niečo žiadali. A tak jej všetko museli dávať písomne. Na jej stole boli hŕby spisov a ona svoju každodennú prácu zvyčajne neskončila skôr, kým ich neprečítala. Ku všetkým spisom, od závažných štátnických záležitostí až po všedné problémy v paláci, napísala svoje poznámky a rozhodnutia.

Úradníci ich lúštili z jej čoraz nezrozumiteľnejšieho rukopisu. Niekedy až po vzájomných poradách pochopili, o čo vlastne ide. Kráľovná totiž neznášala, ak sa jej na niečo pýtali. Viktória každý deň vstávala o pol ôsmej ráno, spávať chodievala o polnoci.


 

 V mladosti milovala aktivitu. Vo voľnom čase strieľala z luku a jazdila na koni. Vo vyššom veku spohodlnela, pribrala a namiesto tátoša sa nechala voziť v kolieskovom kresle.

Spoločenské večere podľa jej pravidiel

Spočiatku dvakrát denne jazdievala na koni, neskôr sa už len prevážala v koči. Spoločenským vrcholom dňa bola večera, na ktorej sa vždy zišlo pomerne veľa hostí. Servírovalo sa niekoľko chodov. Kráľovná vždy skonzumovala najviac, ale jedávala veľmi rýchlo. Keď dojedla, sluhovia odniesli všetky taniere, a tak sa stávalo, že tí, čo jedli pomaly, zostali hladní. Potom nasledovala „spoločenská zábava“. Hostia pri nej sedeli za dlhým stolom, z jedného konca na druhý sa vôbec nepočuli, a preto sa bavili len so svojimi susedmi.

Fajčenie nestrpela

V tom čase bolo veľmi módne fajčenie, kráľovná ho však neznášala. Tuhí fajčiari sa pod rozličnými zámienkami vytrácali počas nekonečných rozhovorov do iných miestností, v ktorých si ľahli na dlážku, zapálili si cigarety a vypúšťali dym do kozubov. Kráľovná nesmela zacítiť, že sa tam fajčilo.


Foto: Wikipedia.org

Smrť si naplánovala

Jediným pôžitkom asketickej vdovy Viktórie bolo výdatné jedlo. Mala rada najmä mastné a sladké jedlá, na jedno posedenie vedela zjesť celú tortu. Popritom po celý deň cmúľala cukríky. Ustavične mávala ťažkosti s trávením, často ju bolievala hlava. V starobe sa jej začali chvieť ruky a ťažko sa udržala na nohách.

Chodievala o paličke, ale radšej sa nechávala voziť v kolieskovom kresle. Čím menej sa hýbala, tým viac priberala. Nebola vysoká ani poldruha metra a v páse mala stotridsať centimetrov. Za chrbtom ju nazývali „malá guľka“. Čoraz horšie počula i videla, tváre sa jej rozmazávali. Ešte aj po 80-ke usilovne pracovala, rozhodovala tak, že jej všetky záležitosti predčítali zo spisov. Ku koncu života mala niekoľko slabších mozgových mŕtvic, cítila, že jej dochádzajú sily.

Sharon Stone o najdesivejšom okamihu života: Akoby som mala novú hlavu aj DNA

Nadiktovala memorandum, v ktorom podrobne opísala, ako ju majú ošetrovať na smrteľnom lôžku. Želala si, aby jej pomáhal iba jej osobný lekár James Reid a dôverne známe komorné. Kým bude pri vedomí, Reid ju musí informovať, aký vážny je jej stav a koľko času jej ešte zostáva. Chcela hľadieť smrti do očí a vedieť, ako dlho je jej schopná vzdorovať. V truhle si želala mať na hlave svoj svadobný závoj.

Autor: Jaroslav Benka, bd
Fotogaléria

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Idete s nami do raja? Zdravie vám dopraje relax, ktorý potrebujete

Idete s nami do raja? Zdravie vám dopraje relax, ktorý potrebujete

dnes
Predstavte si scenériu zasnežených lesov a samých seba vo vyhriatom bazéne s liečivou vodou. Potom si užijete masáž a výbornú večeru... Čítať viac
 
Prečo sa muži nechcú hádať? Experti: Emócie ich môžu zabiť, riskujú infarkt

Prečo sa muži nechcú hádať? Experti: Emócie ich môžu zabiť, riskujú infarkt

včera
Z čoho sa nevyrozprávajú, to si odnesie chrbát, hlava alebo smutná štatistika samovrážd. Zachránia to holiči? Čítať viac
 
Farby osvetlenia majú svoje pre aj proti. Z ktorej je vaše telo v strese?

Farby osvetlenia majú svoje pre aj proti. Z ktorej je vaše telo v strese?

17.11.2018
Neviete, akú žiarovku si priniesť domov? Sledujte farby. Čítať viac
 
Dospíte ťažké rána cez víkend? Dôvod, pre ktorý je to veľká chyba

Dospíte ťažké rána cez víkend? Dôvod, pre ktorý je to veľká chyba

16.11.2018
Rátali ste aj dnes večer ovečky? Spomeňte si, čo ste robili podvečer. Aj drobnosti vo vašom životnom štýle môžu podporiť nespavosť... Čítať viac
 
Váš príbeh: Srdce Daniela zradilo v bani. Pre lieky infarkt riskoval 2-krát

Váš príbeh: Srdce Daniela zradilo v bani. Pre lieky infarkt riskoval 2-krát

15.11.2018
Aj napriek ukážkovej životospráve prekonal Daniel prvú srdcovú príhodu ešte pred šesťdesiatkou. A tortúra sa len začala... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Kráľovná Viktória celý život bojovala s hystériou, no milovala až za hrob
Jaroslav Benka
bd