PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Lepkavý zázrak: Slovenský med konkuruje aj preslávenému manukovému

23. decembra 2014, 06:00

Už naši predkovia v staroveku poznali účinky medu na ľudský organizmus. Med alebo koláče vyrobené z neho sa stali obetným darom pri rôznych obradoch a často v ňom ľudia videli pokrm bohov.

Dušan Dedinský (vľavo) radí, že najlepšie je kupovať  med zo svojho okolia. Ten je pre človeka  najlepší.

Dušan Dedinský (vľavo) radí, že najlepšie je kupovať med zo svojho okolia. Ten je pre človeka najlepší. Foto: Martin Domok

Vôňa medovníkov a medoviny je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Magické chvíle pri štedrovečernom stole si však nevieme predstaviť najmä bez pohára medu, ktorým - či už v duchu tradície, alebo viery - natierame oblátky.

„Kým včela nazbiera kilogram medu, nalieta státisíce kilometrov. Akoby sedemkrát obletela zem. V každom pohári je teda zhmotnené množstvo práce a usilovnosti,“ pripomína bratislavský včelár Dušan Dedinský.

Radšej melie, ako hreje

Med agátový, lipový i lesný. Tekutý aj kašovitý, s kúskom plástu. Med so škoricou, s kakaom či so zázvorom. Jeden lepší ako druhý. U Dušana Dedinského je z čoho vyberať. V každom pohári je kus včelárovej duše a spotrebiteľovho zdravia. Lebo, ako hovoria odborníci, táto potravina je nielen chutná, ale aj liečivá.

Voľakedy sa včelárstvom zaoberali mnísi pre vzácny včelí vosk. „Ale aj richtári a učitelia - jednoducho tí pokrokovejší a vzdelanejší ľudia na dedinách, ktorí dokázali pochopiť život včiel,“ upresňuje Dušan Dedinský. Vedie nás do skladu vo svojom včelárskom raji v Devínskej Novej Vsi. Vo veľkých nádobách čaká med na spracovanie a cestu k zákazníkovi.

„Takto vyzerá surový, priamo od včiel,“ ukazuje na tuhú a tvrdú hmotu. Aby ju včelár dostal do podoby, v akej ju potrebujeme, musí ju spracovať. Najčastejšie niekoľkohodinovým zohrievaním.

Dušan Dedinský si však vybral inú metódu. „Tuhý kryštalický med meliem na špeciálnom mlynčeku. Poradili mi to priatelia z Ameriky,“ hovorí včelár. Vraví, že dlhým zahrievaním sa síce mení na lahodnú tekutú hmotu, ale stráca na kvalite a výživnosti.

„Kedysi ľudia poznali iba kryštalický med, asi len pred päťdesiatimi rokmi im väčšmi zachutil tekutý. Ja ho meliem na krémovú hmotu, ktorá netuhne, zostáva stále v rovnakej konzistencii. Zohrievam ho pár minút, aby som ho dostal z nádoby von a mohol som ho preliať do fliaš.“ Včelárstvu sa venoval jeho dedko aj otec. A pokračuje v ňom aj jeho syn.

Sme zlodeji

Ako vlastne pracovitý hmyz vytvorí pre ľudstvo nenahraditeľnú dobrotu? Z kvetov vycicia nektár a po návrate do úľa včela odovzdá obsah medového váčku robotniciam, tie ho ďalej spracúvajú a uskladnia a ona opäť vylieta ku kvetom. Prinesená kvapka nektáru sa stane súčasťou potravy celého včelstva, niekoľkokrát ju prehltnú a znovu odovzdajú ďalším včelám.

Medzitým sa z neho odparuje voda a zároveň včely do šťavy pridávajú rôzne výlučky. Zahusteným nektárom robotnice plnia plásty. „Cieľom včiel je nazbierať čo najviac nektáru, tak si pripravujú zásoby na zimu."

"To, že im ho berieme, znamená, že ich nútime stále robiť, dopĺňať si rezervy. Samozrejme, dobrý včelár im na zimu nechá ich vlastný med. Tí úspornejší im namiesto neho dajú cukrový roztok, ale ten zďaleka nie je taký výživný ako vlastný včelí produkt,“ podotýka Dušan Dedinský.

Pravý verzus falošný

Podľa vedeckého pracovníka Juraja Majtána z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied sa vo svete neprodukuje dostatočné množstvo medu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo vo veľkých obchodných reťazcoch kvalitný čistý med nájdete ťažko. Ale nielen preto.

„Všetko sa dá falšovať. Ľudia sa ma neraz pýtajú, ako spoznať pravý med. Jedným zo znakov kvality je pomaly sa pohybujúca bublina, keď fľašu s medom otočíte. Treba si všímať, kto med vyrobil, či je na etikete uvedený konkrétny výrobca a oblasť, alebo len krajina. Najlepšie je kupovať med zo svojho okolia, ten je pre človeka najlepší,“ radí včelár Dedinský.

Včely síce vždy vyrobia kvalitný med, ale nie všetci výrobcovia ho taký aj nechajú. „Falšovatelia, aby znížili náklady, ho riedia glukózovým sirupom, ktorý sa naň veľmi podobá. Vždy sa nejako vynájdu,“ povzdychne si včelár.

A ktorý med je najzdravší? „Každý je zdravý, či už lesný, agátový, alebo lipový. Všade včely pridávajú rovnaké množstvo svojich látok. Ale tmavé medy majú vyšší antibakteriálny účinok a obsahujú viac antioxidantov,“ vysvetľuje Juraj Majtán.

Med z vošiek

Medom sa naša krajina môže naozaj chváliť. Aj vo svete majú produkty našich včiel dobré meno a slovenským včelárom visia na stenách prestížne ocenenia. Napríklad Jozefovi Voľanskému z Bardejova. Jeho jedľový medovicový med môže podľa odborníkov smelo konkurovať aj slávnemu manukovému.

„Skúmali sme množstvo slovenských medov a v roku 2009 sme našli taký, ktorý by mohol spĺňať vlastnosti medicínskeho medu. Vo svete je najznámejší v tejto kategórii manukový med z Austrálie a Nového Zélandu. Je z čajovníka a niekoľkokrát drahší než bežný med,“ vysvetľuje vedecký pracovník z Ústavu zoológie SAV.

Medzi bežným a medicínskym medom je rozdiel - ten druhý sa musí sterilizovať, aby sa zbavil prípadných baktérií a spór. Potom sa používa na rany a popáleniny. Kým bežne včely pripravujú med z nektáru kvetov, medovicový je zo sladkej šťavy vylučovanej niektorými voškami či iným drobným hmyzom.

„Vošky cucajú miazgu z ihličia, pretrávia ju a to, čo z nich ide von, je zaujímavé pre včely. Nie sú to však priamo ich výkaly,“ hovorí Juraj Majtán o mede, aký zachutil aj malajzijskému sultánovi, ktorému ho priniesol ako dar na konferenciu o mede. Slovensko bolo na nej jediným európskym zástupcom.

Z povaly na svetlo

„Až keď sme sa ako mladá rodina presťahovali do nového domu, chcel som, aby sme mali viac dobrého kvalitného medu pre našu spotrebu. Predtým som v ňom videl skôr len sladidlo a ani som netušil, aký je skutočne vzácny a aké má nenahraditeľné účinky pre ľudský organizmus,“ priznáva Jozef Voľanský.

Včeláriť začal v roku 2000 s jednou včeľou rodinou v úli, ktorý našiel doma na povale. „Chcel som mať med pre seba a deti. Ešte v tom istom roku som si s bratom dokúpil ďalších šesť rodín, zazimovali sme ich teda spolu sedem,“ spomína na svoje začiatky.

V roku 2002 si s bratom kúpili kočovný voz so včelami, o rok neskôr ďalší. Skúsení včelári ich zasvätili do tajomstiev včelieho života a ich produktov a v roku 2006 už v Bardejove otvorili včelársku predajňu. „Teraz máme asi dvestoosemdesiat rodín,“ dodáva Bardejovčan.

Bude svetový?

Vedci z Ústavu zoológie SAV chcú svetu dokázať, že na Slovensku máme včelí produkt, ktorý svojimi účinkami môže smelo konkurovať aj vychýrenej manuke.

„U nás tento med ani nezoženiete, ja som si ho objednal z Anglicka a malá štvrťkilogramová fľaška stála dvadsaťpäť libier. Za jedľový medovicový zaplatíte približne deväť eur za kilogram. Je chuťovo perfektný a účinný proti baktériám.

Prečo dávať Slovákom v lekárni med, ktorý je z Nového Zélandu, keď máme vlastný? Je overený a lacnejší. Samozrejme, keď ho uznajú za medicínsky, bude oveľa drahší, ale stále nás vyjde menej ako manukový,“ argumentuje Juraj Majtán.

Toho sa však tak skoro nedočkáme. Na to, aby naša jedľová medovica získala štatút zdravotnej pomôcky, musia vedci urobiť klinický výskum a overiť jeho bezpečnosť a účinnosť. „Je to dlhý a náročný proces, určite to potrvá ešte pár rokov,“ dodáva vedec.

Liečivý peľ aj včelí jed

Chutný a liečivý med nie je jediným produktom z príbytkov včiel. „Po mede je to určite - peľ. O jeho vynikajúcich účinkoch vie však málo ľudí. Zložením nahrádza rôzne výživové doplnky, vitamíny a minerály,“ vysvetľuje Jozef Voľanský a včelár z Devínskej Novej Vsi Dušan

Dedinský ho dopĺňa: „Včely ho nosia na nôžkach do úľa. Keď doň vchádzajú, majú tam nastavenú pascu, kde sa peľ zachytí, a my ho vezmeme.“

Jednou z najzdravších dobrôt z jeho včelárstva je práve kašovitý med s peľom. Jozef Voľanský si domácu lekárničku nevie predstaviť bez propolisu a z neho vyrobenej tinktúry a spreja.

„Ľudia často siahajú po rôznych umelých doplnkoch a podporných látkach, ale o tom, čo nám dáva naša príroda a včielky, často ani netušia,“ hovorí.

Ako k tejto vzácnej látke včielky prídu? „Sú dobré pozorovateľky. Všimli si, že keď sa poškodí strom, vypustí živicu, ktorou sa chráni proti baktériám. A tak ju včely nosia do úľa ako dezinfekčný prostriedok. Keď im tam vletí motýľ a uhynie, nevedia ho vyniesť von.

Potrú ho propolisom a takto votrelca mumifikujú, aby sa im v úli nerozkladal. Včelári im túto látku berú, vyrobia z nej tinktúru, lebo propolis je rozpustný v liehu, a pripravia tekutinu na dezinfekciu rán, na zápal dýchacích ciest či na štípance od hmyzu,“ vysvetľuje Dušan Dedinský.

Aj včelí jed je pre človeka prospešný. Podľa písomných dokladov ho používali na liečenie už starí Egypťania, Gréci, Rimania a obyvatelia arabských krajín. Spozorovali, že včelári netrpia tak často reumatickými ochoreniami ako ostatní. „Bodnutie včelou môže pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom. Včelí jed sa rozptýli po tele a rozšíria sa cievy.“

História medovníkov

Archeologické nálezy dokazujú, že včela žila na našej planéte už pred osemnástimi miliónmi rokov. Naši predkovia v staroveku poznali účinky medu na ľudský organizmus. Med alebo koláče vyrobené z neho sa stali obetným darom pri rôznych obradoch a často v ňom ľudia videli pokrm bohov.

Samozrejme, kedysi z medu vyrábali len jednoduché pečivo - pridali k nemu múku a vodu, prípadne mlieko, a formovali rôzne tvary. Medovníkové cesto má skvelú vlastnosť - ani surové, ani upečené státím nestráca na kvalite a chuti. Med pôsobí konzervačne, takže medovníky môžeme konzumovať dokonca aj po rokoch.

História medovnikárstva či pernikárstva siaha do čias starého Ríma. Z Talianska postupovalo cez Nemecko do severnej Európy. Na Slovensku sa piekli medovníky už v štrnástom storočí, ale ako remeslo sa medovnikárstvo objavilo v sedemnástom storočí.

Prvý cech vznikol v Bratislave v roku 1619. Dlho si túto sladkosť mohli dovoliť len bohatšie vrstvy, pre chudobnejších bol medovník kúpený niekde na jarmoku vzácnosťou, ktorou obdarúvali svojich blízkych.

Keď sa na pečenie začal viac využívať cukor, medovníky ustúpili a stali sa najmä vianočnou, prípadne veľkonočnou dobrotou. Vykrajujú sa zväčša kovovými formičkami a zdobia bielkovou polevou.

Autor: Plus 7 Dní/Monika Mikulcová
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 999
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo