PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Štvanec

09. januára 2009, 06:00

Generál Vojtech Kováč, účastník SNP,putoval v päťdesiatych rokoch z väzenia do väzenia

Každý bol podozrivý. Čím vyššie postavený, tým podozrivejší. Klementovi Gottwaldovi, prezidentovi republiky a predsedovi KSČ, namontovali odpočúvacie zariadenie dokonca do spálne. Keď to odhalil, zdúpnel. Všetci z bezpečnosti sa zaprisahávali, že nemajú s tým nič spoločné. Počas nadchádzajúceho rokovania v Moskve sa Gottwald chcel na to opýtať Jozífka - tak familiárne hovoril o Stalinovi -, ale nenašiel odvahu. Osobitne boli komunistom podozriví vysokí dôstojníci a generáli. Generála Vojtecha Kováča zatkli v januári 1950.

My vám ukážeme:

Zatýkali všelijako. Na generálneho tajomníka KSČ Rudolfa Slánskeho si počkali v jeho byte po návšteve u súkmeňovcov Zápotockých. Ministra zahraničia Vladimíra Clementisa zatkli počas prechádzky so psíkom v parku. Domov sa vrátil len psík. Ale najradšej zatýkali v noci. V noci sa zločinu najlepšie darí. Vojtech Kováč cestoval z Prahy na Slovensko a už sa nevrátil. Nevrátil sa ani o mesiac, ani o dva.
„Pol roka sme o ňom nič nevedeli,“ povedal jeho syn MUDr. Roman Kováč, vtedy ani nie desaťročný. „Až potom prišlo oznámenie, že sedí vo väznici na Mírove.“ Ľudia vtedy mizli bez stopy. Aspoň teda žil. Žil? Bol to život, kde každú chvíľu hrozila smrť. Na Mírove, niekdajšom hrade na severnej Morave, sa dozorcovia činili. Ach, pán generál?! Vraj ste stavali nemocnice po Slovensku? Aj ste zachraňovali slovenský štátny poklad? Aj ste bojovali v Povstaní? Fašisti ste. Všetci generáli ste fašisti! Februárové udalosti vám neboli po vôli. A teraz pripravujete sprisahania. Veď my vám to vytlčieme z hlavy!
Vo februári 1947 prezident Beneš vymenoval trinásť slovenských generálov. Podľa Bedřicha Reicina, námestníka ministra obrany, všetci boli fašisti. Zatkli ich. Spolu s nimi stopäťdesiat vysokých slovenských dôstojníkov. „Bola to ďalšia Katyň,“ myslí si MUDr. Roman Kováč. Nariadil to Jozífek a Klemo sa bál protestovať alebo si Povstanie chceli privlastniť jeho druhotriedni účastníci, ochotní slúžiť komunistickej moci do roztrhania tela? Asi oboje. Lebo československú armádu postupne
vystavili ďalším krvavým čistkám.

Likvidačný tábor:

Uvítací ceremoniál na Mírove býval rovnaký: bitka. Vošiel väzeň a slušne pozdravil: „Dobrý deň!“ Utŕžil zauchá. „Ty sviňa, ty beštia, ty nevieš lepšie zdraviť?“ Väzeň sa teda opravil: „Česť práci!“ Utŕžil ešte viac zaúch. „Aby si vedel, ako máš druhý raz pozdraviť.“
Od väzňov vymáhali priznanie osvedčenými postupmi: mlátili ich, mučili, osem hodín ich nechali stáť pri múre a nesmeli sa otočiť, dva dni museli nepohnute sedieť s rukami na kolenách, v noci ich v cele každú chvíľu budili alebo im nechali svietiť žiarovku... Veliteľ tábora strážmajster Oldřich Kohlíček vyhlásil: „Budete hovoriť, že tieto metódy sú gestapácke, ale sú účinné. A máme ešte iné spôsoby, ako s vami zamávať.“
Mali. „Generál Kováč, uväznili sme tvoju dcéru, ak sa nepriznáš, polámeme jej nohy! Alebo ruky?“ „K čomu sa mám priznať?“ spýtal sa generál. Kohlíček odviedol väzňa k oknu, ukázal dolu na cintorín a povedal: „Kováč, odtiaľto vedie cesta len ta, nikde inde!“
Inžinier Kováč pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny, štúdium na strednej a vysokej škole si odhladoval. Za vojnového slovenského štátu predovšetkým budoval. Postavil ružomberskú, prešovskú, bratislavskú nemocnicu, rekreačné strediská a jedno z najmodernejších pľúcnych sanatórií v Tatrách. Aj po vojne mu v Prahe zverili stavebný úsek. Rozširoval letiskové plochy, budoval zdravotnícke zariadenia, staval mosty i domy pre dôstojníkov. O politiku sa veľmi nezaujímal, vravel, že nemá na ňu čas. Za politiku však sedel. Nepovedali mu presne za čo. Odsedel si sedemnásť mesiacov. Bez obvinenia a bez rozsudku. Potom ho nečakane prepustili. Povedali mu, že vo väzení sa ocitol omylom, Reicinovou zásluhou.
Sedemnásť mesiacov? Iba? Iní nemali také „šťastie“. Generál Hrabovský, plukovník Souhrada, podplukovník Dítě a ďalší padli za obeť represáliám a krutým podmienkam vo väznici na Mírove. Niektorí zošaleli, niektorí sa obesili.

Ani nemukneš:

Vinný či nevinný, musíš mlčať o tom, čo si prežil v tábore. Taký papierik podstrčili aj generálovi Kováčovi. Ak nebudeš mlčať, vrátiš sa naspäť. A tak teda mlčal. Bál sa o rodinu i o seba. A hoci sedel nevinne a podľa správnosti ho mali odškodniť, žiadali od neho, aby zaplatil za pobyt. Ale predsa len boli humánni: „Ak by vám bolo veľa zaplatiť naraz, môžete na splátky.“
Inžinier Vojtech Kováč sa na slobode stal neslobodným. Uniformovaný ochranca verejného poriadku ho často navštevoval a vypytoval sa, ako sa mu darí. Aby mu Kováč uľahčil prácu, nechával mu pri odchode z domu lístoček, kde práve je a čo robí. Z 263 väzňov, ktorých v tom čase prepustili z Mírova, iba trom dovolili vrátiť sa do armády a trinástim ďalším vrátili hodnosť v zálohe. Kováč medzi nimi nebol. Nemohol si nájsť ani zamestnanie.
Generál smel vykonávať iba tú najpodradnejšiu prácu. Tak, ako to jeho zamestnávatelia dostali v prípisoch z najvyšších miest. V kanáloch naháňal potkany, pracoval v dielni. Z Prahy ho vypovedali, na Slovensko sa nesmel vrátiť. Musel sa aj s rodinou vysťahovať na Sázavu, odkiaľ denne dochádzal 45 kilometrov do práce v Prahe. Z tisícstokorunového platu musel živiť rodinu a splácať dlh väznici.
A znova mohol iba mlčať. V Bratislave mal chatu a keď sa zaujímal o ňu, referent národného výboru ho vystríhal: „Podívajte sa, pán generál, ak sa nechcete vrátiť na Mírov, radšej buďte ticho. Chatu dostala sestra povereníka Liekavca a ak budete robiť rámus, stačí jeden list a zasa budete sedieť.“
Generál Reicin už dávno odvisol - nie za zločiny, ktoré popáchal, ale za domne-lé -, kult osobnosti už dávno zavrhli a Stalinove zločiny boli už na pranieri, ale generál Kováč a ďalšie tisícky a či desaťtisíce vystavených represáliám museli mlčať.

Odsúdení na večné zatratenie:

V roku 1957 vypukli v Československu masové previerky. Kováčovi vzali vojenskú knižku, vyznamenania a - postavili ho pred súd. Obvinili ho z velezrady. Jeden z tajných pri domovej prehliadke nebadane strčil do zásuvky akýsi vojenský dokument. Nie však dosť nebadane, pretože to spozorovala pani Kováčová a dokument zničila. Jedno nebezpečenstvo bolo síce zažehnané, no pri prehliadke našli akýsi zoznam dôstojníkov. Generál sa chystal konečne prehovoriť a žiadať aj v mene ďalších rehabilitáciu. To je zoznam sprisahancov, tvrdili na súde. Vymerali mu dvanásť rokov. Pozatvárali aj ďalších a odsúdili na dlhoročné tresty. Súdna moc besnela.
Systém podozrievania, zastrašovania, brutálneho násilia fungoval naďalej. Aj bez kultu osobnosti, aj bez Jozífka a Klema. Bolo to zakódované v systéme. Kováč si odsedel tri roky, zistili mu rakovinu, operovali ho, vzali mu polovičku pľúc, potom ho prepustili domov na rok, na dožitie. Prežil, potom ho znova posadili do väzenia. „Nie je natoľko chorý,“ povedali, „aby to nezvládol.“
Pomstili sa aj jeho rodine. „Bolo to strašné,“ konštatuje MUDr. Roman Kováč. Domové prehliadky boli takmer na dennom poriadku. Byt obrátili hore nohami. Dcéra sa šesťkrát uchádzala o štúdium na medicíne, dva razy na Filozofickej fakulte UK. Odmietli ju. Odmietli aj syna. Pod zámienkou, že nezložil prijímacie skúšky. Potom mu oznámili, že ho nemôžu prijať pre nedostatok miesta. Medicínu skončil v Plzni. MUDr. Roman Kováč: „Povedali mi: Ak nezložíš nejakú skúšku na prvý termín, letíš z fakulty.“
Vojtech Kováč a jeho rodina boli odsúdení na večné zatratenie. Podobne ako desaťtisíce iných rodín v Československu. O to sa postaral systém, ktorý sľuboval každému slobodu a šťastie. Vojtecha Kováča síce plne rehabilitovali v roku 1968, no ešte roky patril aj s rodinou k ostrakizovaným.

Autor: LADISLAV ŠVIHRAN
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1735
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Štvanec
LADISLAV ŠVIHRAN