PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Majstri z Liptova

12. februára 2011, 06:00

Slováci stavali významné budovy v Budapešti aj maďarský parlament

Peštiansky murár, to bola kedysi značka kvality. Keď v roku 1918 vznikla Československá republika a murári zo Slovenska už nemohli chodiť na múračky do Budapešti, ako skúsených majstrov ich vyhľadávali po celej krajine. Mali sa čím pochváliť. Významné budovy po celom Uhorsku pomáhali stavať už ich otcovia, dedovia a pradedovia. V priebehu 19. storočia sa hlavne obyvatelia dvadsiatich obcí okolo Liptovského Hrádku vyprofilovali ako vyhľadávaní murári, ktorí organizovane odchádzali na múračky do Viedne, Záhrebu, Miškovca, Kečkemétu, Segedína, Ostrihomu, ale najmä do dnešnej Budapešti.

Z otca na syna:

Prečo sa práve murári z hornoliptovských dedín presadili v konkurencii stavebných robotníkov a boli vyhľadávanými majstrami v hlavnom meste Uhorska? Na túto otázku odpovedá Daša Ferklová zo Slovenského národného múzea (SNM) v Martine. „Liptov nie je veľmi úrodný. Ľudia potrebovali doplnkovú prácu, ktorá by im pomohla k lepšiemu životu. Huty a baníctvo v 18. storočí upadali. Preto chlapi odchádzali do veľkých miest monarchie. Najprv len sezónne, keď doma porobili všetku prácu na poli. Neskôr, keď sa ukázali ako zruční remeselníci, sa murárstvo zmenilo na hlavný zdroj ich obživy. Toto povolanie sa dedilo z otca na syna.“
Etnografky Daša Ferklová a Eva Pančuhová pripravili výstavu s názvom Liptovskí murári pomáhali stavať Budapešť ešte pred desiatimi rokmi. Premiéru mala v Budapeštianskom historickom múzeu a odtiaľ putovala ďalej po Maďarsku a Slovensku. Naposledy bola vlani na jeseň v Kysuckom múzeu v Čadci a teraz pripravujú jej inštaláciu v Oravskom múzeu v Dolnom Kubíne. V rámci výskumu prešli etnografky hornoliptovské obce a pátrali po informáciách o peštianskych murároch. „Stretli sme skvelých ľudí, potomkov murárskych rodín. Napríklad pána Šuleka v Závažnej Porube. Venoval sa tejto problematike, zbieral všetko, čo sa týkalo liptovských majstrov v dnešnej Budapešti,“ spomína Daša Ferklová. „Vedel krásne rozprávať o ich živote. Osud nám doprial zoznámiť sa s pánom Kapitáňom z Vavrišova. Mal 95 rokov a úžasné spomienky na prácu svojho otca, starého otca a ich spolupútnikov, ktorí chodili za prácou do Budapešti. Na Liptove sa však nezachovalo veľa fotografií. V tých dobách fotografia iba vznikala, murári ani poriadne netušili, čo je fotoaparát. Ak ich niekto vyfotografoval, tak len v Budapešti.“

Týždeň na ceste:

Prvé záznamy o odchode liptovských murárov do dnešnej Budapešti sú zo začiatku 18. storočia. Skutočný stavebný boom nastal o sto rokov neskôr. To už Liptákov považovali za odborníkov vo svojom fachu. Jednotlivé partie sa špecializovali. Známi boli fasádnici z Jamníka, zo Závažnej Poruby a z Liptovského Petra, ktorí vedeli vytvoriť umelecky náročné fasády, či odborníci na pásové murovanie z Bobrovca, Pribyliny a Vavrišova. Ďalší boli tesári či lešenári. Najlepší stavitelia posielali každoročne svojich zástupcov priamo do hornoliptovských dedín, aby tam najali kompletné stavebné skupiny.
Košicko-bohumínsku železničnú trať vybudovali až v roku 1872. Dovtedy murári putovali do Budapešti pešo, majetnejší na voze. Väčšinou cez Čertovicu. Cesta trvala týždeň. Prespávali v humnách, v senníkoch alebo len tak, pod holým nebom. V plátenných taškách si niesli svoje pracovné nástroje a oblečenie. Nielen chlapi sa vydávali na dlhú cestu. Na múračky chodili aj ženy. Pomáhali na stavbách, miešali maltu, zametali, upratovali, nosili vodu a kropili. Najmladší chlapci, učni alebo pomocníci, mali len desať rokov. Partie bývali v jednoduchých bytoch. Ich život v Budapešti, to nebola iba robota. Murárski majstri, takzvaní palieri, sa snažili ostatných spoločensky organizovať. Slováci mali v maďarskej metropole čitateľský krúžok, divadelné spolky, spevokoly, bola tam evanjelická fara, na ktorej pôsobil slovenský kňaz. Tí, ktorí si urobili školy, prispievali dokonca do odborných časopisov. Manželom sa priamo v Budapešti rodili deti. Niektorí sa rozhodli nevrátiť domov a zostali žiť vo veľkom meste. Podmienky na hornom Liptove a v kozmopolitnej Budapešti boli neporovnateľné. A tí, ktorí sa vrátili, priniesli domov novinky z budapeštianskeho prostredia. „V Bobrovci sme objavili fotografiu manželky murára, ktorú prostredie v Budapešti tak ovplyvnilo, že po návrate zmenila život sebe aj celej dedine,“ hovorí Daša Ferklová. „Priniesla si celú novú garderóbu, šaty podľa veľkomestskej módy. A upiekla prvú tortu v Bobrovci. Ďalšie novinky vnášali murári do stavebnej kultúry. Ich domy v hornoliptovských obciach dodnes stoja. Môžeme na nich vidieť netradičné prvky výzdoby fasády. Aj vybavenie interiérov a stravovanie ovplyvnil štýl života v Budapešti.“

Z chalupy do paláca:

Na vyššie pozície sa chlapi zo Slovenska väčšinou nedostali. Školy mal máloktorý, zostávali pri manuálnej práci. Našlo sa však niekoľko výnimiek. Najvýraznejšou postavou je rodák z Dovalova Ján Nepomuk Bobula. Ten to z jednoduchej liptovskej chalupy dotiahol až do paláca v Pešti a do Uhorského snemu. Ako dvanásťročného chlapca ho murárska partia zobrala do Budapešti. Pracoval, učil sa, neskôr vyštudoval gymnázium a staviteľskú školu v Budapešti a absolvoval študijné pobyty vo Francúzsku a v Nemecku. Oženil sa s Marínou Pozdechovou, Budapeštiankou slovenského pôvodu, a založil projektantskú a staviteľskú firmu. Zákazky zadával murárom z horného Liptova. Keď mu zverili štátny stavebný dozor nad stavbou maďarského parlamentu, najal na stavebné práce štyristo Liptákov. Murári zo Slovenska pracovali aj na mnohých ďalších významných budapeštianskych stavbách. Ruky Slovákov sa podpísali napríklad pod Maďarské národné múzeum, vojenskú akadémiu, kúpele na Margitinom ostrove, palác New York, peštiansku radnicu, Kráľovskú operu, nemocnicu, Rybársku baštu, paláce na Andrássyho ulici, železničnú stanicu Keleti, zoologickú záhradu, univerzitné budovy. Robotníci z Liptova stavali aj náročne naprojektovanú podzemnú dráhu a podieľali sa na reštaurátorských prácach na hradnom kopci. Okrem toho stavali množstvo nájomných domov a menej významných budov.
„Záznamy o tom, koľko si obyčajný murár svojou prácou dokázal zarobiť, sa rôznia,“ uzatvára Daša Ferklová. „Vieme však, že najúspešnejší z liptovských murárov Ján Nepomuk Bobula si postavil vlastný palác na Andrássyho ulici.“

Autor: JANA ČAVOJSKÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1815
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Majstri z Liptova
JANA ČAVOJSKÁ