PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Stopár rakoviny

27. marca 2009, 06:00

Slovenskí vedci pracujú na novej metóde, ktorá by mohla priniesť prevrat v odhaľovaní onkologických ochorení

Jeho metóda, ktorá pomáha identifikovať malé molekuly, by mohla znamenať prelom v diagnostike rakoviny. Už dnes ju používajú pri analýze drog a možno čoskoro aj pri  zisťovaní zloženia neznámych chemických zbraní. Jeho výskum získal cenu Hlava roka za inováciu. Rodák z Banskej Bystrice o stave slovenskej vedy hovorí, že sme len kúsok od katastrofy. O tom, či už čoskoro budeme odhaľovať rakovinu rovnako jednoducho a ľahko ako napríklad zvýšený cholesterol, ale aj o zúboženom stave slovenskej vedy sa s chemikom analytikom ROBERTOM MISTRÍKOM (42) zhováral  ROLAND KYŠKA.

Prečo je v dnešnej modernej dobe taký problém zistiť v tele rakovinové bunky?

Biochémia človeka je do istej miery známa, ale nie sú známe rakovinové pochody. Nevieme, prečo a ako rakovinové bujnenie vzniká a aké molekuly sa pri ňom tvoria. Zďaleka nie všetky malé molekuly v ľudskom tele sú nám už známe. Človek bol na Mesiaci, ale nevieme, aké látky nosíme v tele. Poznáme z nich možno päť, desať percent. Nikto nevie, koľko je ich v ľudskom organizme.

A čo nám prezrádzajú onkomarkery?

Onkomarkery slúžia na to, aby sa dala určiť rakovina. Používajú sa na dve veci, jednak je to preventívna včasná diagnostika a potom slúžia na potvrdenie diagnózy, pretože niekedy ani z mamografie nie je úplne jasné, či to je, alebo nie je nádor. Onkomarker to môže do istej miery potvrdiť alebo vyvrátiť.

Pracujete na novej metóde ich zisťovania. V čom sa odlišuje od tej súčasnej?
Je to principiálne odlišná metóda. Vždy je dobré, ak nám výsledok potvrdia dve, tri odlišné metódy. Jednak imidžing metódy ako CT-čko alebo magnetická rezonancia, ďalej histológia a nakoniec biochémia. Metabolomika, ktorej sa venujeme, patrí do kategórie biochemických metód, no zisťuje iné biochemické procesy ako tie doterajšie. Kým klasické onkomarkery sú proteíny pochádzajúce väčšinou z povrchu rakovinových buniek, my meriame menšie molekuly, teda akési zosilnené signály z rakovinovej bunky. Snažíme sa nájsť chemickú látku, ktorá je typická pre rakovinové bujnenie. Ak sa nám takú látku podarí identifikovať, tá môže potom slúžiť ako indikátor rakoviny. Veľkým problémom je zistiť takéto molekuly, pretože tie sa v organizme vyskytujú nielen vo veľmi nízkych koncentráciách, ale, ako som už spomenul, v tele sú desaťtisíce iných látok, ktoré ich zatieňujú.

Pri súčasnom zisťovaní onkomarkerov sa však neraz objavujú aj skreslené výsledky. Onkomarkery naznačia chorobu u zdravého a, naopak, neobjavia sa u pacienta s rakovinou. Prečo?

Vychádza to z dvoch vecí. Po prvé, biochémia je veľmi komplikovaná veda, často s nami nehrá hru, akú očakávame. Rakovinová bunka môže byť trochu inak zmutovaná, teda produkuje iný proteín a ten už nevieme zachytiť. Alebo zdravá bunka vytvorí podobný proteín, ktorý vyhodnotíme ako rakovinový. Je to nevýhoda proteínových onkomarkerov. Ale ani praktická realizácia tohto zisťovania, teda samotná chemická analýza, nie je jednoduchá. Analytika si vyžaduje citlivé prístroje, chemické štandardy, komplikované postupy, dostatok času a odborne zdatnú obsluhu. Ak čo i len jeden z týchto dvoch faktorov zlyháva, teda biochémia alebo analytika, výsledok nemôže byť správny.

Bude mať vaša metóda lepšie výsledky?

Tým, že budeme zisťovať malé molekuly, teda konečné produkty metabolizmu, nie sme natoľko závislí od genetickej výbavy človeka. Rakovinová bunka by mala podľa našich predstáv zakaždým produkovať daný onkomarker. No aj táto metóda bude len pravdepodobnostná, to by som preháňal, keby som tvrdil, že to bude stopercentne fungovať. Určite nebude.

Ako ste sa do tohto celosvetového výskumu zapojili vy?
Moju metódu určovania chemických štruktúr som patentoval pred štyrmi rokmi. Na jej základe nám ponúkli zapojiť sa do projektu METACancer. Sme jeden z ôsmich partnerov v konzorciu na zisťovanie onkomarkerov rakoviny prsníka, kde každý má na starosti iný problém. Projekt je rozložený na tri roky. Začali sme vlani v apríli, stretávame sa na rôznych pracoviskách. Postupne konzultujeme naše výsledky. Dnes nemôže robiť jedna inštitúcia výskum takéhoto typu. Musí sa zísť veľa expertíz, ľudia, laboratóriá roztrúsené po celom svete.

Výsledkom celého výskumu by vraj mohol byť akýsi plošný skríning, teda bežné zisťovanie onkomarkerov tak, ako sa dnes zisťuje povedzme hladina cholesterolu. Smerujete k tomu?

Túto odpoveď budeme poznať o dva roky.

Aspoň povedzte, či existuje taká nádej.
Nádej je obrovská. Ale sú dva dôvody, prečo som opatrný. Jedným z nich je klasická vedecká skepsa. My neradi vydávame nejaké bombastické vyjadrenia, kým nemáme niečo v rukách. To seriózni vedci nerobia. Navyše sme aj zmluvne zaviazaní, aby sme neprezrádzali čiastkové výsledky. Preto si definitívnu odpoveď budeme môcť dať až o dva roky.

Pracujete s onkomarkermi na zisťovanie rakoviny prsníka. Prečo práve tento typ nádorových ochorení?

Iniciátorom projektu bola nemocnica Charité Berlin, kde sa venujú práve rakovine prsníka a, žiaľ, majú veľmi veľa pacientov. Tam sa zoberie rakovinové tkanivo, to sa upraví, rozpustí a potom v ňom zisťujeme všetky chemické látky. Porovnajú sa látky zo zdravého a chorého tkaniva a my potom skúmame len ten rozdiel. Tých rozdielnych látok môže byť veľa, môže to spôsobiť aj životospráva, životné prostredie. Keď človek zje večeru, do tela prijme desaťtisíce rôznych látok. My musíme tieto látky, ktoré prišli zvonku, vylúčiť. Rovnako musíme vylúčiť látky, ktoré vznikajú z inej choroby, ktorou pacient trpí, ale vylúčiť musíme aj lieky a ich metabolity, ktorých môžu byť stovky. Potrebujeme veľmi veľké množstvo tkanív, pretože každý človek je iný, má inú životosprávu, zdržuje sa v inom prostredí, trpí ďalšími inými chorobami, berie iné lieky. Potrebujeme minimálne sto, dvesto, tristo takýchto vzoriek. Ďalším problémom je, že tieto vzorky sú veľmi dynamické, čiže okamžite po odobratí sa musia spracovať. To sa nedá robiť zo staršieho tkaniva alebo starších výskumov. Tieto odbery sa musia robiť špeciálne za účelom hľadania onkomarkerov, musia sa zmraziť, napustiť špeciálnymi látkami a poslať do laboratórií. Tam sa analyzujú viacerými prístrojmi a my potom vyhodnocujeme namerané výsledky.

Odoberáte tieto vzorky na Slovensku?
Nie, odoberajú sa v Berlíne a vo Vroclave. Analyzujú sa potom v Nemecku, vo Fínsku a v Spojených štátoch amerických.

Prečo je taký problém zistiť tieto látky?
Existuje veľa dôvodov. Jedným z nich je, že chemická analýza je omnoho zložitejšia, ako si laik môže predstaviť. Vy mi donesiete vzorku džúsu alebo piva a chcete, aby som zistil všetko, čo v nej je. Buď vám poviem, že to nie je možné, alebo aby ste si pripravili milióny. Zistiť v zložitých zmesiach, a človek je takouto zmesou, všetky zložky, je mimoriadne ťažké. Zisťovanie chemických látok sa robí na základe odtlačku prsta, čo je v našom prípade hmotnostné spektrum. Ak však odtlačok nie je v databáze, nastáva problém. Ak použijem rovnaké kriminalistické prirovnanie, prečo je pre políciu také ťažké zistiť páchateľa, od ktorého majú odtlačok prsta, ale ten nie je v databáze? Presne takto je to v chémii. My síce môžeme látku vidieť, ale nepoznáme ju. Ďalší z problémov je, že látky živých organizmov sa nachádzajú v zmesi státisícov iných látok. Je to dynamické prostredie, ktoré sa neustále mení. Keď v živom organizme odoberieme tkanivo, už ten systém narušíme. Človek má isté stresové mechanizmy, ak cíti ohrozenie, okamžite sa vylučujú isté látky. Ďalším problémom sú peniaze, aj keď to možno znie ako klišé. Kvalitní ľudia sú drahí, prístroje sú drahé, výskum je časovo náročný.

Kedy môže vedec pri takomto výskume skríknuť: heuréka?

Ak po stovke vzoriek prichádzajú uspokojivé výsledky, tak si môžeme povedať, že tých ďalších sto je už len na potvrdenie. Tieto výskumy sú však mimoriadne zdĺhavé a finančne náročné. Preto sa nedá očakávať, že taký výsledok príde okamžite.

Vašu metódu okrem diagnostiky nádorových ochorení používajú aj policajti a vyšetrovatelia. Aké tam má uplatnenie?
V kriminalistike to slúži na štruktúrnu analýzu drog. Používa sa vtedy, keď drogy sú mierne pozmenené, chemická štruktúra je iná ako pri známych drogách. A to môže byť problém pri analýze. Je to presne ako v tom príklade s odtlačkami prstov. Ak je droga čo i len trošku zmenená, už ten odtlačok prsta nesedí. Vtedy prichádza na rad metóda, ktorú som patentoval. Práve nám v USA vyšiel v odbornom časopise JASMS článok, ktorý sme publikovali s ľuďmi majúcimi na starosti chemickú bezpečnosť štátu Virgínia, kde demonštrujeme moju metódu na látkach ako heroín, morfium a kodeín, čo sú chemicky mimoriadne komplikované látky.

Túto metódu tajne používa aj americká tajná služba...
Na minuloročnom sympóziu hmotnostnej spektrometrie v Denveri v USA ku mne pristúpil človek, vytiahol preukaz a povedal: FBI. Kým ja som ešte lapal po dychu, on mi s úsmevom povedal, že v ich centrálnom laboratóriu používajú naše moduly a sú s nimi veľmi spokojní. Na znak vďaky mi daroval originálnu bejzbalovú čiapku agentov FBI so špeciálnym logom.

Dá sa táto metóda použiť aj na analýzu chemických zbraní?

Už na tom pracujeme. V týchto zbraniach sú základné látky stále tie isté, ale niekto ich môže mierne zmeniť. V takých prípadoch sa hrá o čas, keby náhodou niekto takúto zmes zmiešal a niekde vypustil, my okamžite musíme vedieť, čo to je. Prístroje používané v teréne fungujú tiež len na princípe odtlačku prsta. Ak ho nenájdu, je veľký problém.

Ako vtedy viete pomôcť vy?
Ak tú látku zachytíme, zanalyzujeme, zistíme, že ju nemáme v databáze, našou metódou môžeme určiť buď kompletnú štruktúru, alebo aspoň jej časť. V prípade, že na analýzu máme k dispozícii málo látky, jedine hmotnostná spektrometria v spojení s našou metódou môže určiť jej identitu. Ak jej je viac, existuje iná metóda, nukleárna magnetická rezonancia, ktorá môže dať jednoznačnú odpoveď, len potrebuje väčšie množstvo látky. To však môže byť neprekonateľný problém, pretože chemické zbrane sú buď v plynnom skupenstve, alebo rozprášené na mikrokvapôčky.

Čo si myslíte o slovenskej vede a výskume?
Slovensko je na tom veľmi zle. Len kúsok od úplnej katastrofy. Svedčí o tom počet patentov, počet publikácií, to sú také tie kvantitatívne kritériá, ktoré sa dajú dobre merať. Potom sú kvalitatívne, na ktoré môžeme mať subjektívny názor - vieme, v akom stave sú naše univerzity a iné štátne výskumné centrá. Napríklad pre našu metódu neexistuje jediný prístroj na slovenských univerzitách. V Česku je takmer na každej, v Rakúsku sú ich desiatky a s Maďarskom nebudem radšej dráždiť. Moderný vysokorozlišovací hmotnostný spektrometer v spojení s kvapalinovou chromatografiou je na Slovensku podľa mojich vedomostí až jeden.

Prečo naša veda tak upadá?
Táto otázka má dve polohy. Jedna je klasická - peniaze, druhá vôľa krajiny. U nás sa málo dáva do vedy, málo do školstva. Ako by na Slovensko mohla prísť nejaká biochemická spoločnosť, keď na vysokých školách nie je dostatočné prístrojové vybavenie a absolventi nepoznajú najnovšie trendy? Na to, aby sa človek stal odborníkom v danom obore, potrebuje minimálne desať rokov. Koho by tu tá firma zamestnala? Jedna vec je štát, druhá súkromný sektor. Navláčili sme sem primitívnu výrobu, ale nikomu nenapadlo kompenzovať neférové daňové a iné úľavy zahraničným investorom aspoň minimálnym výskumom.
Poznám firmy, ktoré sa chceli presťahovať zo Silicon Valley, pretože sú tam drahé pozemky, prenájmy, drahá infraštruktúra, drahý servis, silná konkurencia na pracovnom trhu. Presťahovať sa však nemôžu, pretože tí najlepší ľudia nie sú ochotní opustiť svoje zázemie, a to aj v krajine s vysokou mobilitou pracovnej sily ako USA. Ak niekde urobíte výskumné centrum, to už len tak neprenesiete. Výrobnú halu zbalia a odídu na Ukrajinu. Ale výskum nie. Prístroje presťahujete, ale s prepojenými odborníkmi nemožno len tak šibovať. Oni sú iná kategória. To je obrovská výhoda výskumu pre krajinu.

Slovenská vláda argumentuje, že krajiny, ktoré išli cestou vzdelanostnej ekonomiky, hospodárska kríza položila ako prvé. Neprotirečí si to trochu?
Kríza predovšetkým ukazuje, že tie oblasti hospodárskeho života, kde sa zabrzdil inovačný cyklus, sú prvé v problémoch. Výrobky dnes majú dlhú trvanlivosť, novú vec si kúpim, len ak má nejakú výraznú technologickú novinku. Musí prísť niečo nové. Len vtedy som ochotný zahodiť staré, ešte fungujúce. Platí to aj pre televízory, aj pre autá. Autami plnými elektroniky už dnes nikoho neohúrite. Ak niečo pomôže automobilkám, tak je to práve výskum a ten musí a aj pokračuje ďalej. Na výskum má kríza menší vplyv. Výroba sa zastaví okamžite. Takže tá spomenutá vláda nevie, o čom hovorí. Poviem vám príklad z inej oblasti. Napriek kríze počet predaných smartphonov, teda takzvaných „múdrych“ telefónov, klesol minimálne. Lebo tie ponúkajú významnú pridanú inovačnú hodnotu oproti starým mobilným telefónom. To je prínos vedy a výskumu, ktoré tu na Slovensku tak nepochopiteľne zanedbávame.

Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1359
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Stopár rakoviny