Neviem sa nabažiť prírody

Sezóna lovu srncov sa u nás začína až v polovici mája, no do Maďarska môžete za nimi...

15. mája 2018 |

Sezóna lovu srncov sa u nás začína až v polovici mája, no do Maďarska môžete za nimi vycestovať už od 15. apríla. Revíry na juhu Maďarska v blízkosti hraníc s Chorvátskom už viackrát navštívil aj Jozef Kozár, rodák z Bratislavy.

Vďaka priaznivým prírodným podmienkam v nížinnej pahorkatine pri strednom toku Dunaja idú do ruje niektoré srnce už koncom mája a začiatkom júna. Jozef pri svojich prvých poľovačkách v tejto oblasti využil zvýhodnené paušálne jarné poplatky pri love výradových srncov s trofejami od 150 do 320 gramov. Postupne navštívil viaceré revíry. Neskôr sa už zameral na silnejšie jedince a na iné druhy raticovej zveri vrátane jelenej. Pri výbere najvhodnejšej destinácie sa vždy obracia na Ing. Miroslava Jevočina z Michaloviec, skúseného organizátora poľovačiek v zahraničí.

Srnčí revír

Vyhľadávané jarné poľovačky na srnce v maďarskom Gemenci sa odohrávajú v revíri štátneho podniku s dlhoročnými tradíciami v poľovníctve a lesnom hospodárstve. Úživný revír sa nachádza pri meste Baja, ležiacom asi stopäťdesiat kilometrov južne od Budapešti po diaľnici M6. Lesné hospodárstvo s viacerými poľovníckymi chatami a vynikajúcim servisom pre hostí sa rozprestiera v lužných lesoch popretkávaných sústavou dunajských ramien, mokradí a kanálov na rozlohe asi 70-tisíc hektárov.

V tomto revíri maďarských štátnych lesov sa ročne uloví asi 150 srncov, takže šance na úspech sú vysoké. Na skvele vybavených poľovníckych chatách sa organizátori poľovačiek vedia príkladne postarať o klientov. Poskytujú výbornú stravu, ubytovací komfort, profesionálne sprievodcovské služby pri love aj pozorovaní zveri pre poľovníkov i nepoľovníckych hostí. Napríklad Jozefa vždy sprevádza aj manželka, ktorá síce nepoľuje, no miluje potulky lesom a navyše vie po maďarsky. Manželia so sebou brávajú aj svoju maďarsku vyžlu Bonga, ktorý s nimi býva v izbe, no využiť by mohli aj koterec.

Prvá posliedka

Za päť dní, ktoré si klient zaplatí v cestovnej agentúre AB-Centrum, sa dostane desaťkrát na posliedku do revíru s miestnym profesionálnym sprievodcom. Jozef si veľmi obľúbil Attilu, s ktorým sa spriatelili počas doterajších poľovačiek, spoločne už absolvovali aj vydarené jesenné jelenie ruje. Výsledkom tej minuloročnej bola pre Jozefa zlatá jelenia trofej, ktorej hmotnosť po vysušení dosahuje 10,76 kilogramu, 221 bodov. Už rok predtým mal Jozef strelecké šťastie, keď v juhomaďarskom lužnom lese ulovil bronzového jeleňa. Tieto trofeje by rád uza­vrel aj strieborným jeleňom. Ale ak to príde, bude to opäť vo voľnej prírode, lebo poľovačky vo zverniciach Jozef neuznáva.

A ako poľovačka na srnca prebieha? Budíček pred treťou hodinou ráno postavil Jozefa na nohy. Atilla s kolegami prišiel za skupinou hostí na poľovnícku chatu v presne dohovorenom čase. V jedálni rozvoniava káva. Na chate vrcholia tiché prípravy na prvý deň lovu srncov za paušálny poplatok. Jozef dúfa, že získa nové skúsenosti a s trochou loveckého šťastia aj ďalšiu skromnú trofej. Ale je to skôr zvedavosť, ktorá ho ženie za novými zážitkami. Veď inak by sotva vykročil na poľovnícke chodníky, ktoré ho v Maďarsku vedú do neznámych revírov, hoci má dostatok možností poľovať aj doma, na Slovensku.

Na správnom mieste

Hostia vedení domácimi sprievodcami vyrážajú za srncami z ostrova Pandúri, kde sú ubytovaní a na ktorom sa lovia iba jelene a diviaky. Pri kompe ich už čaká lesník. Nehlučne sa preplavujú cez rameno rieky. Okrem guľovnice patrí k Jozefovej výbave aj fotoaparát. Včera mu napríklad nádherne pózoval čierny bocian i spevavce. Natrafil už aj na včelárika zlatého, pestrého ako papagáj. Ešte za tmy vyšli na cestu a presadli do pickupu. Musia včas a potichu doraziť na vyhliadnuté miesta, odkiaľ sa nie­ktorí vydajú na posliedku, iní ostanú na posedoch. Attila je vynikajúci praktický poľovník aj skúsený stopár, revír pozná ako vlastnú dlaň. Hostia sa nevedia nabažiť divadla, ktoré ponúka lúka, pole a les. Srnce na poli sa správajú prekvapivo pokojne. Nereagujú na automobil, keďže z vozidiel sa zásadne nepoľuje. Poľovníci pozorujú zver z malej vzdialenosti.

Attila detailne ozrejmuje menej skúseným hosťom zo skupiny kritériá chovnosti srncov. Poľovníci sa po chvíli rozdelia, ujmú sa ich sprievodcovia. Jozef s Attilom osireli. Jarná vegetácia je ešte nízka a neprekáža pri sledovaní čriedy, ale tá si vie ustrážiť bezpečný odstup od človeka. Napriek tomu nachádza Attila spôsob, ako sa k srncom priblížiť. Jozefovi sa pri prvej rannej vychádzke podaril istý úlovok na 50-metrovú vzdialenosť.

Ďalšia trofej

Sprievodcovia v tomto kraji neraz dohľadávajú zver v teréne popretkávanom kanálmi, ramenami a močiarmi. Svoje obrovské skúsenosti a poznanie osvedčili v predposledný deň Jozefovho pobytu pri večernej poľovačke na srnca. Vtedy mu hostitelia k trom predchádzajúcim úlovkom, ktoré dosiahol počas štyroch dní, ponúkli za doplatok silnejšieho srnca približne so 420-gramovým parožím. Jozef s Attilom ho najskôr stopovali pri rannej posliedke, ale bezvýsledne. Vybrali sa za ním aj v podvečer. So zapadajúcim slnkom les temnel, ale sprievodca sa tentoraz nezmýlil. Srnec vyšiel presne, kde mal. Ibaže dvojica pozorovateľov bola od neho ďaleko. Pokúsili sa ticho priblížiť, šli obozretne v protivetre. Srnec sa nepokojne mrvil. To a ubúdajúce svetlo spôsobilo Jozefov nepresný zásah. Srnec po rane zo stosedemdesiatmetrovej vzdialenosti odbehol do lesa...

Ráno múdrejšie večera

„Ideme ho dohľadať?“ netrpezlivo sa spýtal Jozef. Ale Attila sa zhrozil: „Neblázni! Chceš ho stratiť? Hneď za pásom lesa širokým iba tridsať metrov je voda hlboká päť metrov. Keď ho vyplašíme, môžeme sa s ním rozlúčiť. Musíme vyčkať do rána,“ pokojne uzavrel sprievodca a zavelil na návrat. „Pre pochybnosti a obavy z nového rána som potom prebdel celú noc,“ priznáva dnes Jozef.

Vďaka Attilovým farbiarom však všetko dopadlo dobre. Keď ich sprievodca ráno nasadil na stopu, vysvitlo, že srnec po zásahu zaľahol na ďalších dvoch miestach. Na treťom už ležal zhasnutý.
„Keď sme skončili, Attila vypol hruď a navrhol, že teraz mi niečo ukáže,“ pokračuje Jozef v rozprávaní. „Zaviedol ma skutočne veľmi blízko k nádhernému výradovému jedincovi v hustom poraste. Mal bohato perlované špice so snehobielymi koncami bez akejkoľvek výsady, určite to bola aspoň 500-gramová rarita. Som Attilovi vďačný, že som to uvidel a že mi doprial ďalší nezvyčajný zážitok.“ Zdôrazňuje však, že sa tak jeho obľúbený sprievodca nezachoval iba výnimočne. „Raz ma zasa zaviedol k jeleňovi s parožím, ktoré muselo vážiť 13 kilogramov. Sledovali sme ho asi z tridsiatich metrov,“ hovorí Jozef. „Úžasne si Attilu vážim za jeho prácu poľovníckeho sprievodcu, ktorú vykonáva popri bežnej lesníckej profesii. Nijaký poplatkový poľovník sa nezaobíde bez osobného nasadenia a účinnej pomoci skúseného sprievodcu,“ kvituje Attilove služby Jozef.

Dovolenkové lákadlá

Okrem neopakovateľných okamihov, ktoré poľovníkovi ponúka maďarská príroda v lužných lesoch pri dunajskej magistrále, trávi Jozef s manželkou voľný čas aj návštevami širokého okolia. Lákajú ich turistické zaujímavosti, miesta s bohatou históriou, kultúrou, tradičnými remeslami, folklórom, vynikajúcou gastronómiou alebo ochutnávkami osobitých druhov vín. Počas dovolenky v južnom Maďarsku si Jozef so záujmom pozrel napríklad prácu chovateľov v 600-hektárovej diviačej zvernici pri meste Hajós, ale aj 30-tisícovú bažantnicu v Dusnoku. V okolí mesta Baja možno spoznávať rázovitý kolorit podunajskej krajiny.

15. mája 2018 Autor: Igor Turanec

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
Neviem sa nabažiť prírody
Igor Turanec