Zanikol už oštep?

Na usmrtenie postrelenej zveri sa v niektorých európskych krajinách smie...

11. mája 2018 |

V niektorých európskych krajinách sa na usmrtenie postrelenej zveri smie používať aj lovecký oštep. Ako je to u nás?

Poľovnícky náučný slovník autorov Pavla Hella a kolektívu vy­da­ný roku 1988 v stati o chladných zbraniach uvádza: „Lovecký oštep definitívne zanikol. Nože môžu byť tesáky, dlhé až 600 milimetrov, ktoré sa používajú pri výkone poľovníckych obradov; záražce s rovným chrbtom a pretiahnutým hrotom čepele dlhej sto i viac milimetrov, ktorými sa bodnutím za väzy usmrcovala postrelená zver. Dnes sa používa dostrelný výstrel, aj keď usmrtenie postrelenej zveri poľovníckymi nožmi poľovnícky poriadok nezakazuje.“

Názory odborníkov

Svět myslivosti uverejnil v novembrovom čísle diskusiu odborníkov, právnikov, znalcov poľovníckej problematiky a vodičov poľovne upotrebiteľných psov o používaní loveckého oštepu v súčasnej praxi. Treba uviesť, že zaužívaný výraz „lovecký oštep“ nezodpovedá skutočnosti. Oštep sa vrhá, používali ho napríklad Eskimáci a domorodé obyvateľstvo Afriky. V európskych a ázijských podmienkach sa pri love zveri používala kopija, ktorou sa bodá. Slúžila ako lovecká a neskôr bojová zbraň už od praveku. V stredoveku mala 20 až 30 centimetrov dlhý, obojstranne brúsený hrot, asi 15 centimetrov dlhú kovovú tuľajku, do ktorej sa osadzovala približne dvojmetrová drevená násada. Rozsiahlu diskusiu českých odborníkov možno zhrnúť do niekoľkých viet: Česká legis­latíva tento spôsob usmrtenia zveri nepovoľuje. V niektorých nemeckých oblastiach je tento spôsob usmrtenia postrelenej zveri povolený a českí profesionálni chovatelia psov by ho privítali. Zaujímavé sú aj tvrdenia niektorých držiteľov psov, že pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver v Nemecku býva časť psovodov ozbrojená oštepmi, ktoré majú násadu, to znamená drevenú časť oštepu, v tvare štvorhranu alebo osemhranu. To aby sa dali v rane po vbodnutí pootočiť aj mokrými, prípadne spotenými rukami. Kovaná čepeľ má byť pevná a stabilná, obojstranne brúsená, pri vrazení do komory a pootočení spôsobí väčší otvor ako lovecký nôž a umožní dostatočný prienik vzduchu do hrudnej dutiny. Použitie kopije si vyžaduje určitú dávku odvahy.

Porušenie zákona

Podľa českej legislatívy však použitie loveckého oštepu odporuje ustanoveniam zákona o poľovníctve, ktoré sa týkajú zásad ochrany prírody a ochrany zvierat proti týraniu. Je zakázané loviť zver spôsobom, ktorým sa zbytočne trýzni. Aj podľa českého Trestného zákona je dôvodom na usmrtenie zveri výkon práva poľovníctva a s ním súvisiace ťažké poranenie zveri, ak je jej ďalšie prežívanie spojené s trvalým utrpením. Umožňuje usmrtenie zvieraťa „manipuláciou šije“ alebo strelnou zbraňou. Český Trestný zákon však taktiež zakazuje usmrtenie zvieraťa ubitím, ubodaním alebo inou metódou, ktorá spôsobí zvieraťu neprimeranú bolesť alebo utrpenie. Zabitie loveckým oštepom by sa mohlo pokladať za ubodanie. Uvádza sa dokonca prípad českého poľovníka, ktorý pri love zveri s tromi bullteriérmi používal na usmrtenie diviakov „kančie pero“, čo je vylepšený typ loveckej kopije. Za nedovolený spôsob lovu mu na niekoľko rokov odobrali poľovnícky lístok.

Časy sa menia

Nárast populácie diviačej zveri v Európe prináša aj zmeny spôsobov lovu. Profesionálny český vedúci honcov Jan Konvička sa v roku 2010 zúčastnil na 36 nadhánkach na diviačiu zver v Česku aj v zahraničí a niekoľkokrát lovil s vodcami svoriek duričov v Nemecku. Nešlo však len o vyháňanie zveri z porastu. Každý z vodičov psov mal lovecký oštep a nadhánkovú strelnú zbraň v krátkom vyhotovení. Každý pes mal obojok s GPS na rýchlu lokalizáciu a možnosť rýchlejšieho zásahu. Postreleného 95-kilogramového kanca naraz vystavovalo dvanásť psov a jeden zo psovodov mu zasadil smrteľnú ranu oštepom. Profesionálni psovodi, ktorí sa zúčastňujú na desiatkach poľovačiek ročne, sa o používaní loveckého oštepu v Nemecku vyjadrujú veľmi pochvalne. V posledných rokoch sa mení aj správanie diviačej zveri. V revíroch s intenzívnym lovom sa oveľa častejšie stavia proti psom alebo lovcom. Zohrané svorky psov čoraz častejšie strhnú v pohone slabší kus diviačej zveri.

Palica ako zbraň

V mojej poľovníckej praxi som sa s používaním náhrady oštepu ako zbrane stretol len raz. Naši lovci až tak často streleckú palicu pri love nevyužívajú, no v alpských krajinách je bežnou súčasťou poľovníckej výzbroje. Jeden nemecký poľovnícky hosť, ktorého som sprevádzal na love, používal svoju palicu s okovaným hrotom. Na hornej strane lieskovej palice mal kovovú objímku, v ktorej bol vnútorný závit. V rukoväti loveckého noža mal zabudovanú skrutku, pomocou ktorej si nôž s 20-centimet­rovou masívnou čepeľou dokázal v priebehu niekoľkých sekúnd naskrutkovť na streleckú palicu. Týmto „oštepom“ vraj v Nemecku doráža postrelenú diviačiu zver do veľkosti lanštiaka. Ochráni tak dorážajúce psy a okolostojacich poľovníkov pred nebezpečenstvom poranenia pri dostreľovaní zveri. Na kanca by si asi poľovník s takouto zbraňou netrúfol, ale na diviača alebo lanštiaka môže byť jej použitie účelné. Usmrtenie väčšej postrelenej diviačej zveri zárazom tesáka medzi lebku a prvý krčný stavec je veľmi problematické.

Zakázaný spôsob lovu

Náš zákon o poľovníctve sa pri love zveri zameriava na používanie strelnej zbrane. Poľovať na zver možno len spôsobom zodpovedajúcim zásadám lovu a ochrany zveri podľa zákona o poľovníctve. V zakázaných spôsoboch lovu je okrem iného uvedený aj „lov inou zbraňou ako zbraňou na poľovné účely alebo lov zbraňou vybavenou zakázaným doplnkom“. V publikáciách Poľovníctvo 1 a 2 od A. Bakoša a P. Hella sa v kapitole Poľovnícke strelectvo uvádza, že medzi chladné zbrane patria: záražec, tesák, lovecký oštep a poľovnícky nôž. O oštepe tam viac zmienok nenájdete. Záražec je poľovnícky nôž s pevnou, jednostrannne ostrou čepeľou, dlhý asi dvesto milimetrov, ktorý sa v minulosti používal na usmrtenie postrelenej srnčej a kamzíčej zveri. Vrážal sa medzi šijové stavce, aby sa preťala miecha. Po postrelení srnčej zveri používame záraz aj v dnešných časoch, no dorážanie vitálneho kanca alebo jeleňa nožom si v praxi neviem predstaviť.

Slovo veterinára

Podľa MVDr. Jana Pecku je oštep použiteľný najmä v situácii, keď sa poranená zver obracia proti lovcovi a bodnutie je vedené spredu do hrude. Čepeľ zasahuje srdce, aortu alebo jej príslušné výstupné kmene. Druhá možnosť nastáva, keď diviaka atakujú poľovnícke psy a bodnutie môžeme viesť na stred hrudníka tak, aby minulo lopatku alebo ramenný kĺb. V oboch prípadoch dochádza k závažnému zasiahnutiu životne dôležitých orgánov s dostatočným ranivým efektom, pneumotoraxom a kolapsom pľúc, k masívnemu krvácaniu, fatálnemu poklesu krvného tlaku, traumatickému šoku, bezvedomiu a smrti. Niektorí odborníci dokonca prirovnávajú účinok bodnutia loveckej kopije k dostreleniu. Podľa mňa je však trieštivý účinok poloplášťového projektilu s riadenou deformáciou a dutinovým efektom sprevádzaným šírením tlaku v kvapalinách pre organizmus oveľa rýchlejší a okamžite usmrcujúci.

Na kanca nožom

Dorazenie kanca poľovníckym nožom som zažil len raz v živote. Na zasneženej spoločnej poľovačke člen nášho združenia v pohone sledoval v húštine stopu čerstvo postreleného kanca. Asi 120-kilogramový diviak proti lovcovi vyštartoval zo vzdialenosti niekoľkých metrov a v momente ho nabral. V excelentnom oblúku poľovník na diviaka vystrelil a trafil ho do hlavy. Prvé, čo lovcovi napadlo, bolo vytiahnuť z pošvy nôž a vraziť ho kancovi do boka. Kanec bol už asi našťastie mŕtvy, poľovník konal v pude sebazáchovy. Niekoľko sekúnd nevedel zo seba vydať ani hláska a my sme len stáli okolo húštiny s puš­kami pripravenými na výstrel.

Zoči-voči

Pustiť sa do postreleného dospelého kanca s kopijou by mohlo byť životu nebezpečné. Je rýchly a oveľa silnejší ako človek. Okrem toho má v tej chvíli v krvi vysokú hladinu adrenalínu. Spredu poľovníkovi kopiju suverénne vyrazí rypákom, len ťažko mu možno umiestniť zásah na hrudnú jamku. Zboku je to už lepšie, ostrý pes ho zdrapí za rypák a on si všíma psa. Vtedy je to relatívne bezpečné, komoru má odkrytú, útočí iným smerom a lovec si môže od neho udržiavať bezpečnú vzdialenosť. Platí to však len dovtedy, kým sa kanec neobráti proti lovcovi. Na záver si pripomeňme, že podľa nášho poľovníckeho poriadku je poľovník povinný postrelenú zver v čo najkratšom čase humánnym spôsobom usmrtiť, aby zbytočne netrpela. Raticová zver a veľké šelmy sa dostreľujú strelou na krk alebo zárazom medzi lebkou a prvým stavcom chrbtice nožom, zajačiu zver usmrcujeme úderom za uši, pernatú zárazom za temeno hlavy nožom, malé šelmy úderom palice za väzy. Usmrtenie postrelenej diviačej zveri loveckým oštepom sa v poriadku neuvádza, takže tento spôsob nie je povolený.

11. mája 2018 Autor: Ing. Marián Šebo

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
Zanikol už oštep?
Ing. Marián Šebo