Poradíme vám: Na snehu a ľade

Pády na zľadovatenom teréne sa niekedy končia úrazom. Poradíme vám, ako...

01. decembra 2018 |

Pády na zľadovatenom teréne sa niekedy končia úrazom. Poradíme vám, ako postupovať v kritických okamihoch.

Stačí chvíľa nepozornosti a zrazu sa ocitnete na zemi. Odriete si kožu na ruke, prípadne na hlave alebo tvári. Sneh ani ľad ranu väčšinou neznečistia, preto ju netreba dezinfikovať. Ak je v odrenine zemina, škvára, piesok či drobné kamienky, postihnuté miesto opláchnite čistou vodou (nemusí byť sterilná), hoci aj z potoka alebo jazera. Na slabo krvácajúcu ranu stačí priložiť rýchloobväz, ktorý ju ochráni pred infekciou. Vhodná je najmä vodoodolná náplasť, tým predídete navlhnutiu postihnutého miesta pri umývaní a následnému mokvaniu. Takto ošetrená odrenina za dva-tri dni zaschne a rýchloobväz môže ísť dolu. Pri silnejšom krvácaní ranu na desať až pätnásť minút pevnejšie pritlačte čistou tkaninou alebo jednorazovou vreckovkou, aby krvné doštičky upchali prederavené vlásočnice. Potom použite spomenutý rýchloobväz.

Do prírody sa oplatí nosiť aspoň miniatúrnu súpravu prvej pomoci, ktorá pozostáva z malej fľašky dezinfekčného roztoku, sterilného obväzu a náplastí v dvoch až troch veľkostiach. V ruksaku nezaberie viac miesta ako mobilný telefón, poľovníci a rybári by si však mali pribaliť aj väčší obväz na prípadné zastavenie krvácania. „Dôležité je aj očkovanie proti tetanu, ktoré treba za normálnych okolností každých desať rokov zopakovať. No keď je rana znečistená pôdou, lístím či trávou, postihnutý sa má dať preočkovať aj po piatich rokoch, buď na chirurgii, alebo u všeobecného lekára,“ upozorňuje doc. MUDr. Viliam Dobiáš, CSc.

Pomliaždeniny

Človek najčastejšie spadne na zadok, chrbát, na bok alebo si udrie končatiny, pričom si neraz „len“ pomliaždi svaly. Aj keď otlačené tkanivo veľmi nekrváca, môže v ňom vzniknúť krvný výron. Po čase sa do krvnej zrazeniny začnú ukladať vápenaté soli, ktoré sa vyplavujú z krvi a časť tkaniva skostnatie, osifikuje. Aj na röntgenovej snímke pripomína kosť. To vedie k dlhodobým bolestiam alebo k zníženiu funkčnej schopnosti svalu, pretože je nepohyblivý.

Na zníženie zápalu tkanív a potlačenie bolesti sa odporúča postupovať podľa akronymu KLOP: K – kľud, L – ľad, O – obväz a P – polohovanie. To znamená postihnuté miesto udržiavajte v pokoji, priložte naň studený obklad, respektíve ľad (nie priamo na kožu, ale cez uterák alebo inú textíliu), ktorý nechajte pôsobiť približne dvadsať minút, potom stiahnite elastickým obväzom, aby ste zabránili opuchu alebo krvácaniu do svalu. Ak máte pomliaždenú končatinu, držte ju vo zvýšenej polohe.

Kĺby a kosti

Na ľade alebo na snehu často dochádza k podvrtnutiu až vykĺbeniu členka či zápästia. Pri podvrtnutí sa kĺbová hlavica nakrátko vysunie z kĺbovej jamky a následne sa vráti do pôvodnej polohy. Väzivové puzdro, ktoré drží kĺb pohromade, sa síce len natiahne, ale ide o bolestivý proces. Normálny tvar nadobudne až za určitý čas. Pri vykĺbení sa kĺbová hlavica vysunie z kĺbovej jamky, pričom sa už nevráti do pôvodnej polohy. Ešte zložitejšie sú zlomeniny, pri ktorých sa naruší povrch kosti, respektíve aj kože. „Pomliaždenie svalov, podvrtnutie, vykĺbenie a zlomeniny sú stavy, ktoré sa nedajú v rámci prvej pomoci odlíšiť, ale sprevádza ich trojica príznakov. Prvým je úrazový mechanizmus, teda pád, náraz, kopnutie, udretie alebo náhly pohyb. Druhým príznakom je náhla bolesť a tretím obmedzená až znemožnená pohyblivosť postihnutej časti tela,“ hovorí V. Dobiáš. Na základe týchto poznatkov aj laik môže odhadnúť, že ide o poškodenie svalu, kĺbu alebo kosti. Poranenú končatinu treba vždy znehybniť, pričom sa zároveň fixujú najbližšie kĺby nad a pod postihnutým miestom. Napríklad pri poškodení zápästia musíte hornú končatinu znehybniť od prstov až nad lakeť. „Hornú končatinu je ideálne fixovať závesom v odeve, napríklad rukáv upevníte pomocou zapínacieho špendlíka o kabát alebo použijete trojrohú šatku. Svaly končatiny sa nesmú napínať. Tým dôjde k úľave od bolesti a postihnutého treba, samozrejme, odviezť na odborné vyšetrenie.“ Úrazy dolnej končatiny bývajú ešte problematickejšie. Ak človek nemôže stáť, postihnutú nohu priviažte k zdravej, ktorá jej vytvorí oporu. Keď je dolná končatina zdeformovaná, obyčajne skrivená úrazom, prvá pomoc sa poskytuje vypodložením. „To znamená, že celého človeka vypodložím tým, čo mám poruke – dekou, vetrovkou, kabátom v takej polohe, aby si mohol uvoľniť svalstvo a ležať bez pohybu. Pacienta zväčša nemožno transportovať, preto treba privolať záchrannú službu. V neprístupnom teréne možno cez tiesňovú linku zavolať aj leteckú záchrannú službu.“ Otvorená zlomenina je vždy nebezpečná, lebo vzniká otvorená rana vystavená infekcii. Cez porušenú kožu môžu až do kosti preniknúť choroboplodné zárodky, znižuje sa obranyschopnosť organizmu a postihnutému hrozí zápal kostnej drene, ktorý niekedy predstavuje komplikáciu na celý život. Rana môže dlho hnisať, štruktúra kostného tkaniva sa oslabuje. „Pri otvorenej zlomenine však kosť nie vždy trčí z rany. Občas len prepichne kožu a schová sa naspäť. Čiže spadol som, udreté miesto ma bolí a niekde v okolí bolesti je porušená koža alebo len odrenina... V takom prípade treba ranu najprv prekryť čistou tkaninou, najlepšie sterilným obväzom. Ak mám pri sebe dezinfekčný prostriedok, kožu okolo rany až do vzdialenosti približne desiatich centimetrov vydezinfikujem. Potom končatinu znehybním a vyhľadám odbornú pomoc,“ radí lekár.

Otras mozgu

Patrí k najzávažnejším úrazom pri páde na tvrdý podklad, lebo môže byť spojený s poranením mozgu. Ak sa pošmyknete na rovine, hrozí vám maximálne ľahký otras mozgu. V takomto prípade buď vôbec neupadnete do bezvedomia, alebo vedomie stratíte len na pár sekúnd, čo okolie nemusí vôbec zaregistrovať. „Otras mozgu sa dá spoľahlivo rozpoznať podľa toho, že postihnutý býva bezprostredne po úraze zmätený a nepamätá si udalosti, ktoré sa odohrali tesne pred pádom. V prvých minútach často nevie, kde sa nachádza, čo robil alebo nespoznáva kamarátov. Takéhoto človeka treba ihneď dopraviť do zdravotníckeho zariadenia, kde ho väčšinou hospitalizujú na dvadsaťštyri až štyridsaťosem hodín, pretože sa môžu oneskorene objaviť následky v podobe krvácania do mozgu – a to je už vážne! Situáciu netreba podceňovať, komplikácie sa vyskytujú najmä u starších ľudí.“ Podľa Viliama Dobiáša je otras mozgu najviac nedocenenou diagnózou v rámci všetkých úrazových stavov. Príznaky sú totiž prchavé, za hodinu-dve sa vytratia a neskôr sa už nedajú diagnostikovať ani pomocou röntgenu či počítačovej tomografie (CT). Nebezpečenstvo spočíva hlavne v tom, že ak by sa u dotyčného v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov otras mozgu zopakoval, mohol by mať závažné zdravotné dôsledky vrátane dlhotrvajúceho bezvedomia, porúch psychiky, pamäti, schopnosti sústredenia či iných mentálnych funkcií.
Chrbtica: Podozrenie na zlomenie chrbtice vzniká vtedy, ak človek spadne z väčšej výšky, ako je výška tela. Napríklad pri páde z posedu, alebo ak sa zgúľate zo zrázu. V takýchto prípadoch treba prvú pomoc poskytovať veľmi opatrne, aby nedošlo k poškodeniu miechy, ktoré sa prejavuje ochrnutím končatín. „Poranenie chrbtice sa lieči dlhodobým pokojom, poškodenú miechu zatiaľ nevieme vyliečiť. Ak niekto spadne z výšky, treba mu pod telo zasunúť termofóliu, obložiť ho tak, aby sa nehýbal, prikryť dekou a vždy privolať záchrannú službu!“ Úrazy v prírode mnohí ľudia podceňujú. Ak napríklad so zlomenou nohou kráčajú lesom niekoľko kilometrov a s bolesťami sa vyberú k lekárovi až na druhý deň, zbytočne si privodia komplikácie a predĺžia čas liečenia. Výnimkou nie sú ani trvalé následky v podobe obmedzenej pohyblivosti končatiny, ktorú už nikdy nezohnú ani nevystrú. Najčastejšou chybou je však neposkytnutie prvej pomoci!

Podchladenie

Pri lokálnom podchladení pociťujete chlad najmä na koncových častiach tela, teda na prstoch rúk a nôh, na špičke nosa, ušných lalokoch a na lícach. Neskôr sa pridáva pocit svrbenia v postihnutej oblasti. „Ak nasleduje bolesť, to je už zlé. Prvú pomoc treba začať poskytovať pri pocite chladu a začínajúceho svrbenia, keď je ešte proces zvratný,“ zdôrazňuje docent Dobiáš. Ak človek prehliadne príznaky lokálneho podchladenia, nastupuje celkové podchladenie organizmu. Vtedy sa telo začne brániť triaškou, pri ktorej práca svalov produkuje teplo. Zároveň však dochádza k vysokej spotrebe zásobnej energie a kyslíka z organizmu, človek sa preto zohreje len na chvíľu. Ak sa čím skôr nedostane do bezpečia, triaška sa už nezopakuje a nastáva celkové podchladenie. Prvým príznakom je malátnosť alebo apatia. „Túto problematiku zaujímavo opísali polárni bádatelia František Běhounek a Roald Amundsen. Spomínali, že v poslednej fáze nastáva paralýza ciev a človek začne paradoxne pociťovať teplo. Podchladenie je bolestivé, ale potom naraz príde úľava, postihnutý sa cíti príjemne, je mu teplo, definitívne stráca vedomie a zastavuje sa srdce.“ Typickým prejavom podchladenia je dezorientácia – človek prestáva spoznávať rodinu, priateľov, nevie, kde sa nachádza, čo sa stalo. „Ešte predtým, ako upadne do bezvedomia, začne sa vyzliekať. Vedci dosiaľ nenašli vysvetlenie na takéto správanie. Zároveň je to posledný varovný príznak, keď ešte možno podchladeného zachrániť,“ uvádza lekár.

Oziabliny, omrzliny

Pri lokálnych oziablinách a omrzlinách si treba danú časť tela schovať do tepla. Na hlavu si nasaďte čiapku, nos si zakryte šálom, končatiny strčte pod pazuchy alebo medzi stehná. Kožu zásadne nešúchajte, lebo pri podchladení sa stáva krehkou a trením by ste si spôsobili odreniny. Tie sa, najmä pri omrzlinách, stávajú zdrojom rôznych infekcií. Ak máte možnosť, premiestnite sa do tepla, vlhké a prepotené oblečenie si vymeňte za suché. Aj vnútri je ideálne zabaliť sa do termofólie, ktorá vás síce nezohreje, ale zabráni ďalšiemu úniku tepla. Oziabnuté alebo omrznuté končatiny možno v teplej miestnosti postupne ohrievať. Najskôr ich ponorte do vlažnej až studenej vody, pretože podchladená koža je krehká a teplota povrchu ľudského tela je nižšia ako za normálnych okolností. Teplejšia voda by vám spôsobila popáleniny. Tú môžete prilievať až vtedy, keď sa organizmus aklimatizuje. Oziabnuté a omrznuté časti tela sa nesmú ohrievať vtedy, ak ešte človek bude vystavený studenému počasiu. A aký je vlastne rozdiel medzi oziablinou a omrzlinou? Prechod medzi oziablinou a omrzlinou sa ukáže až po troch mesiacoch. Ak príznaky po poskytnutí prvej pomoci odznejú, k lekárovi netreba ísť. Ak však bolesť, pocity pálenia, svrbenie, prípadne strata citlivosti pretrvávajú aj po zohriatí, treba zájsť do zdravotníckeho zariadenia. Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď pretrváva zmena farby postihnutého miesta, napríklad končeky prstov zostávajú belavé.

Načo dbať?

V chladnom prostredí nepite alkohol! Keďže rozširuje cievy, na chvíľu navodí pocit tepla v pažeráku a žalúdku, ale zároveň urýchľuje stratu energie. Neodporúča sa ani káva, lebo dehydruje organizmus a pôsobí močopudne. Vhodnou alternatívou je teplý čaj alebo polievka. Ak ste vonku, hýbte sa! Pri svalovej námahe organizmus produkuje teplo. Chôdza ani krátky beh nie sú náročné na spotrebu kyslíka ani energie. V pravidelných intervaloch prijímajte ľahko stráviteľné a vysoko energetické potraviny, najmä sušené alebo kandizované ovocie, hroznový cukor, čokoládu. V malom objeme tak získate dostatok kalórií potrebných na tvorbu tepla.

Mária Inštitorisová

01. decembra 2018 Autor: Mária Inštitorisová

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
Poradíme vám: Na snehu a ľade
Mária Inštitorisová