Hudri – hudri, ja som múdry

Koncom zimy prilietajú na tokanisko moriaky...

15. apríla 2018 |

Koncom zimy prilietajú na tokanisko moriaky vábené pišťaním svojich dám.

Okolie Trnovca nad Váhom je azda jediná oblasť na Slovensku, kde vo voľnej prírode uvidíte morku divú (Meleagris gallopavo). Malebná krajina s pomerne teplým podnebím, záplavové lužné lesy so zamokrenými lúkami a močariskami porastenými bohatou vegetáciou pripomína domovinu morky – Severnú Ameriku a Mexiko. Potvrdili to aj zahraniční poľovníci, ktorí majú skúsenosti s lovom morky v jej pravlasti. Introdukcii veľkých amerických kúr do revíru pri Váhu predchádzal voliérový odchov prvých jedincov dovezených z Kanady koncom milénia. Z nich sa odchovávali ďalšie. Chov sa úspešne rozvíjal, až prišlo na ich pokusné vypúšťanie do voľnej prírody. Viaceré šťastne prezimovali a o štyri roky tu už začali hniezdiť, pričom mali aj prvé prírastky. Postupne sa tento druh zveri podarilo udržať v revíri.

Súboje

Lesklé farebné operenie morky je dosť nápadné. Moriaka navyše zdobí mohutný lalok zdurenej kože na krku a dlhý kožený strapec visiaci cez špičku zobáka. Niektoré samce majú hmotnosť až do 20 kilogramov, väčšina však okolo 15 kilogramov. Samica je menšia. Pud rozmnožovania koncom zimy spôsobuje, že samice sa ozývajú pišťaním. Na vábivé pišťanie moriek na tokanisko prelietajú moriaky, ktoré sa dvoria našuchorením peria do tvaru gule. Tak zažiari v najkrajších farbách. Chvost roztiahnu do vejára a krídla spustia na zem. Pri toku nimi brúsia a nafukujú krčné vzdušné vaky, pričom sa pohybujú drobnými skokmi a vydávajú hlboké pridusené hudri-hudri. Vidieť moriaka pri tokaní je veľkolepý zážitok. Ak je moriakov viac ako moriek, vznikajú medzi nimi tvrdé súboje, ktoré sa často končia i smrťou jedného zo sokov. Samce majú na hrudi hubovitý prívesok, ktorý sa v predjarí napĺňa tukom. Z tejto rezervy potom moriak čerpá energiu počas tokania, keď takmer vôbec neprijíma potravu. Na jeho konci býva už dosť vysilený.

Potomstvo

Samica si buduje hniezdo na zemi vo forme plytkej jamky, ktorú vystelie suchým lístím. Inkubácia vajec trvá dvadsaťosem dní, kurčatá už na druhý deň po vyliahnutí opúšťajú hniezdo. Sú však veľmi citlivé na dážď a chlad. U nás sa liahnu v predjarí, keď býva viac zrážok a denné teploty značne kolíšu. Preto väčšina mláďat uhynie. Morky sa rady prehrabujú v opadanom lístí v lesoch alebo ozobávajú nízkorastúce byliny. Živia sa mäkkými plodmi, trávou, púčikmi, žaluďmi, korienkami, semenami a hľuzami.

Požierajú tiež nájdené zdochliny, rôzne ulitníky a veľké množstvo škodlivého hmyzu. Obľubujú pásavku zemiakovú, ktorá podobne ako zemiaky pochádza z rovnakej oblasti ako morky.Potravu požierajú vcelku a všetku prácu s trávením a drvením potravy ponechávajú svojmu svalnatému žalúdku. Prehĺtajú aj drobné kamienky, ktoré im pomáhajú pri mechanickom spracovaní potravy.

Kúsok Ameriky

Naše klimatické podmienky znášajú staršie morky dobre vrátane mrazivých zím. Úbytok zá­kladných jedincov vo voľnej prírode je zapríčinený slabou ostražitosťou moriek a ich krátkou únikovou vzdialenosťou pred predátormi i človekom. Veľa škôd na morkách spôsobujú líšky, s ktorými sa moriaky púšťajú do súbojov a iba výnimočne vyviaznu len s poraneniami.

V súčasnosti túto atraktívnu zver u nás vyhľadávajú najmä poplatkoví lovci z okolitých krajín, ktorí oceňujú blízkosť „kúska Ameriky“. Podľa zákona o poľovníctve je morka divá poľovnou zverou s časom lovu od 1. októbra do 31. decembra pre obe pohlavia a kohút „moriak“ sa loví ešte od 15. marca do 15. mája.

Jozef Ferenec

15. apríla 2018 Autor: Jozef Ferenec

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
Hudri – hudri, ja som múdry
Jozef Ferenec