Nečakane veľký úlovok

Počas letných prázdnin sme sa vybrali na chatu na Domašu. Bola to chata...

10. februára 2019 |

Pamätám sa na jednu „milú“ príhodu, ktorá sa stala, keď som chodil ešte do základnej školy. Počas letných prázdnin sme sa vybrali na chatu na Domašu. Bola to chata podniku, v ktorom otec pracoval. Keďže sme sa chystali na veľké úlovky dravých rýb, naše prípravy boli mimoriadne svedomité. Otec nemal rád vysedávanie pri nahodenej udici, naopak, mal rád dynamiku, a preto sa venoval najmä prívlači.

V meste, v ktorom sme bývali, sme mali dobrú známu v jednom športovom obchode, kam už v tých časoch niekedy prišli do predajne aj drahé úzkoprofilové voblery – rapaly. Naša známa nám nejaké odložila a my sme si z nich vybrali a kúpili. Takže sme so sebou brali aj pár týchto „fajnšmekerských“ lahôdok.

Po príchode na miesto sme sa ubytovali a zoznámili s ďalším dočasným obyvateľom chaty, tiež pracovníkom toho istého podniku. Bola tam s ním aj jeho rodina. Bola to príjemná mladá rodina s dvoma deťmi – asi sedemročným dievčatkom a päťročným chlapčekom. S otcom sme hneď od začiatku chodili skúšať rybárske šťastie, a to z brehu aj z člna, ktorý patril k chate. Dievčatko nás často z diaľky pozorovalo. Počasie nám síce žičilo, ale nám sa nedarilo a vracali sme sa vždy späť do chaty zlomení ako dnešní učitelia po nevydarenom štrajku. Tak to bolo asi dva či tri dni, no potom sa náhle zmenilo počasie, zdvihol sa vietor a slniečko sa schovalo.

Keď sme chytávali z brehu pri chate alebo neďaleko chaty, chodilo s nami či za nami „bez pozvania“ aj spolubývajúcich dievčatko a sledovalo naše počínanie. Otec dievčatku stále dohováral, aby nechodilo bez toho, aby o tom vedeli rodičia, aby nepostávalo tak blízko za nami a aby dávalo pozor, lebo pri nahadzovaní blyskáč alebo vobler pri záklone udice švihal dosť ďaleko dozadu.

Keďže sa, ako som už spomenul, zmenilo počasie, nechcelo sa nám ísť člnom na vodu, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme len neďaleko chaty a skúsime šťastie s naším pokladom – novou rapalou. Ako sme sa ponáhľali k vode a začali nahadzovať, nevšimli sme si, že odzadu pribehlo za nami zas aj spomínané dievčatko. Netrvalo dlho, a už sme sa to dozvedeli. Pri náprahu a vymrštení špičky udice dopredu sa nič neudialo... Nič neletelo ani nespadlo do vody. Keď sme sa obrátili, s hrôzou sme uvideli dôvod čudného správania sa novej rapaly. Vobler bol usalašený na hlave vo vlasoch dievčatka a pri bližšom obhliadnutí sme zistili, že pevne „sedí“ obidvoma trojháčikmi v jeho hlave. Dievčatko však statočne mlčalo, nevydalo ani hláska. Asi pochopilo, že naozaj nebolo dobré sa za nami v tichosti prikradnúť, obzvlášť, keď jej to rodičia zakázali. Dievčatko malo len vypleštené očká, v ktorých sa zračila hrôza a bolesť, ako keď sa pozerá „bacil do lekárne“. Ďalej to malo už rýchly spád – chata, auto, naložiť dievčatko a rýchlo do neďalekého mesta k doktorovi. Ten si poobzeral hlavu dievčatka a my sme čakali na jeho verdikt. Po chvíľke mlčania a obzerania povedal: „Perfektné, a kde ste ho zohnali?“

Najprv nechápavo, ako keď nájdete o pol šiestej podvečer na sídlisku miesto na zaparkovanie, no potom už s úľavou sme pochopili. Situácia nie je až taká vážna, doktor sa rozplýva a obdivuje vobler. Asi je tiež rybár. Chvíľu sa potom pohral s protihrotmi, poodstrihával ich, vytiahol vobler, ešte raz si prezrel a poláskal sa s tou nádherou, momentálne skazonosnou, a podal nám znehodnotenú rapalu. Vyčistil, ošetril a prelepil, čo mal, a šibalsky sa pri našom odchode naklonil k otcovi a povedal: „Darmo je, kvalita voblera sa hneď pozná, ale až taký veľký úlovok ste určite neočakávali.“ 

Viktor Piargsky, Žilina

10. februára 2019 Autor: Viktor Piargsky, Žilina
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
Nečakane veľký úlovok
Viktor Piargsky
Žilina