Zvykové právo nestačí!

Nedostatočné vymedzenie revírov v rybárskych poriadkoch problematizuje rybárske využívanie niektorých vodných útvarov.

12. februára 2018 |

Najmä revíry na tečúcich vodách bývajú ohraničené len dĺžkovo, napríklad od mosta v meste X po hať na hornom konci obce Y. Pri potokoch alebo menších riečkach to môže stačiť, no v prípade väčších tokov so širším inundačným územím zahŕňajúcim rôzne menšie vodné plochy, ako sú mŕtve ramená, materiálové jamy či priesakové kanály, sa rybári bežne spoliehajú pri ich využívaní na miestne zvykové právo. Väčšie a významnejšie vodné plochy v záplavovom území, ktoré býva ohrádzované, predstavujú zvyčajne samostatný revír, ale menšie stojaté vody s výmerou do jedného hektára možno často zaradiť do kategórie „bezprizorné vody“. Stretol som sa s argumentom, že keď sú tieto vodné plochy počas povodne spojené s hlavným korytom, treba ich považovať za súčasť revíru priľahlého toku. V staršej legislatíve to možno platilo, nemá to však logiku, pretože podobné, len trochu väčšie vodné plochy, situované trebárs pár stoviek metrov vedľa, už figurujú v rybárskom poriadku ako samostatný revír a platí v nich aj iný režim. Sú to predsa stojaté vody, kým priľahlá rieka či potok patria do kategórie tečúce vody.

NEISTÁ RYBAČKA

Rybári podľa miestneho zvykového práva celé desaťročia nejakú barinu, kubík, važinu či kačák občas zarybňujú a bežne tu chytajú ryby, no bez záruky. Stačí napríklad, aby si vlastník parcely, na ktorej leží táto vodná plocha postavil hlavu, nesúhlasil s výkonom rybárskeho práva v tejto vode a rybári odídu s dlhým nosom. Možné sú aj iné scenáre.

VIAC SA DOČÍTATE V POĽOVNÍCTVE A RYBÁRSTVE č. 2/2018  

12. februára 2018 Autor: RNDr. Jozef Májsky

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
 
Zvykové právo nestačí!
RNDr. Jozef Májsky